Talentovaný pán Kaliňák

Video Eugena Kordu nakrútené na chodbe úradu vlády, v hlavnej úlohe s dramatikom Robertom Kaliňákom a so stoickou Monikou Tódovou by mohlo byť výborným výukovým materiálom pre študentov psychológie a hádam už aj psychiatrie.

No ten, čo by si ho mal pozrieť prvý, je samotný minister vnútra, ktorý sa zubami nechtami drží svojej funkcie, a to, čo predvádza pred novinármi, už nie je len neobratné a nevierohodné, už je to len smiešne a trápne. O prívlastkoch nemorálne, nepoctivé či neprofesionálne sa v tomto prípade baviť vôbec netreba, tieto kategórie už dávno zostali mimo areálu úradu vlády.

Novinárka Tódová s kamenným výrazom v tvári neustále opakuje tú istú otázku a minister Kaliňák omieľa stále tú istú odpoveď, len výraz jeho tváre je o niečo premenlivejší. Badať rozpaky, šok, hnev, paniku, badať, že je v úzkych, no pán minister je chladnokrvný chlap, reaguje rýchlo a zahrá čokoľvek a z prekérnej situácie sa snaží vykorčuľovať tradičným útokom na novinárov, ktorých označí za eštebákov.

Čo si naozaj neviem vysvetliť, je jeho naivita. Môže byť minister vnútra, ktorý riadi políciu aj tajné služby taký prostoduchý, aby si myslel, že novinári, ktorí sledujú každý jeho krok a vyhlásenia a nájdu každú nezrovnalosť, neprídu na to, že jeho deti a deti podnikateľa Bašternáka chodia stále do jednej škôlky, do jednej budovy?

Otázku, či pozná pána Bašternáka, mu predsa kladú už niekoľko mesiacov, každému, kto len zbežne sleduje túto kauzu, je jasné, prečo a každému je jasné, že pán minister v tejto veci nehovorí pravdu. A on predsa riskuje, že si ho niekto v tej škôlke všimne, že si tam všimne pána Bašternáka, ktorého tvár je už všeobecne známa. Nepochopiteľné.

Alebo je to sprostá arogancia človeka, ktorý vedome klame, no má istotu, že jeho funkciu a pozíciu nikto a nič neohrozí? Parlamentná matematika je predsa jednoduchá – štyridsať za, sedemdesiatosem proti, koaliční poslanci hlasujú ako ovce, veď keby tak nehlasovali, ohrozili by sami seba, premiér je v tejto kauze namočený rovnako a tak neexistuje možnosť, ako ministra odvolať normálnym spôsobom. Môže odísť len sám, no na to treba mať aspoň omrvinku morálky, cti alebo profesionality.

Alebo sú to chyby zúfalca, ktorý tuší, že jeho dni na výslní sú zrátané? Pohľad do takej tváre je smutný, no dúfam, že všetci tí novinárski eštebáci a eštebáčky nepoľavia a budú lustrovať ďalej. Myslím, že by si už občan zaslúžil aj derniéru, nech je akokoľvek tragikomická.