Miroslav Lajčák šéfom OSN? Šanca je stále živá

V pondelok sa v Bezpečnostnej rade OSN uskutočnilo v poradí už piate indikatívne hlasovanie, naznačujúce šance jednotlivých kandidátov na obsadenie postu nového generálneho tajomníka OSN. Súčasný generálny tajomník Pan Ki-mun opustí svoju stoličku 31. decembra 2016 a dovtedy musí byť známy jeho nástupca alebo nástupkyňa.

V tomto prípade je rodové rozlíšenie na mieste nielen z ľudskoprávneho a jazykového hľadiska, ale aj fakticky. Jedno z veľkých očakávaní terajšej voľby je to, či sa držiteľkou najvyššej funkcie v Organizácii Spojených národov stane po prvýkrát v jej sedemdesiatročnej histórii – po ôsmich mužoch – žena. Zatiaľ to tak však príliš nevyzerá. Z pôvodných dvanástich kandidátov a kandidátok polovicu tvorili ženy, napriek tomu ani v jednom z doterajších indikatívnych hlasovaní sa žena neumiestnila na jednom z prvých dvoch miest.

Rozhodujúca dohoda

Favoritom väčšiny pätnástich členov Bezpečnostnej rady sa zdá byť bývalý portugalský premiér António Guterres, ktorý sa doteraz zakaždým umiestnil na prvom mieste. Guterres zastával v rokoch 2005 – 2015 funkciu Vysokého komisára OSN pre utečencov. Na druhom mieste sa striedajú kandidáti z takzvanej východoeurópskej skupiny: bývalý slovinský prezident Danilo Türk, bývalý srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremić a náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Miroslav Lajčák si oproti predchádzajúcim dvom indikatívnym hlasovaniam, keď skončil druhý, mierne pohoršil. Nejde ani o to, že zostúpil o jedno miesto nižšie, ale vzrástol uňho počet nepodporujúcich hlasov zo štyroch na sedem, pričom počet podporujúcich hlasov sa znížil z desať na osem.

Toto všetko samozrejme ešte nič nemusí znamenať a v zásade sa dá povedať, že takmer každá z deviatich kandidujúcich osôb (tri už odstúpili) má stále reálnu šancu na zvolenie. Konečné slovo pri rozhodovaní o budúcom generálnom tajomníkovi má totiž päť stálych členov Bezpečnostnej rady (BR).

Všeobecne sa predpokladá, že víťaz vzíde z dohody medzi USA a Ruskom. Keďže nie je známe, ako doteraz hlasovali veľvyslanci piatich stálych členov BR, nikto si nemôže byť istý svojím výkonom, ani Guterres. Ak je v jeho prípade jedným z nepodporujúcich hlasov hlas Ruska, tak to v konečnom dôsledku môže znamenať koniec Guterresovým nádejam. Dôvodom by mohlo byť napríklad to, že Rusko by nerado videlo vo funkcii generálneho tajomníka OSN predstaviteľa členského štátu NATO, alebo aspoň nie predstaviteľa „starého“ členského štátu zo západnej skupiny.

Mimo blokov

Situácia sa významne zmení po 5. októbri. Vtedy sa bude prvýkrát hlasovať s farebne rozlíšenými lístkami a bude teda zrejmé, aké sú preferencie členov BR s právom veta, teda USA, Ruska, Číny, Francúzska a Veľkej Británie. Rusko a Čína vraj doteraz uprednostňujú stanovisko, že novým šéfom OSN by mal byť kandidát z východoeurópskej skupiny. To zvyšuje šance Miroslava Lajčáka, pretože je v diplomatických kruhoch všeobecne považovaný za skúseného diplomata, ktorý udržiava korektné vzťahy s USA i s Ruskom. Okrem situácie, keď by Rusko nechcelo za šéfa OSN zástupcu členského štátu NATO v žiadnom prípade, aj keby bol z východoeurópskej skupiny.

Doteraz sa nikdy nestalo, aby generálnym tajomníkom OSN bol zástupca členskej krajiny nejakej vojensko-obrannej aliancie, či už NATO, Varšavskej zmluvy, alebo SEATO – vojenského paktu iniciovaného v časoch studenej vojny USA v priestore juhovýchodnej Ázie. Jedinou výnimkou bol prvý generálny tajomník OSN, Nór Trygve Lie. Lie bol ako ľavicový politik pôvodne nominantom Sovietskeho zväzu, pri jeho znovuzvolení v roku 1950 (keď už Nórsko bolo členom NATO) však Sovietsky zväz jeho voľbu vetoval. Hlavným dôvodom bola jeho úloha pri zásahu mierových síl OSN v kórejskom konflikte na strane Južnej Kórey. Lie bol po dlhotrvajúcich prieťahoch zvolený „okľukou“ vo Valnom zhromaždení. Sovietsky zväz ho však odmietol akceptovať vo funkcii a tak nórsky politik po roku nakoniec rezignoval na svoj post.

Ruskí favoriti

Za prvoradých favoritov Ruska sa pri terajšej voľbe spočiatku považovali bulharská kandidátka Irina Bokova, moldavská kandidátka Natalia Gherman a srbský kandidát Vuk Jeremić. Bokova, v súčasnosti generálna riaditeľka UNESCO, je síce zástupkyňou členskej krajiny NATO, ale pre Moskvu by bola napriek tomu prijateľná. Študovala v Moskve a jej otec bol v sovietskej ére významný komunistický funkcionár. Zdá sa však, že Bokova a Jeremić budú asi neprijateľní pre USA a Natalia Gherman je príliš málo vplyvná a známa kandidátka.

Hlavným súperom Miroslava Lajčáka by sa teda mohol stať Danilo Türk. Ten sa v prvom indikatívnom hlasovaní umiestnil na druhom mieste, potom sa však mierne prepadol. V pondelkovom hlasovaní sa na nášho ministra opäť takmer dotiahol. Paradoxne, druhou vážnou súperkou by sa mohla stať bulharská eurokomisárka Kristalina Georgieva, ktorá by mohla nahradiť doteraz nie príliš presvedčivú Irinu Bokovu. K tomu je však potrebné oficiálne rozhodnutie bulharskej vlády. Georgieva má, zdá sa, výraznú podporu niektorých politických kruhov Európskej únie.

Prežívajúci východ

V doterajšej histórii ešte nikdy nebol generálnym tajomníkom OSN zástupca východoeurópskej regionálnej skupiny. V OSN je päť regionálnych skupín, ktorých vznik sa v tejto podobe datuje na začiatok šesťdesiatych rokov minulého storočia. Západná skupina mala doteraz troch generálnych tajomníkov, africká dvoch, ázijská tiež dvoch a latinsko-
americká jedného.

Niektorí generálni tajomníci boli znovuzvolení. Ak sa teda pozrieme na počet mandátov, rozdiel medzi skupinami je ešte výraznejší: západná skupina vlastnila šesť mandátov, ázijská štyri, africká tri, latinskoamerická dva, východoeurópska žiadny. Legitímnosť nároku východoeurópskej skupiny je evidentná.

Zároveň si však musíme položiť otázku, aký je zmysel existencie východoeurópskej skupiny združujúcej štáty NATO a EÚ spolu s Ruskom, Bieloruskom či Azerbajdžanom? V časoch studenej vojny východoeurópsku skupinu tvorili európski spojenci Sovietskeho zväzu. V rámci skupiny prebiehala aj meritórna koordinácia stanovísk, samozrejme, na základe inštrukcií z Moskvy. V súčasnosti však nič také neexistuje, skupina slúži najmä ako technický nástroj geografického prerozdeľovania funkcií a pozícií v sekretariáte OSN a jej špecializovaných orgánov a agentúr.

Reálna nefunkčnosť východoeurópskej skupiny sa prejavuje aj v tom, že štáty skupiny predložili spolu až osem kandidatúr. Je pritom zrejmé, že si vzájomne znižujú svoje šance. Z ôsmich kandidátov odstúpili už dvaja. Nie je však pravdepodobné, že by sa zvyšok postavil za jedného kandidáta s najväčšími potenciálnymi šancami.

Podobná situácia je aj v rámci Vyšehradskej štvorky. V časoch demonštratívne deklarovanej zhody v otázkach migračnej politiky sa v danom prípade nedokážu zjednotiť na spoločnom kandidátovi. Niektorí analytici za týmto chaosom vo vnútri európskej skupiny vidia na rozdiel od predchádzajúceho obdobia nepredpokladaný dopad inak vítanej transparentnosti procesu voľby. V minulosti sa všetko dialo takmer až do posledného štádia voľby v zákulisí, teraz sú kandidáti už od začiatku procesu verejne známi. Zúčastňujú sa hearingov vo Valnom zhromaždení OSN, organizujú si otvorenú kampaň.

Indikatívne hlasovania v Bezpečnostnej rade sú síce v zásade naďalej dôverné, avšak vždy sa nájde niekto, kto výsledok hlasovania vypustí do éteru. Práve táto nová situácia mohla primať mnohé štáty, aby čím skôr vyšli s menami svojich kandidátov aj bez dôkladnejšej predprípravy v diplomatických kuloároch.

Nádej žije

Paradoxným výsledkom takéhoto vývoja môže byť neočakávané víťazstvo Argentínčanky Susany Malcorra ako kompromisnej kandidátky schopnej získať podporu všetkých stálych členov Bezpečnostnej rady. Je žena a zároveň zastupuje latinskoamerickú skupinu, ktorá bola doteraz druhá najviac „diskriminovaná“ pri voľbách generálnych tajomníkov OSN. K takémuto výsledku môže napomôcť aj presvedčenie mnohých rozvojových krajín, že kandidáti východoeurópskej skupiny, či už to je Lajčák, Türk alebo Georgieva, sú vlastne nominantmi EÚ a NATO, čiže západnej skupiny.

Koniec procesu je však ďaleko. Naďalej platí, že šance Miroslava Lajčáka sú pomerne vysoké. Je rešpektovaným kandidátom, ktorý má skúsenosti aj s prácou v OSN ako spolupracovník Eduarda Kukana v časoch výkonu funkcie splnomocnenca pre Balkán.

Aj keď v ostatných parlamentných voľbách kandidoval za politickú stranu, nie je primárne považovaný za politika, ale za diplomata. Slovenská diplomacia robí pri podpore jeho kandidatúry veľmi dobrú prácu, rovnako ako pri iných úspešných kandidatúrach do orgánov a funkcií v rámci OSN v ostatných 15 rokoch.

Zatiaľ na vývoj jeho šancí príliš negatívne nevplývajú ani kontroverzné vyhlásenia premiéra Roberta Fica týkajúce sa utečencov, migrantov a vzťahu k Ukrajine a Rusku. To sa však v konečnej fáze môže zmeniť.

Veľa šťastia

Či už voľba dopadne tak či onak, výkon nášho kandidáta, ako aj slovenskej diplomacie pri jeho podpore je nesporným úspechom a zaslúži si vysoké hodnotenie. V prípade zvolenia za generálneho tajomníka však na Miroslava Lajčáka čakajú veľké výzvy. Generálny tajomník musí byť schopným manažérom veľkého tímu zamestnancov a zamestnankýň z najrôznejších štátov a národov sveta. Musí byť „čestným sprostredkovateľom“ medzi rôznorodými záujmami veľkých aktérov svetovej politiky, ale zároveň musí zastupovať záujmy všetkých obyvateľov našej Zeme. K tomu sa musí vnútorne plne stotožniť napríklad aj s cieľmi Agendy 2030, ktorá stanovuje úlohy pre udržateľný rozvoj sveta na ďalších pätnásť rokov, vrátane cieľov v oblasti humanitárnej, ľudskoprávnej, či vzdelávacej.

Novozvolený generálny tajomník musí dodať rozbehu Agendy 2030 prijatej pred rokom hlavný impulz. K tomu je však potrebné, aby generálny tajomník niekedy jasne a jednoznačne deklaroval zásadné hodnotové postoje.

Miroslav Lajčák za najdôležitejšiu úlohu svojej misie považuje dôraz na prevenciu konfliktov a zabezpečenie mieru. To je úplne v poriadku. Konflikty a krízové situácie však len tak skoro nezmiznú, a preto je nevyhnutné sa venovať obetiam vojen, konfliktov a kríz aj počas ich trvania. Oficiálne stanovisko Slovenskej republiky k migračnej kríze v Európe je v prostredí OSN nepoužiteľné. Nikto nespochybňuje, že hlavným kľúčom riešenia krízy je stabilizácia regiónov, odkiaľ utečenci prichádzajú, ale postarať sa o ľudí v núdzi za každých okolností je humanitárnym imperatívom OSN, ktorý je zakomponovaný v jeho zakladajúcich listinách.

V každom prípade zaželajme Miroslavovi Lajčákovi a jeho tímu veľa úspechov v záverečnej, rozhodujúcej fáze kampane.