Denník N

Záhadný majetok cirkví nevie nik spočítať. Katolíci sa odluky boja, evanjelici nie

N - Vladimír Šimíček
N – Vladimír Šimíček

Premiér Fico odluku cirkvi od štátu necháva na ďalšie vlády. Katolíci sa obávajú, že bez príspevku štátu sa nezaobídu, evanjelici sa odluky neobávajú.

Opakuje sa to vždy koncom decembra. Katolícky kňaz v malej stredoslovenskej obci na poslednej omši v roku, tak ako už desaťročia, veriacich oboznámi o majetkových pomeroch farnosti. Kostol potrebuje desaťtisíce eur na opravy, fara vymeniť strechu, on jazdí za farníkmi na pätnásťročnej škodovke a žije z priemerného platu farára, čo je 500 eur.

Ďalej: prenajímajú pár hektárov polí, čo prinesie niekoľko tisíc a niekoľko stoviek z nich ide obci na miestne dane. Veriaci po eure či dvoch prispejú do zvončeka, pár hodí aj desaťeurovku.

Toto je bežný pohľad väčšiny slovenských veriacich do vnútra majetkových pomerov cirkvi. Ďalej sa oni ani zvyšní daňoví poplatníci, ktorí na kňazov povinne prispievajú zo svojich daní, nedostanú. Netušia, že v neďalekej Banskej Bystrici cirkev vlastní rozsiahle pozemky.

I56A7369 (1)
N – Vladimír Šimíček

Dostávajú 38 miliónov ročne

Sú cirkvi bohaté a ich predstavení žijú v prepychu v palácoch obklopení historickými pamiatkami, alebo sú to chudobné organizácie, ktoré desaťročia utláčal komunizmus a dnes sotva vyžijú?

Majetok troch hlavných cirkví je už roky jednou z otázok, ktoré ľudí u nás rozdeľujú. Uživia sa cirkvi samy a treba ich „odstrihnúť“ od štátu, alebo by bez príspevkov zo štátneho rozpočtu skrachovali? Denník N hľadal odpovede na tieto otázky u cirkví, u štátu, politikov, odborníkov aj v zahraničí.

Čo teda tri najväčšie cirkvi – katolícka, gréckokatolícka a evanjelická, vlastnia? Cirkvi financuje ministerstvo kultúry. Minulý rok im prispelo necelými 38 miliónmi eur. Peniaze idú na platy duchovných a na príspevok ich „centrálam“.

Najviac – 22 miliónov – ide katolíckej cirkvi. Nasledujú gréckokatolíci s 3,8 milióna a evanjelici augsburského vyznania s 3,7 milióna eur. Žiadna z ďalších cirkví nedostáva viac ako dva milióny. Ďalšieho 2,3 milióna štát dáva katolíckej charite. Reholiam ide výrazne menej, niektoré dostávajú peniaze na platy duchovných.

Majetky spočítať nevedia

Majetok cirkvi je záhadou. Sami tvrdia, že ho nevedia spočítať. „Toto je otázka, na ktorú sa nedá jednoducho odpovedať,“ hovorí ekonóm nitrianskej diecézy Martin Štofko, ktorý odpovedal za katolícku cirkev. Vysvetľuje, že budov sú „tisíce“, veľká väčšina z nich je však pre cirkev skôr záťažou.

„Neprinášajú žiaden zisk, skôr spotrebúvajú väčšinu našich prostriedkov na ich opravu, údržbu a prevádzku. Omnoho viac v prípade, ak ide o národné kultúrne pamiatky. Bez nich sa však nezaobídeme pri svojej činnosti.“ Podľa údajov od ministerstva kultúry cirkvi vlastnia 4197 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok z celkového počtu 15 941.

Ďalšou skupinou sú nehnuteľnosti, ktoré prenajímajú. „Za nitriansku diecézu môžem povedať, že takéto budovy máme ako biskupstvo len štyri. Tri z toho sú opravené rodinné domy a jeden štvorpodlažný objekt.“ Poslednou sú pozemky. Štofko hovorí, že sa dajú zistiť cez kataster nehnuteľností, ktorý je na webe a je verejne prístupný.

V skutočnosti to bežný človek nedokáže spočítať. Pozemky väčšinou vlastnia farnosti, ktorých je na území väčších obcí či miest niekoľko. Pozemky sú na jednotlivých parcelách a spočítať ich rozlohu aj v malých obciach trvá hodiny.

Presné údaje o majetku nemajú gréckokatolíci ani evanjelici. „Prešovská archieparchia má 165 farností, z ktorých väčšina má jednu, prípadne dve a viac filiálnych obcí. Čo sa týka budov, ide o farské a filiálne chrámy v týchto farnostiach, z ktorých sú mnohé národnými kultúrnymi pamiatkami a vyžadujú si, obzvlášť drevené chrámy, neustále investície do opráv. Teda nejde o majetok, ktorý by prinášal zisk, naopak, neustále si vyžaduje financie,“ píše Ľubomír Petrík, hovorca hlavy gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

„Cirkevný zbor je samostatnou účtovnou jednotkou, plní si povinnosti dané štátnymi predpismi. Chápeme však, že pri rokovaniach so štátom je potrebné mať zosumarizované podklady aj z tejto oblasti – pokiaľ ide o vydaný, ale aj nevydaný majetok v rámci cirkevných reštitúcií. Generálne presbyterstvo sa na nedávnom zasadaní obrátilo na cirkevné zbory, aby nám tieto informácie zaslali,“ hovorí hlava evanjelickej cirkvi Miloš Klátik.

Lepšiu predstavu o nehnuteľnostiach má ministerstvo kultúry, ktoré si údaje spočítalo samo. „Z hľadiska majetku cirkví vykonávame pravidelné štatistické zisťovanie počtu sakrálnych a iných objektov v ich vlastníctve. Tie za rok 2013 vykázali spolu 6139 bohoslužobných objektov (chrám, kostol, kaplnka, modlitebňa), 2118 farských budov a 1723 iných budov,“ odpísal jeho hovorca Jozef Bednár.

Mestá vedia, niektoré aj povedia

Ako je to však s plochou pozemkov a budov na nich? V koľkých cirkvách vykonávajú neziskovú činnosť a v ktorých podnikajú alebo ich za peniaze prenajímajú? Pribúdajú im, či ubúdajú?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie