Bol starý Tibet peklom na zemi?
V polovici októbra na Slovensko príde dalajláma. Pri podobných udalostiach sa opakuje tvrdenie, že okupácia zachránila Tibet pred ešte horším režimom. Čínskej propagande podľahol aj český prezident.
Autor pôsobí na Filozofickej fakulte UK
Po vlne záujmu svetových médií, popkultúry a filmových režisérov o Tibet v 90. rokoch sa táto téma postupne vytráca z povedomia verejnosti. Blížiaca sa návšteva 14. dalajlámu Tändzina Gjamccha na Slovensku aspoň na pár dní upriami našu pozornosť na minulosť i súčasnosť „strechy sveta“.
„Alternatívne“ spravodajské webové portály majú síce iné obľúbené témy, ale v posledných mesiacoch sa na viacerých z nich objavili články venované Tibetu pred rokom 1950, ktoré ho vykresľovali v najčernejších farbách. A ani známy polyhistor, český prezident Miloš Zeman, nevynechal príležitosť, aby v máji prezentoval aj svoje tibetologické vzdelanie: „Nie každý, kto vyjadrí odlišný názor, je hlupáčik, ale ak sa niekoľko šaškov zabaľovalo do tibetských vlajok a nevedeli, že Tibet bol otrokárska spoločnosť, ktorá nikdy nebola uznaná nijakým štátom, je to naozaj hlupáčik.“ Preukázal však akurát vysoký stupeň indoktrinácie čínskou propagandou.
Feudálna teokracia
Čínska propaganda už desaťročia (a paradoxne, priamo úmerne s dĺžkou suverenity Pekingu v Tibete sa jej intenzita a sofistikovanosť zintenzívňuje) presviedča svojich obyvateľov (veľmi úspešne) a aj svetovú verejnosť (tu naráža na svoje limity) o tom, že Tibet bol v minulosti otrokárskou a feudálnou spoločnosťou a aj od tohto naratívu odvádza nárok na pričlenenie Tibetu k Čínskej ľudovej republike v priebehu rokov 1950–1951. Druhým argumentom je mýtus o historickom nároku Číny na Tibet, ktorý je na časovej osi vágne datovaný niekde do rozmedzia „odjakživa“ a 13. storočie.
Tibet pred rokom 1950 bol
