Kto uspeje? Budúci týždeň vyhlásia Nobelove ceny
Tohto roku by mohli oceniť výskum gravitačných vĺn, úpravu génov pomocou metódy CRISPR/cas9 či pokrok v liečbe rakoviny.
Udeľovanie najprestížnejších vedeckých ocenení sa nezadržateľne blíži.
Už budúci týždeň sa dozvieme, komu udelia Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu, fyziku, chémiu a ekonómiu (cena za literatúru sa tradične oznamuje neskôr).
- Fyziológia alebo medicína: pondelok 3. októbra (vyhlási ju Thomas Perlmann, Sekretár Nobelovej komisie pre fyziológiu alebo medicínu)
- Fyzika: utorok 4. októbra (Göran K. Hansson, sekretár Švédskej akadémie vied)
- Chémia: streda 5. októbra (Göran K. Hansson)
- Mier: piatok 7. októbra (Kaci Kullmann Five, predsedajúci Nórskej Nobelovej komisie)
- Ekonomické vedy: pondelok 10. októbra (Göran K. Hansson)
- Literatúra: dátum zatiaľ neurčený (Sara Danius, sekretárka Švédskej akadémie)
Predpovedať, komu bude Nobelova cena udelená, je viac ako zložité. Do procesu navrhovania laureátov je zapojených veľa vedcov, ale aj bývalých laureátov a na celý proces je uvalené embargo, ktoré trvá až 50 rokov.
Cenu môže získať najúspešnejší výskum za posledný rok, ale aj metóda, ktorá bola objavená už pomerne dávno. Už sa stalo, že Nobelovu cenu dostal vedec až po smrti (ide o prípady, ak k úmrtiu dôjde po vyhlásení ceny).
Žiadne veštenie, aj predpovedať sa dá vedecky
Kto sú tohtoroční favoriti na ocenenie? Najlepšie predpovede má tradične spoločnosť Thomson Reuters, ktorá odhady zakladá na výbere vedcov, čo majú nevídane silný vplyv na vedeckú komunitu. Tento vplyv posudzujú podľa počtu citácií jednotlivých vedcov.
Každá citácia predstavuje hmatateľný a priamo merateľný dosah na vedu. Na analýzu používajú dáta získané z databázy Web of Science (starší názov Web of Knowledge), ktorá zhromažďuje citácie pre vedecké publikácie.
Takéto predpovede zverejňuje Thomson Reuters už od roku 2002. Ich odhady sú pomerne úspešné, ich „laureáti citovanosti“ skutočne dostali Nobelovu cenu až 39-krát vrátane minuloročných víťazov Nobelovej ceny za fyziku a ekonómiu.
Dokonca až 9 cien bolo udelených v tom istom roku, ako ich Thomson Reuters predpovedala. Ďalších 16 predpovedí sa potvrdilo v priebehu dvoch rokov od vyhlásenia.
Nobelova cena sa udeľuje od roku 1901. Do minulého roku sa ich udelilo 573, ceny boli prerozdelené medzi 900 laureátov. Udeľujú sa v kategóriách: medicína alebo fyziológia, fyzika, chémia, ekonómia, literatúra a mier.
Ceny sa odovzdávajú 10. decembra – v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela –, ale ich oznamovanie prebieha už v októbri. Udeľovanie Nobelovej ceny je ukotvené v závete Alfreda Nobela. Tretiu verziu napísal Nobel 27. novembra 1895 v Paríži.
Ceny za chémiu, fyziku a ekonomické vedy udeľuje Švédska akadémia vied, cenu za medicínu alebo fyziológiu odovzdáva Inštitút Karolinska. Švédska akadémia udeľuje cenu za literatúru a Nobelovu cenu za mier zas Nórska Nobelova komisia.
Laureát Nobelovej ceny dostane medailu, diplom a nárok na finančnú odmenu vo výške 8 miliónov švédskych korún (cca 855-tisíc eur). Cena sa dá rozdeliť maximálne medzi troch laureátov.
Komisia každý rok zohľadňuje nominácie od tisícov vedcov, akademikov a laureátov Nobelových cien. Konečný termín na podanie návrhu je 31. január.
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Podľa agentúry Thomson Reuters by mohli tento rok cenu získať nasledujúci vedci:
James P. Allison, Jeffrey A. Bluestone a Craig B. Thompson, ktorí dokázali vysvetliť, ako bielkovinové receptory s označením CD28 a CTLA-4 regulujú aktiváciu T-lymfocytov. Ide o druh bielych krviniek, ktoré sú zodpovedné za získanú imunitu. Ich aktiváciou dochádza k zmenám imunitnej odpovede organizmu, napríklad v boji s rakovinou.
Gordon J. Freeman, Tašuku Hondžo a Arlene H. Sharpe za objasnenie úlohy génu PD-1 pri bunkovej smrti. Vďaka ich výsledkom sa posunul výskum imunoterapie používanej pri liečbe rakoviny.
Michael N. Hall, David M. Sabatini a Stuart L. Schreiber, ktorí objavili rastový faktor proteínov TOR (Target of Rapamycin, cieľ rapamycínu) a mTOR (mechanistic TOR).
Ostatná Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu bola udelená Číňanke Youyou Tuovej za objav Artemisininu, lieku na maláriu, a vedcom Williamovi C. Campbellovi a Satošimu Omurovi za spoločný výskum v oblasti liečby onchocerkózy (riečna slepota) a filariázy.
Nobelova cena za fyziku
Medzi fyzikov, ktorí by mohli byť tohto roku ocenení, patria:
Marvin L. Cohen za teoretické štúdie pevných materiálov a predpovede ich vlastností.
Ronald W.P. Drever, Kip S. Thorne a Rainer Weiss, ktorí vyvinuli Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory (LIGO), pomocou ktorého dokázali existenciu gravitačných vĺn predpovedaných ešte Albertom Einsteinom.
Celso Grebogi, Edward Ott a James A. Yorke za opísanie teórie kontroly chaotických systémov.
Minulý rok cenu dostali Takaaki Kadžita a Arthur B. McDonald za zistenie, že neutrína sa menia z jedného stavu na druhý a majú nenulovú hmotnosť.
Nobelova cena za chémiu
Cenu by si tohto roku mohli odniesť:
George M. Church a Feng Zhang za použitie metódy CRISPR-cas9 na úpravu génov ľudských a myších buniek. Biochemická metóda predstavuje akési molekulárne nožnice, ktoré dokážu presne zamerať a vystrihnúť konkrétny gén alebo celú sekciu génov zo sekvencie DNA.
Hiroshi Maeda a Yasuhiro Matsumura za objav takzvaných EPR efektov (enhanced permeability and retention, pokročilá priepustnosť a spomalenie) makromolekulových liečiv. Vďaka tomuto efektu dochádza k akumulácii liečiv v rakovinovom tkanive viac ako v tom zdravom.
K týmto tipom agentúry Thomson Reuters môžeme pridať aj Američanku Frances H. Arnold, ktorá sa už dlhé roky venuje výskumu v oblasti biokatalýzy. Vo výskume používa metódu takzvanej riadenej evolúcie bielkovín (angl. directed evolution), počas ktorej vedci dokážu pozmeniť štruktúru, a tým aj funkcie bielkovín.
Minulý rok ju udelili Tomasovi Lindahlovi, Paulovi Modrichovi a Azizovi Sancarovi za „mechanistické štúdie opráv DNA.
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Túto neformálnu Nobelovu cenu by si mohli podľa Thomson Reuters odniesť:
Olivier J. Blanchard za jeho príspevky do makroekonómie, určovanie ekonomických výkyvov a zamestnanosti.
Edward P. Lazear, ktorý sa pričinil o rozvoj oblasti personálnej ekonómie.
Marc J. Melitz za inovatívny opis rôznorodosti firiem a medzinárodného obchodu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].