Denník N

Stupavské zelé sa nedá predať tak lacno ako maďarská kapusta, vraví šéf potravinárskeho spolku

FOTO - TASR
FOTO – TASR

Kto sa chce celý rok živiť predajom kapusty, nemá šancu spracúvať len tú stupavskú, to by musel skúpiť všetky polia na okolí, vraví Jozef Fabián.

Ak Brusel potvrdí chránené označenie na stupavské zelé, spotrebitelia budú mať pri ňom garanciu pôvodu a klasického spracovania, pestovatelia zase dôvod na zdvihnutie ceny, vraví JOZEF FABIÁN, predseda Máststkeho potravinového spolku v Stupave, ktorý združuje miestnych pestovateľov kapusty. No priznáva, že je to dlhodobý proces a stupavské zelé sa dostane na zoznam chránených označení najskôr na budúci rok.

Keď si kúpim hlávku kapusty zo Stupavy, pocítim na chuti, že je iná?

Pocítite, ak si hneď vedľa nej zoberiete kapustu napríklad z Tesca a ochutnáte jednu aj druhú. Táto oblasť je totiž typická svojou pôdou, je tvorená sedimentmi rieky Moravy, ktoré sú dosť staré. Pod tým je niekoľko desiatok metrov hrubé vápencové podložie. Práve zmes vrchnej časti a podložia tvorí zvláštnu chuť kapusty, pretože vo vápencových častiach sa drží spodná voda a kapusta si ju pomaličky naťahuje. Má zemitú, až chrenovitú chuť.

Foto - MPS
Foto – MPS

Inde na Slovensku také nie je?

Nevieme o tom. Preto ju tu aj pestovali, že zistili, že sú tu iné podmienky. Nepočul som, že by boli aj inde také podmienky, sú typické práve okolo rieky Moravy.

Keď si kúpim stupavské zelé, aká je pravdepodobnosť, že dostanem skutočne pravé stupavské zelé?

Ak si ho kúpite v niektorom z tunajších dvorov, je tá pravdepodobnosť blížiaca sa k istote. Sú tu aj pestovatelia, ktorí sa tým živia celý rok, majú kapustu, ktorú tu dopestujú, ale aj takú, ktorú skupujú, pretože s ňou chodia na trhy. Treba sa pýtať, či je dopestovaná tu, ale je lepšie kupovať ju od menších spracovateľov.

Hovorí sa, že niektorí spracovatelia vozia kapustu z Maďarska. Prečo?

Tým, že naše pôdne podmienky sú také špecifické, pestovanie nie je až také výnosné. Preto podnikateľovi, ktorý sa tým živí celý rok, je jednoduchšie si ju niekde nakúpiť, pretože by si nezabezpečil celoročnú produkciu. Nie je u nás taký veľký pestovateľ, ktorý by mal desiatky hektárov. Malí ju pestujú len pre vlastnú potrebu, možno pár mesiacov ju aj predávajú. Kto sa tým chce celý rok živiť, nemá šancu spracúvať len stupavskú kapustu, to by musel skúpiť všetky polia na okolí, vytvoriť združenie a začať vo veľkom pestovať. Nikto taký sa zatiaľ nenašiel.

Koľko je v regióne pestovateľov a spracovateľov zelá?

Dá sa to počítať na desiatky. Hlavne v časti Mást ich je najviac, tu to má aj najväčšiu tradíciu. Máme Mástsky potravinový spolok, ktorý sa venuje aj registrácii ochrannej značky. Tou by sa odlíšili pestovatelia od iných, ak by túto značku mali, išlo by skutočne o zelé dopestované v Stupave.

Typickou stupavskou odrodou je krajová kapusta s plochu hlávkou. Pestuje sa ešte vo väčšej miere?

Tradiční pestovatelia ju majú, držia si aj semeno od nej. Možno z nej nemajú vysadené celé pole, ale niektoré jeho časti áno. Je to tradícia, aby sa odroda, ktorá tu bola už pred dvesto rokmi, stále používala.

Aké je to pravé stupavské zelé? Čo okrem soli sa doň môže pridať?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie