Denník N

Na budúcnosti treba zamakať

Budúcnosť už dávno nie je svetlá, ale prichádza závratnou rýchlosťou.

S blížiacimi sa prezidentskými voľbami v Amerike sa okrem toho, akú výdrž má Hillary alebo ako sa vlastne niekto s takým účesom ako Donald Trump mohol stať republikánskym kandidátom, občas diskutuje aj o podružnejších témach ako budúcnosť, nastávajúca generácia a revolúcia.

Tieto úvahy sú podnietené najmä faktom, že v nadchádzajúcich voľbách po prvýkrát počet potenciálnych voličov, narodených po roku 1980 (takzvaní Millenials), dosiahne počet potenciálnych voličov povojnovej, takzvanej „Baby Boomers“ generácie.

Fakt, že nikto si veľmi netrúfa odhadnúť, ako to dopadne, súvisí aj s tým, že správanie, preferencie a politické predstavy najmladšej generácie nezapadajú do tradičných prognostických vzorcov. Je známym faktom, že významné percento tejto časti voličov podporovalo demokratického kandidáta Bernieho Sandersa a súčasná ponuka ich značne znechucuje.

Otázkou však ostáva, či a ako rozhodnú o budúcnosti svojej krajiny a sveta, akú budúcnosť si vlastne želajú a čo všetko sú pre to ochotní spraviť. Pretože to bude predovšetkým ich svet, o ktorom sa dnes rozhoduje.

Hovoríme o generácii, ktorú formoval rapídny nástup digitálnej éry, rozpad čierno-bielej politickej reality studenej vojny, turbulentná realita po 9/11 a obrovská ekonomická recesia po roku 2007. Zažili rozpad prakticky všetkého, čo určovalo svet ich rodičov, a tomu, čo pretrvalo – či už v ekonomických, alebo politických systémoch –, pochopiteľne nedôverujú. Sú zvyknutí na to, že každým dňom narastá počet nevídaných technologických a iných možností, ale občas ich unavuje a desí nemožnosť ich všetky využiť. Budúcnosť už dávno nie je svetlá, ale prichádza závratnou rýchlosťou, čo len zvyšuje priepasť medzi spoločenskou realitou a prežitými inštitucionálnymi rámcami.

Keď Bernie Sanders hovoril o politickej revolúcii, našiel napriek svojmu veku v tejto generácii až prekvapivo veľa podporovateľov. Sľuboval im totiž to, čo kdesi na prelome tisícročí nenávratne stratili – budúcnosť, v ktorú možno veriť (Future to Believe in).

Generácia, o ktorej je reč, rozhoduje a bude v najbližších rokoch rozhodovať o politickej budúcnosti nielen v USA. Je otázne, ako bude vyzerať ich/naša „revolúcia“, ale stredoeurópska skúsenosť nám bolestivo potvrdzuje, že ekonomické reformy ani kultúrne vojny nezaručia prerod spoločnosti, pokiaľ v nej neexistuje dlhodobo budovaný vnútorný morálny kódex. Možnože morálka, integrita a ochota prevziať dlhodobú zodpovednosť sú nové molotovove kokteily 21. storočia. Ak nie, skôr či neskôr prídu na rad tie staré…

Nuž, milí millenials, zdá sa, že na budúcnosti bude treba zamakať. A kto chce vedieť, aká je to krajina, kam budúcnosť nikdy nepríde, nech si pustí pesničku Budoucnost od kapely Mňága a Žďorp.

Teraz najčítanejšie