Denník N

Záhadný majetok cirkví nevie nik spočítať. Katolíci sa odluky boja, evanjelici nie

N - Vladimír Šimíček
N – Vladimír Šimíček

Premiér Fico odluku cirkvi od štátu necháva na ďalšie vlády. Katolíci sa obávajú, že bez príspevku štátu sa nezaobídu, evanjelici sa odluky neobávajú.

Opakuje sa to vždy koncom decembra. Katolícky kňaz v malej stredoslovenskej obci na poslednej omši v roku, tak ako už desaťročia, veriacich oboznámi o majetkových pomeroch farnosti. Kostol potrebuje desaťtisíce eur na opravy, fara vymeniť strechu, on jazdí za farníkmi na pätnásťročnej škodovke a žije z priemerného platu farára, čo je 500 eur.

Ďalej: prenajímajú pár hektárov polí, čo prinesie niekoľko tisíc a niekoľko stoviek z nich ide obci na miestne dane. Veriaci po eure či dvoch prispejú do zvončeka, pár hodí aj desaťeurovku.

Toto je bežný pohľad väčšiny slovenských veriacich do vnútra majetkových pomerov cirkvi. Ďalej sa oni ani zvyšní daňoví poplatníci, ktorí na kňazov povinne prispievajú zo svojich daní, nedostanú. Netušia, že v neďalekej Banskej Bystrici cirkev vlastní rozsiahle pozemky.

I56A7369 (1)
N – Vladimír Šimíček

Dostávajú 38 miliónov ročne

Sú cirkvi bohaté a ich predstavení žijú v prepychu v palácoch obklopení historickými pamiatkami, alebo sú to chudobné organizácie, ktoré desaťročia utláčal komunizmus a dnes sotva vyžijú?

Majetok troch hlavných cirkví je už roky jednou z otázok, ktoré ľudí u nás rozdeľujú. Uživia sa cirkvi samy a treba ich „odstrihnúť“ od štátu, alebo by bez príspevkov zo štátneho rozpočtu skrachovali? Denník N hľadal odpovede na tieto otázky u cirkví, u štátu, politikov, odborníkov aj v zahraničí.

Čo teda tri najväčšie cirkvi – katolícka, gréckokatolícka a evanjelická, vlastnia? Cirkvi financuje ministerstvo kultúry. Minulý rok im prispelo necelými 38 miliónmi eur. Peniaze idú na platy duchovných a na príspevok ich „centrálam“.

Najviac – 22 miliónov – ide katolíckej cirkvi. Nasledujú gréckokatolíci s 3,8 milióna a evanjelici augsburského vyznania s 3,7 milióna eur. Žiadna z ďalších cirkví nedostáva viac ako dva milióny. Ďalšieho 2,3 milióna štát dáva katolíckej charite. Reholiam ide výrazne menej, niektoré dostávajú peniaze na platy duchovných.

Majetky spočítať nevedia

Majetok cirkvi je záhadou. Sami tvrdia, že ho nevedia spočítať. „Toto je otázka, na ktorú sa nedá jednoducho odpovedať,“ hovorí ekonóm nitrianskej diecézy Martin Štofko, ktorý odpovedal za katolícku cirkev. Vysvetľuje, že budov sú „tisíce“, veľká väčšina z nich je však pre cirkev skôr záťažou.

„Neprinášajú žiaden zisk, skôr spotrebúvajú väčšinu našich prostriedkov na ich opravu, údržbu a prevádzku. Omnoho viac v prípade, ak ide o národné kultúrne pamiatky. Bez nich sa však nezaobídeme pri svojej činnosti.“ Podľa údajov od ministerstva kultúry cirkvi vlastnia 4197 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok z celkového počtu 15 941.

Ďalšou skupinou sú nehnuteľnosti, ktoré prenajímajú. „Za nitriansku diecézu môžem povedať, že takéto budovy máme ako biskupstvo len štyri. Tri z toho sú opravené rodinné domy a jeden štvorpodlažný objekt.“ Poslednou sú pozemky. Štofko hovorí, že sa dajú zistiť cez kataster nehnuteľností, ktorý je na webe a je verejne prístupný.

V skutočnosti to bežný človek nedokáže spočítať. Pozemky väčšinou vlastnia farnosti, ktorých je na území väčších obcí či miest niekoľko. Pozemky sú na jednotlivých parcelách a spočítať ich rozlohu aj v malých obciach trvá hodiny.

Presné údaje o majetku nemajú gréckokatolíci ani evanjelici. „Prešovská archieparchia má 165 farností, z ktorých väčšina má jednu, prípadne dve a viac filiálnych obcí. Čo sa týka budov, ide o farské a filiálne chrámy v týchto farnostiach, z ktorých sú mnohé národnými kultúrnymi pamiatkami a vyžadujú si, obzvlášť drevené chrámy, neustále investície do opráv. Teda nejde o majetok, ktorý by prinášal zisk, naopak, neustále si vyžaduje financie,“ píše Ľubomír Petrík, hovorca hlavy gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

„Cirkevný zbor je samostatnou účtovnou jednotkou, plní si povinnosti dané štátnymi predpismi. Chápeme však, že pri rokovaniach so štátom je potrebné mať zosumarizované podklady aj z tejto oblasti – pokiaľ ide o vydaný, ale aj nevydaný majetok v rámci cirkevných reštitúcií. Generálne presbyterstvo sa na nedávnom zasadaní obrátilo na cirkevné zbory, aby nám tieto informácie zaslali,“ hovorí hlava evanjelickej cirkvi Miloš Klátik.

Lepšiu predstavu o nehnuteľnostiach má ministerstvo kultúry, ktoré si údaje spočítalo samo. „Z hľadiska majetku cirkví vykonávame pravidelné štatistické zisťovanie počtu sakrálnych a iných objektov v ich vlastníctve. Tie za rok 2013 vykázali spolu 6139 bohoslužobných objektov (chrám, kostol, kaplnka, modlitebňa), 2118 farských budov a 1723 iných budov,“ odpísal jeho hovorca Jozef Bednár.

Mestá vedia, niektoré aj povedia

Ako je to však s plochou pozemkov a budov na nich? V koľkých cirkvách vykonávajú neziskovú činnosť a v ktorých podnikajú alebo ich za peniaze prenajímajú? Pribúdajú im, či ubúdajú?

Takéto informácie dokážu z vlastných databáz zistiť mestá a obce. Cirkvi sú totiž daňovými subjektmi a samosprávy od nich vyberajú dane. Ale len v prípade, že s nehnuteľnosťami podnikajú. Denník N preto oslovil osem najväčších miest s otázkami o nehnuteľnostiach cirkví. Väčšina odpovedala, že údaje nevie zistiť alebo že ide o predmet daňového tajomstva. Len Banská Bystrica, Žilina a Košice údaje poslali.

Najpodrobnejšiu odpoveď poslali z Banskej Bystrice. Na území mesta mali v roku 2013 vo vlastníctve cirkví 516 nehnuteľností, z toho 423 pozemkov, 89 stavieb a 4 byty. Vlani ich počet stúpol. „Bolo to 600 nehnuteľností, z toho 503 pozemkov, 90 stavieb a 7 bytov,“ napísalo mesto.

Cirkvi vlani Banskej Bystrici na dani z nehnuteľností zaplatili 45 946 eur za pozemky s rozlohou 1,015 milióna štvorcových metrov. Celková plocha pozemkov jasná nie je. Platí sa len za pozemky s komerčným využitím.

Banská Bystrica. Foto - TASR
Banská Bystrica. Foto – TASR

V Žiline je v evidencii približne 155 daňových objektov. Toto číslo však nie je totožné s reálnym počtom nehnuteľností, keďže v jednom objekte daňové subjekty uvádzajú často sumár viacerých rovnakých typov nehnuteľností.

„Ide najmä o rovnaké typy pozemkov v jednom katastrálnom území,“ informoval hovorca Žiliny Pavol Čorba. Cirkvi Žiline na daniach z nehnuteľností zaplatili zhruba 32-tisíc eur. Išlo o 320 200 metrov štvorcových pozemkov a 37 900 metrov štvorcových budov.

Mesto Košice má v evidencii nehnuteľností 36 cirkevných spoločností. Ide o 66 jednoúčelových stavieb, 19 viacúčelových stavieb, 109 pozemkov.

„Všetko je oslobodené (od daní). Na podnikanie používa objekt len rímskokatolícka cirkev, farnosť Kavečany. Daň za rok 2013 bola 924 eur,“ odpísala hovorkyňa druhého najväčšieho mesta na Slovensku Linda Šnajdárová.

Cirkvi sa necítia byť bohaté

Napriek rozsiahlemu majetku, hlavne katolíckej cirkvi, sa cirkvi necítia byť bohaté. Väčšinou tvrdia, že by bez štátneho príspevku neprežili alebo by len živorili. Ekonóm nitrianskej katolíckej diecézy Štofko tvrdí, že v ich diecéze by zo svojich príjmov po ich zdanení nedokázali financovať ani platy svojich kňazov na pol roka.

„Bolo by to za cenu pozastavenia všetkých opráv kultúrnych pamiatok, podpory charity, katolíckych masmédií, zahraničných misií, práce s mládežou.“

Hlavnou záťažou sú zväčša historické pamiatky. Príkladom môže byť rád premonštrátov, ktorý spravuje kultúrnu pamiatku s mimoriadnou knižnicou – kláštor v Jasove. Na prvý pohľad to vyzerá, že sú bohatí – vlastnia vyše 6-tisíc hektárov lesov, na ktorých aj hospodária. Opát rádu Ambróz Martin Štrbák hovorí, že napriek tomu nemajú šancu pamiatku dostatočne spravovať z vlastného. Vraví tiež, že niektoré obce za posledné roky dvojnásobne zvýšili miestne dane, čo im ešte viac odoberá z príjmov z lesov. „Prežívame,“ tvrdí.

Aj gréckokatolícka cirkev odpovedá, že by bez peňazí od štátu neprežila, alebo len veľmi ťažko, a pripomína, že bola za totality v rokoch 1950 – 1968 zakázaná, čo malo neblahý vplyv na kvantitu a kvalitu jej majetku.

„Ako veriaci veríme, že cirkev prežije v každej dobe. Cirkev ani brány pekelné nepremôžu,“ odpovedá evanjelický biskup Klátik a pripomína, že za 500 rokov svojej existencie prežili nielen obdobia bez príspevkov od štátu, ale aj časy perzekúcie. Vraví, že už dnes využívajú pri svojom financovaní viaceré modely, ktoré sú vo svete bežné, a štátna dotácia je len jedným z nich. U evanjelikov existuje systém milodarov, povinný „cirkevný príspevok“ a občianske združenia pracujúce pri cirkevných zboroch oslovujú sympatizantov, ktorí im poukazujú dve percentá z daní z príjmu. Zároveň hospodária s majetkom.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

V Česku štát neplatí a majú fond

Ako vyzerá financovanie cirkví v zahraničí? Na prvý pohľad by nám najbližšie mala byť Česká republika. Ale nie je to tak.

V Česku štát cirkev neplatí, prispieva len na kultúrne pamiatky v jej vlastníctve. Česká katolícka cirkev sa pred niekoľkými rokmi dohodla so štátom na ukončení dvadsaťročných ťahaníc o majetky, ktoré mali získať reštitúciami. Za to jej priebežne bude štát platiť tridsať rokov, dovedna to bude 59 miliárd českých korún (2,2 miliardy eur).

Aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich cez jednotlivé diecézy do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná ČSOB banka.

Chrám sv. Víta v Prahe. Foto - sxc.hu
Chrám sv. Víta v Prahe. Foto – sxc.hu

„Investičný fond je iba jeden z mnohých krokov, ktoré sme urobili pre to, aby sme po 30 rokoch, keď skončí vyplácanie, nežili z podstaty, ale z výnosov,“ vysvetľuje generálny sekretár Českej biskupskej konferencie Tomáš Holub.

„Musíme žiť s tým, čo máme, tak, aby sme nezadlžovali budúcnosť,“ opisuje český cirkevný „biznisplán“. Vraví, že z pozemkov, ktoré majú, vlastnými prostriedkami obhospodarujú najmä lesy. Ďalšiu poľnohospodársku pôdu zväčša prenajímajú. Od štátov na platy duchovných nedostávajú ani korunu.

Rakúsko veriacich motivuje

Rakúsko je ukážkou, ako sa cirkev postupne zmodernizovala, dokáže podnikať a zároveň si udržiava prísun peňazí od veriacich cez cirkevnú daň. Tú platia priamo nej, štát do celého procesu zasiahne iba vtedy, pokiaľ ho cirkvi požiadajú o pomoc s vymáhaním peňazí od jednotlivých „ovečiek“. Model zaviedli krátko pred druhou svetovou vojnou a odvtedy sa zásadne nezmenil.

Rakúska cirkev zároveň zverejňuje na webe pomerne veľa informácií, ako hospodári. Má na to špeciálnu stránku, na ktorej informuje o štruktúre príjmov i výdavkov aj za jednotlivé diecézy a tie poskytujú ešte podrobnejšie údaje. Zároveň pridáva množstvo čísel o charitatívnej, vzdelávacej i kultúrnej činnosti. V desaťmiliónovom Rakúsku chodí do kostola každú nedeľu okolo 800-tisíc katolíkov.

Asignovanú – teda povinne voliteľnú – daň, ktorou sa prispieva na cirkev, majú v Taliansku či Španielsku. Tam si ľudia môžu zvoliť, komu odvedú 0,8 či 0,7 percenta zo mzdy. Pokiaľ ich nechcú dať cirkvi, môžu ich poslať na pamiatky, kultúru či na charitu.

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič