Fastfood škodí viac samcom
Nezdravá strava bohatá na tuky a cukry nespôsobuje iba kardiovaskulárne ochorenia alebo obezitu, ale vedie aj k zápalom v mozgu myších samcov, ukazuje najnovšia štúdia. Výskum by mohol prispieť k vývoju účinnejších liekov proti obezite.
Ak si aj vy z času na čas rád doprajete hamburger s hranolčekmi alebo hotdog, mali by ste sa mať na pozore.
Vedci z Dallasu totiž zistili, že takáto na tuky a cukry bohatá strava nám nemusí spôsobovať iba obezitu a s ňou spojenú cukrovku či kardiovaskulárne choroby. Ich výskum na myšiach ukázal, že nezdravá strava spôsobuje v mozgoch myších samcov zápaly.
Okrem rakoviny aj zápaly
Na tuky a cukry bohatá strava spúšťa v mozgu zápalový proces, ktorý následne vedie k vzniku rezistencie voči inzulínu či oslabeniu funkcií srdca. Mechanizmus vzniku tohto zápalu je však nejasný. Zatiaľ sa vie o jeho prepojení so znížením hladiny estrogénového receptora.
Výskumný tím pod vedením Deborah Cleggovej v Dallase preto nadviazal na predošlý výskum prepojenia medzi zápalom hypotalamu, čiže podlôžka, spodnej časti mozgu, s obezitou a kardiovaskulárnymi chorobami v prípade myších samcov. „Chceli sme zistiť, či rovnaký proces prebieha aj pri samičkách,“ dodáva Cleggová pre žurnál Cell Press.
Výskum prebiehal 16 týždňov na dospelých myšiach kŕmených stravou bohatou na tuky. Obsahovala ich až 42 percent. „Do potravy sme navyše pridávali aj cukry, aby sme pripravili stravu podobnú rýchlemu občerstveniu pre ľudí. Bolo to, akoby jedli hamburger s kolou,“ povedala Cleggová.
Iba u samcov
Výsledky vedcov šokovali. Samičky myší nemali v mozgu žiaden zápal. Tento ochranný efekt je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený prítomnosťou estrogénov, ženských pohlavných hormónov, a estrogénového receptora.
Navyše zistili, že nezdravá strava spôsobila myšiam intoleranciu na glukózu a problémy so srdcom, opäť však iba samcom.
Ďalším prekvapením bolo zistenie rozdielov v zastúpení tukov v samičích a samčích mozgoch, dokonca aj pri porovnaní jedincov kŕmených normálnou stravou.
„Samčí mozog odzrkadľuje stavbu podávanej stravy v zložení mastných kyselín v mozgu. Našli sme v nich viac kyseliny palmitovej a sfingolipidov“, tvrdí Cleggová. Ide vlastne o prvý dôkaz rozdielneho zloženia samčích a samičích mozgov.
Aj u ľudí
Cleggová sa momentálne snaží zistiť, či sa ochranný efekt estrogénu preukáže aj pri ľuďoch. Epidemiologické štúdie už ukázali, že muži, ako aj ženy po menopauze mávajú viac komplikácií spojených s obezitou oproti ženám pred menopauzou.
Ak sa táto hypotéza ukáže ako pravdivá, vysvetlilo by to, prečo ženy pred menopauzou netrpia diabetom a kardiovaskulárnymi ochoreniami tak často ako muži v ich veku. Aj keď obezita postihuje obe pohlavia, existuje istá forma dimorfizmu pri vzniku komplikácií, ktoré sú s ňou spojené.
Napríklad ženy tesne pred a počas menopauzy majú prirodzene vyššiu hladinu estrogénov v krvi, čo ich ochraňuje pred srdcovými problémami. Po prekonaní menopauzy sa hladina estrogénov prirodzene znižuje spolu s ich ochranným efektom.
V budúcnosti môžu výsledky výskumu na ľuďoch pomôcť pri vývoji liekov proti obezite špeciálne upravených pre obe pohlavia v závislosti od množstva estrogénov a estrogénového receptora v ich mozgoch a krvi.
Dostupné z doi: 10.1016/j.celrep.2014.09.025, 10.1139/o11-067, 10.1016/j.yfrne.2009.03.004, 10.2337/diacare.28.11.2745
Autorka je doktorandkou chémie na Univerzite v Bazileji vo Švajčiarsku. Momentálne sa venuje výskumu umelých enzýmov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
