Denník N

Za cenu garáží na Hrade mohli v susedstve parkovať 40 rokov

Pri Bratislavskom hrade idú do podzemia. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pri Bratislavskom hrade idú do podzemia. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na Bratislavský hrad dáva štát Váhostavu už takmer sto miliónov eur. Desatinu na podzemné garáže. Poslanci nemôžu ísť podľa vedenia parlamentu parkovať do susedných súkromných garáži, lebo vraj nie sú dosť bezpečné.

Prestavba severnej terasy Bratislavského hradu nie je len ohrozením niekdajšieho keltského hradiska z druhého storočia pred naším letopočtom. Ide aj o dobrý biznis. Jeho veľkú časť tvoria podzemné garáže.

Výstavba Zimnej jazdiarne, barokovej záhrady a podzemných garáží má podľa zmluvy s Váhostavom stáť spolu 26,1 milióna eur. Národná rada sa síce už v zmluve s Váhostavom dohodla, koľko má dostať na garáže, v centrálnom registri zmlúv však túto časť dohody nezverejnila.

Kancelár Národnej rady Daniel Guspan Denníku N odpovedá, že na budovanie garáží má ísť z tejto sumy 11 miliónov eur s DPH, z toho asi tretina na technológie a zázemie pre hradný palác v podzemí. Vzniknúť tak má 222 parkovacích miest.

Pár metrov od Hradu pritom existujú zväčša nevyužité súkromné podzemné garáže s 270 miestami. Dlhodobé parkovanie v nich stojí 1200 eur s DPH na rok. Keby Národná rada mala využiť už len túto ponuku pre bežných zákazníkov, na rok by parkovanie pre 222 áut stálo 266-tisíc eur. To nepočítame so žiadnou zľavou za viacročné užívanie a istotu obsadenia takmer celej garáže. Suma 11 miliónov eur plánovaná na výstavbu garáží by pri takomto hrubom prepočte vystačila na zhruba 40 rokov.

Nebezpečný súkromník

Firma Vinci Park, ktorá garáže spravuje, od Národnej rady žiadnu takúto ponuku nedostala.

Národná rada hovorí, že takúto možnosť ani nezvažovali. „Garáže Vinci Park Hrad patriace súkromnému vlastníkovi neposkytujú vhodnú alternatívu parkovania v prípadoch, ktoré si vyžadujú mimoriadne bezpečnostné opatrenia v rámci konania akcií na najvyššej medzinárodno-politickej úrovni, ktoré sa budú konať v reprezentačných priestoroch paláca Bratislavského hradu,“ hovorí kancelár Guspan.

IMG_2058
Súkromné garáže pár metrov od Bratislavského hradu a parlamentu. Tam poslancov a oficiálne návštevy posielať nechcú. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súkromné garáže podľa Guspana nespĺňajú najvyššie bezpečnostné požiadavky. Poslanci už pritom v súkromných garážach Vinci Park svoje autá parkovali od septembra do novembra minulého roka, pretože Váhostav budoval v okolí ich súčasných garáží.

Garáže podľa Guspana budú potrebné na minimálne tridsať podujatí predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie a potom aj na ďalšie medzinárodné akcie.

 

Milióny pribúdajú

Suma 26 miliónov pritom nie je celkový účet za prestavbu severnej terasy Hradu. Na konci minulého roka uzavrela Národná rada s Váhostavom ďalšiu zmluvu na dodatočných 1,8 milióna eur na ochranu nálezov, zmenu suterénu Zimnej jazdiarne, presun jedného piliera a ďalšie práce pre „intenzívne tektonické poruchy“. Podobne ako návrh garáží a jazdiarne aj toto má robiť architektonické štúdio Bouda a Masár.

Ďalší takmer milión eur išiel na acheologický prieskum súkromnej firmy Via Magna, ktorú za Pavla Pašku (Smer) povolali namiesto bratislavských mestských archeológov.

Milióny pre Váhostav
Zimná jazdiareň a baroková záhrada: 15 miliónov €
Podzemné garáže: 11,08 milióna €
Dodatočná ochrana nálezov a geologické práce: 1,8 milióna €
Prvá fáza rekonštrukcie najmä hradného paláca: 63 miliónov €
Archeologický prieskum firmou Via Magna: 931-tisíc €
(všetky sumy sú s DPH)
Spolu: 91,7 milióna €

 

Aktivisti: Zoberte Hrad Pellegrinimu

Stavitelia garáží na Hrade majú v posledných dňoch nových odporcov. Po petícii historikov s vyše osemtisíc podpismi prišla akcia s výraznejším zázemím. Výzvu SOS Bratislavský hrad adresovanú už premiérovi Robertovi Ficovi podpísali herci, umelci aj vedci. Najnovšie sa pridal napríklad český hudobník a skladateľ Ondřej Soukup.

Iniciatíva už nedôveruje vedeniu Národnej rady a žiada preto štát, aby mu odobral správu Bratislavského hradu a pridelil ju Slovenskému národnému múzeu.

Pellegriniho kancelár Guspan reaguje, že výzvu iniciatívy dostali a vyžiadali si stanovisko expertov.

Aktivisti žiadajú okamžité pozastavenie stavby. Upozorňujú na paragraf, ktorý doteraz stavitelia nebrali do úvahy. Podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu je zakázané stavať v bezprostrednej blízkosti pamiatok. Národná rada reaguje, že postupujú podľa iného paragrafu.

„Toto si ani Krajský pamiatkový úrad nevšimol. To oni majú maslo na hlave,“ hovorí Monika Kozelová z iniciatívy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo sa dá ešte zachrániť

Podzemná garáž vzniká v tesnom susedstve dvoch rímsko-keltských budov a vjazd do nej má viesť popri tretej. Stĺp z tejto stavby už rozrezali na tri časti a odviezli.

„Torzo piliera, ktorý bol významne poškodený výstavbou kolektora ešte v 80-tych rokoch 20. storočia, je dočasne transferované,“ hovorí kancelár Guspan. Urobili to podľa neho pod dohľadom pamiatkarov.

Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer) aktivistom už skôr odkázal, že výstavba garáží sa už nedá zastaviť, projekt už je podľa neho ďaleko.

Šéf Spolku architektov Slovenska Juraj Hermann oponuje, že ešte stále je možné zmeniť účel stavby, celú ju preprojektovať a postaviť na danom mieste napríklad dvojpodlažné lapidárium, teda verejne prístupnú zbierku rímsko-keltských stavieb a sôch.

Takto by mohli Rimania a Kelti existovať pod Barokovou záhradou
bez garáží podľa výtvarníka Ondreja Rudavského.

10997515_776580702428085_3456451968711507656_o

Architekt prestavby okolia Hradu Ivan Masár podľa agentúry TASR tvrdí, že doteraz nezničili žiadne keltsko-rímske stavby. „Na garáž môžu byť rôzne názory, či je potrebná alebo nepotrebná, no v žiadnom prípade by som jej stavbu neklasifikoval ako brutálny zásah,“ vyhlásil architekt.

Uznáva však, že na stavenisku boli aj pozostatky stavby nazvanej Rím IV, no hovorí, že šlo len o negatívy – odtlačky v zemi. Archeológovia pritom našli aj nasucho poukladané základové kamene budovy, ktoré tiež už na stavenisku nie sú. Dokazujú to aj fotografie z náleziska, ktoré urobili archeológovia z tímu Margaréty Musilovej z Mestského ústavu ochrany pamiatok.

rimska stavbaIVb
Odtlačky Rímskej stavby IV a základové kamene. Na tomto mieste je jama na garáže. Foto – MÚOP

Archeologička Tatiana Štefanovičová, ktorá robila na Hrade archeologický výskum v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, je už rezignovaná. Veľa sa podľa nej zachrániť nedá.

„Zostal tam kráter. Aj keby sme sa postavili na hlavu, veľa nezmôžeme,“ hovorí Štefanovičová. Všetku energiu podľa nej teraz treba investovať do toho, aby štát ochránil existujúce keltsko-rímske stavby a čo najviac ich ukázal verejnosti.

Bratislavský hrad podľa predstáv vedenia Národnej rady

hrad_graf_web

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie