Denník N

Najväčší zdravotnícky tunel má osem rokov, je čas sa naň vykašľať?

foto N - Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Ako veľmi by mali lekári a štát tlačiť na Pentu, aby to bolo ešte užitočné pre pacientov?

Keď minister zdravotníctva Tomáš Drucker nastúpil do funkcie, musel, prirodzene, odpovedať aj na otázky o zisku zdravotných poisťovní a o postavení Penty v slovenskom zdravotníctve. Dal to na spravodlivého šerifa. Hovoril, že súkromný biznis je fajn aj v zdravotníctve, ale nesmiete mu ako štát dať choré motivácie. A že systém zdravotných poisťovní v princípe meniť nechce, len im určí strop zisku.

Napätie medzi Druckerom a Pentou sa aj preto nezmenilo na vojnu, sem-tam sa stretnú, podebatujú, cez médiá si odkazujú minimálne. Obom stranám prímerie vyhovuje, lebo majú dosť vlastných problémov.

Túto Druckerovu racionálnu polohu nekazí ani Smer, ktorého predseda si po voľbách odpustil verbálne výpady na súkromné zdravotné poisťovne a ani sa neohradil, keď Drucker priznal, že oficiálny plán druhej Ficovej vlády na vyvlastnenie Dôvery a Unionu bol vlastne nanič.

Zmierlivú, jemne budovateľskú náladu medzi hlavnými mienkotvorcami v slovenskom zdravotníctve kazí len šéf lekárskych odborov Peter Visolajský. Do Penty sa nielen opakovane obúva a odkazuje verejným orgánom, že by s jej vplyvom v sektore mali niečo robiť, ale aj koná. Aktuálne Lekárske odborové združenie oznámilo, že sa so sťažnosťou znova obráti na Európsku komisiu. Tentoraz Visolajského odborári navrhujú pozrieť sa na 400 miliónov eur, ktoré z Dôvery v minulých rokoch vytiahli jej akcionári.

Visolajský hovorí: Prinúťme majiteľov Dôvery, aby vrátili 400 miliónov, čo si poslali na Cyprus, inak bude celá debata o tuneloch v slovenskom zdravotníctve dosť mimo.

Neriešme minulosť, nič to už neprinesie, znie zhruba Druckerova reakcia.

Kto z nich má pravdu? Čí prístup je férovejší? A čí postup má väčšiu šancu pomôcť pacientom?

Prípad Dôvera

Pripomeňme aspoň podstatu príbehu vyberania 400 miliónov z Dôvery:

1. Štát za prvej Ficovej vlády zakázal akcionárom zdravotných poisťovní vyplácať zisk. Aj preto sa Penta a druhý akcionár Dôvery rozhodli zákaz obísť a urobiť si v účtovníctve Dôvery veľký vankúš na výber ziskov nadlho dopredu. (Druhý akcionár Dôvery bol údajne Juraj Široký, ktorý to popiera.)

2. Využili na to spojenie dvoch ich poisťovní Dôvera a Apollo, ktoré previedli nie fúziou firiem, ale tú menšiu nechali formálne kúpiť tú druhú. Tento detail je dôležitý, lebo umožnil to zaúčtovať tak, že na konci figuroval v účtovníctve spojenej Dôvery takzvaný záväzok voči akcionárom vo výške takmer 400 miliónov eur.

Tieto peniaze nepadli z neba, nebol to realizovaný zisk, len menšia poisťovňa vďaka zvolenému postupu mohla reálne oceniť kmeň veľkej Dôvery, ktorý má zakázané predávať a ktorý podľa vtedy platných zákonov získala akoby zadarmo.

3. Aby poisťovňa mala hneď aj naozajstné peniaze, ktoré by poslala akcionárom na Cyprus, požičala si na to v bankách zhruba polovicu z dosiahnutého účtovného ocenenia zaniknutej Dôvery. Reálna schopnosť Dôvery robiť zisk mohla byť v tom čase pár desiatok miliónov eur ročne, stovky miliónov naraz nemala.

4. Dôvera začala postupne posielať peniaze akcionárom vysoko nad rámec oficiálnych ročných ziskov. Tieto pohyby si už verejnosť všimla, ale Dôvera legálnosť operácie osvedčila dobrozdaním aj od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aj od finančnej správy. Daniari sa o Dôveru zaujímali aj preto, lebo peniaze na Cyprus boli formálne výplata položky záväzok voči akcionárovi a takto nepodliehali dani z príjmu. Normálne dividendy si totiž majitelia firiem vyplácajú z už zdanených ziskov. Ak by teda boli peniaze posielané na Cyprus normálne dividendy, štát by dostal na daniach približne 80 miliónov eur, v realite z toho nevidel nič.

V čom je vlastne problém

Penta celú operáciu obhajuje tým, že sa Ficovmu zákazu zisku museli nejako vyhnúť a navyše nešlo o nič neobvyklé. Odporúčajú to chápať ako mimoriadnu dividendu, ktorú si dobre fungujúca poisťovňa mohla dovoliť. Peniaze sa podľa tejto interpretácie nikam nestratili, len si majitelia poisťovne pod chorým tlakom štátu vyplatili zisky na roky dopredu.

Daňová poradkyňa a audítorka Renáta Bláhová takéto vysvetlenie neberie. V oficiálnych nákladoch poisťovne vidí položky, ktoré sa tam dostali len ako dôsledok neobvyklej operácie z roku 2009. Spočítala preto náklady na platenie úrokov z úveru na vyplatenie akcionárov, odpis nehmotného majetku preceneného v roku 2009 vrátane odpisu a opravnej položky poistného kmeňa.

Vyšlo jej, že len za rok 2015 boli tieto náklady 49 miliónov eur. Ak by nevznikli, mohla poisťovňa tieto peniaze použiť na nákup zdravotnej starostlivosti. Navyše aj po 8 rokoch musí splácať poisťovňa úver, ktorý nemá s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nič spoločné. Na konci minulého roka bol jeho zostatok 139 miliónov eur.

Naproti tomu Dôvera s viac ako miliardou eur príjmov posledné roky vykazuje oficiálne minimálne zisky, minulý rok to boli štyri milióny eur, rok predtým ešte o polovicu menej. V oboch prípadoch sa teda oficiálny zisk Dôvery ani nepribližuje percentu vybraného poistného.

Ak by teda v súčasnosti prišla od Druckera regulácia veľkosti zisku na, povedzme, jedno-dve percentá príjmov, poisťovňa Penty by s tým nemala žiaden problém.

No ak by napríklad nemocnice či ambulantní lekári pri rokovaní s Dôverou mali v hlave, že poisťovňa má v účtovníctve skrytú rezervu okolo 50 miliónov, že si vlastne umelo vyrábajú náklady, pýtali by oveľa viac a oveľa sebavedomejšie. Len ťažko by im potom Dôvera vysvetľovala, že tie peniaze vlastne nemá, pretože ich poslala na Cyprus a teraz musí splácať úver aj s úrokmi.

Odborár a lekár Visolajský tomu rozumie, preto rád zdôrazňuje, že peniaze vyplatené na Cyprus chýbajú tu a teraz a každodenne v zdravotnej starostlivosti.

A vidno to už aj v tvrdých štatistikách. Na konci roka mala Dôvera 960 poistencov čakajúcich na plánovanú starostlivosť, kým Union s holandským majiteľom len 52. Po prepočítaní na počet poistencov má teda Dôvera šesťkrát väčší počet čakajúcich pacientov ako Union, jej počty pacientov čakajúcich na operáciu sa podobajú skôr číslam štátnej Všeobecnej zdravotnej.

V takejto optike sa nemožno Visolajskému čudovať, že mu 400 miliónov z Dôvery utopených na Cypre nedáva spať. Naopak, v jeho postavení je skôr povinnosť pýtať sa verejných orgánov, či sú si isté, že Dôvera účtuje správne, a či si fiktívnymi nákladmi umelo neznižuje ziskovosť na úkor zdravotnej starostlivosti.

Visolajský verí, že to preukáže vďaka sťažnosti na Európsku komisiu, ktorá má povedať, či transakcia za 400 miliónov eur opečiatkovaná slovenskými úradmi nebola z pohľadu európskeho práva zakázaná štátna pomoc. Ak by dala Komisia slovenským odborárom za pravdu, Slovensko by muselo tieto peniaze pýtať späť od Penty.

Minister Drucker sa zatiaľ môže vyhovoriť, že kontrola poisťovní nie je v jeho kompetencii. Technicky bude mať pravdu, ale svoj vplyv na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zaprieť nemôže. Ak oficiálni kontrolóri poisťovní odignorujú podozrenia z podhodnotených ziskov Dôvery, môže sa to Druckerovi vrátiť v akomkoľvek rokovaní s nemocnicami, lekármi, so sestrami či s dodávateľmi.

Ak budú chcieť od ministra viac peňazí a budú potrebovať pritlačiť, nebudú mať pochopenie pre Druckerovu chladnokrvnosť a pragmatické vnímanie reality. Môže tvrdiť, že spor s Pentou by zrejme priniesol len roky súdnych sporov a riešeniu praktických problémov zdravotníctva by to nijako neprispelo. Lenže vysvetlite to lekárom a sestrám, ktorých roky málokto počúval, keď hovorili, že pri šetrení sa treba pozrieť najprv na to, čo sa deje v zdravotných poisťovniach.

Teraz najčítanejšie