Budú nás čipovať a nanútia nám satanské kulty: čo hovorili kotlebovci o EÚ v roku 2003

Už tri mesiace zbierajú členovia Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko podpisy pod petíciu za referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie. Potrebujú ich minimálne 350-tisíc. Koľko ich zatiaľ získali, Denníku N nepovedali, no Kotleba avizoval, že petičná akcia môže trvať aj rok.

Poslanci strany o nevýhodách Únie presviedčajú na Facebooku, neraz aj s chybami. V odmietaní Únie sú konzistentní, proti vstupu našej krajiny do spoločenstva protestovali ešte predtým, než k nemu prišlo. Podpredseda strany a poslanec Rastislav Schlosár už v roku 2003 zverejnil rozsiahly text s názvom „Prečo nie do Európskej únie“.

Na viac ako štyridsiatich stranách priniesol množstvo varovaní, ktoré mali ľudí od podpory vstupu odhovoriť. Niektoré boli divoké. „Plánuje sa označovanie ľudí čipmi voperovanými do nášho tela,“ tvrdil. „Podobné už začínajú mať naše psy, aby sa nestratili; takto sú ľudia postupne psychologicky pripravovaní na vlastné očipovanie. Bez nich nebudeme môcť nakupovať, predávať ani normálne žiť.“

Presviedčal tiež, že každý občan Únie dostane identifikačnú kartu s čipom a osobným číslom, ktorého základom bude trojčíslie 666. „Nepripomína to verše 16 a 17, trinástej kapitoly Zjavenia Jána o zemskej šelme, že všetci, chudobní aj bohatí, budú musieť mať znamenie šelmy 666 na rukách alebo na čelách?“ pýtal sa.

Na iných miestach sa Schlosár snažil svoje argumenty podložiť číslami a výpočtami a na záver textu zhrnul niekoľko predpovedí, čo sa so Slovenskom po vstupe do Únie stane. Členmi Európskej únie sme už viac ako trinásť rokov, a tak sa dá na predpovede kotlebovcov z minulosti pozrieť s odstupom a vyhodnotiť, či sa naplnili.

Samozrejme, vývoj v spoločnosti alebo v ekonomike po roku 2004 nemusí súvisieť priamo so vstupom Slovenska do Únie, miestami tam súvislosť nie je žiadna. V nasledujúcom texte ide skôr o zhodnotenie scenára, o ktorom hovorili kotlebovci pred trinástimi rokmi.

1. Slovensko bude mať enormné náklady

Schlosár vo svojom texte upozorňuje, že pod nákladmi na vstup a členstvo v Únii nemá na mysli len odvody do spoločného rozpočtu, ale napríklad aj náklady slovenských firiem na modernizáciu svojich prevádzok.

V prvom rade treba povedať, že Slovensko za celý čas svojho členstva z rozpočtov EÚ dostáva oveľa viac, ako do nich odvádza. Slovensko zaplatilo od roku 2004 doteraz na príspevkoch do rozpočtu Únie a na spolufinancovanie približne 7,4 miliardy, dostalo asi 18 miliárd. Naša čistá finančná pozícia je tak podľa údajov rozpočtovej rady 11,8 miliardy eur.

Koľko sme z Únie dostali a koľko jej zaplatili (v mil. eur)

Neznamená to, že by pre vstup do Únie nemali náklady aj firmy, no modernizovať výrobu by museli tak či tak, najmä ak by chceli vyvážať na trhy členských štátov Únie. Navyše v prvých rokoch po vstupe im tieto náklady do výraznej miery kompenzovali dotácie z eurofondov.

Čistá finančná pozícia Slovenska voči rozpočtu EÚ 

2. Strednej a nižšej vrstve sa zhorší životná úroveň

Podľa Schlosára mal zbíženie životnej úrovne spôsobiť najmä rast cien tovarov a služieb, ktorý mal byť rýchlejší ako rast miezd. Analytici Poštovej banky v čase desiateho výročia vstupu do Únie zisťovali, ako dlho pracujeme na potraviny. Vyšlo im, že životná úroveň Slovákov skôr stúpla. Priemerná mzda v roku 2003 dosahovala 477 eur, v roku 2013 to bolo 824 eur.

3. Slovensko stratí pôdu na úkor cudzincov

Vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy cudzincami patrí dodnes k sporným otázkam medzi Úniou a Slovenskom. Nie je pritom ambíciou tohto textu hodnotiť, čo je pre ekonomiku krajiny prospešnejšie. V každom prípade, žiadna veľká strata pôdy slovenských majiteľov sa nekonala.

V roku 2003 dostali nové členské štáty 10-ročnú prechodnú lehotu na to, aby svoju legislatívu týkajúcu sa pôdy dali do súladu s právnymi predpismi Únie. Slovensko v roku 2014 prijalo pomerne prísny zákon, podľa ktorého pozemok môže kúpiť len ten, kto má na Slovensku trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov. Európska komisia toto pravidlo kritizuje a Slovensko jej zrejme bude musieť čiastočne ustúpiť. Vláda však stále nemieni predaj pôdy cudzincom veľmi uľahčiť.

Schlosár okrem toho predpovedal, že „pôda po vstupe do EÚ zdražie na päťnásobok súčasnej hodnoty“. Pravdu nemal, čo dokazujú čísla z prieskumu Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra na príklade šiestich okresov (Dunajská Streda, Topoľčany, Liptovský Mikuláš, Rimavská Sobota, Svidník, Michalovce).

Priemerná trhová cena pôdy (eur/m2)

4. Vzrastie nezamestnanosť

Poslanec kotlebovcov predpovedal bankroty malých a stredných podnikateľov, pokles počtu pracovných miest v poľnohospodárstve aj masové prepúšťania z fabrík zahraničných investorov. Podľa štatistík Eurostatu po vstupe Slovenska do EÚ nezamestnanosť klesala. Pozitívny trend zastavila celosvetová hospodárska kríza v roku 2009, keď nezamestnanosť opäť začala výrazne rásť, nikdy sa však nevrátila na úroveň spred vstupu do EÚ. Momentálne sme na historických číslach, keď je nezamestnanosť pod desiatimi percentami a firmy sa dostávajú do situácie, že nevedia nájsť na niektoré pozície kvalifikovanú pracovnú silu.

Vývoj nezamestnanosti

5. Slovensko pre predpisy a normy EÚ stratí suverenitu

Strata suverenity sa v Schlosárovom texte viackrát opakuje v rôznych formách. Vychádza z faktu, že sa Slovensko v prístupovej zmluve, schválenej jediným platným referendom v slovenskej histórii, vzdalo časti kompetencií v prospech spoločných európskych úradov.

Slovensko má aj vo svojej ústave napísané, že „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Neznamená to však, že ich prostredníctvom svojich zástupcov v Komisii, Európskom parlamente a Rade EÚ nemôže ovplyvňovať.

Kritici EÚ vyčítajú najmä množstvo noriem, ktorými sa snaží ovplyvňovať pomerne veľkú agendu. Táto debata je nepochybne potrebná a mnoho regulácií je zbytočných. Nie je to však tak, že by bez Únie neexistovali normy, ktorými by sa museli firmy riadiť. Byrokracia tu bola vždy.

Poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová upozornila napríklad na Obchodnú smluvu slovensko-maďarskú uzavretú v roku 1940, teda v čase kotlebovcami ospevovaného Tisovho režimu. Tá regulovala nielen obchod medzi týmito štátmi, ale osobitne sa napríklad venovala zápalkám, bryndzi, priemeru cibule či ochrane maďarskej papriky.

„Slovenská vláda sa taktiež zaväzuje, že slovenská paprika alebo paprika pochádzajúca z inej krajiny nedá sa na území Slovenskej republiky do obehu ani samostatne, ani smiešaná s maďarskou paprikou, pod názvom ,maďarská paprika, poťažne pod iným názvom, vzbudzujúcim dojem, že ide o maďarskú papriku, ktorý názov je spôsobilý, aby uvádzal do omylu ohľadom pôvodu papriky,“ písalo sa v texte okrem iného.

6. Vzrastie kriminalita

Schlosár predpovedal, že vstupom Slovenska do EÚ musí prísť k zvýšeniu kriminality, lebo sa otvoria hranice, zhorší sa životná úroveň ľudí a dôjde k všeobecnému mravnému úpadku. Štatistiky ukazujú, že to tak nie je. Počet nahlásených trestných činov u nás dlhodobo klesá a zvyšuje sa ich objasnenosť. Z asi 41 percent v roku 2006 na 55 percent pred dvomi rokmi.

Spáchané a objasnené trestné činy

 

Pokles kriminality sa ukazuje aj na niektorých závažných trestných činoch, napríklad na počte vrážd, lúpeží či krádeží automobilov.

Počet vrážd a počet objasnených vrážd

Počet lúpeží a objasnených lúpeží

Krádeže áut a objasnenosť týchto krádeží

7. Príde k morálnemu úpadku a vláde iluminátov

S niektorými predpoveďami kotlebovcov v minulosti sa už štatisticky vyrovnáva zložitejšie, týka sa to napríklad presvedčenia, že so vstupom do EÚ príde k morálnemu rozkladu slovenskej spoločnosti. Ako? „Väčším rozšírením západnej pseudokultúry, založenej na propagácii násilia, zvrhlého sexu a materializme“ a „postupnou liberalizáciou v oblasti homosexuality, klonovania, eutanázie a neviazaného spôsobu života“.

Opäť, nie je ambíciou tohto textu riešiť, či by napríklad liberalizácia v oblasti práv homosexuálnych párov bola, alebo nebola prospešná. Faktom však je, že vstup do EÚ nič také neznamenal, naopak, prijatím novely ústavy v roku 2014, predovšetkým hlasmi poslancov Smeru a KDH, sa legislatíva v tejto oblasti od vstupu do EÚ sprísnila.

Do najvyššieho zákona štátu sa totiž dostala veta: „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Tá reálne znemožňuje napríklad uzákonenie manželstiev homosexuálov prostou väčšinou v Národnej rade.

Schlosár v texte zároveň predpovedal, že Slovensko sa po vstupe do EÚ dostane „pod úplnú kontrolu úzkej skupiny ľudí, slobodomurárov a iluminátov, ktorí sa usilujú o dosiahnutie totalitnej svetovlády“. Opäť je to výrok, ktorý sa so štatistickými reáliami konfrontuje ťažšie. Otázka však je, ako o pevnosti vlády iluminátov svedčí fakt, že Kotlebova strana získava čoraz silnejšiu volebnú podporu a v marci 2016 sa po prvý raz dostala do parlamentu.

8. Nastane odliv mladých a talentovaných ľudí do zahraničia

Na tento výrok sa dá pozrieť z rôznych strán, ale jasné je, že najmä mladí ľudia pomerne vo veľkom do zahraničia odchádzajú. K úbytku obyvateľstva ako takému však nedochádza. Podľa údajov štatistického úradu sa od roku 2000 do roku 2014 natrvalo zo Slovenska odsťahovalo asi 50-tisíc ľudí, no zároveň sa 130-tisíc ľudí prisťahovalo. To znamená prírastok 80-tisíc ľudí.

Oveľa väčší problém sú krátkodobé odchody ľudí za prácou do cudziny, kam sa rátajú tí, ktorí v zahraničí strávia menej ako rok. Od vstupu Slovenska do Únie počet ľudí, ktorí chceli či museli odísť za prácou von, neklesol pod 100-tisíc. V prvých rokoch po vstupe do EÚ bolo toto číslo ešte o dosť väčšie a svedčí to o tom, že Slovensko stále má problémy so zamestnanosťou.

Počet ľudí odchádzajúcich za prácou do zahraničia

Slovensko sa umiestňuje na popredných miestach rebríčkov aj pri počte mladých ľudí, ktorí v rôznych formách študujú v zahraničí. Z celkového počtu mladých študujúcich na vysokých školách je ich v zahraničí až asi 15 percent, aj keď tu štatistiky ovplyvňujú aj študenti na jazykovo blízkych vysokých školách v Česku. Podľa Sociologického ústavu SAV viac ako polovica z nich po štúdiu zostáva žiť v cudzine.

Tieto čísla svedčia o tom, že Slovensko stále má problém s nezamestnanosťou, ale aj s kvalitou vysokých škôl. Zároveň však treba povedať, že Slováci v dôsledku týchto problémov odchádzajú pracovať či študovať do Európskej únie – a neutekajú z nej preč.