Denník N

Komisár Šefčovič: Od V4 by som čakal väčšiu podporu pre Lajčáka

Maroš Šefčovič má v EÚ tie najvyššie ambície. Foto – TASR
Maroš Šefčovič má v EÚ tie najvyššie ambície. Foto – TASR

Tranzit ruského plynu nesmie obísť Ukrajinu, odkazuje do Moskvy slovenský podpredseda Európskej komisie, kde má na starosti energetickú úniu. Slovensko a Česko sa podľa neho pozerá na európske hodnoty inak ako Maďarsko či Poľsko.

Slovenský diplomat Maroš Šefčovič (50) dohliada v EÚ na energetickú bezpečnosť. Pýtali sme sa ho preto, ako vidí ruské plány s výstavbou Nord Streamu a čo mu povedal slovenský premiér po svojej večeri u ruského prezidenta v Kremli. Zrušenie sankcií si nevie predstaviť bez pokroku na Donbase

Vaša bulharská kolegyňa v Komisii Kristalina Georgievová si zobrala neplatené voľno, aby mohla kandidovať za šéfku OSN. Je dobrou kandidátkou?

Je dokonca mojou susedou pri stole na kolégiu, veľmi dobre ju poznám a považujem ju za veľmi silnú kandidátku aj z toho dôvodu, že má za sebou veľmi úspešné pôsobenie vo Svetovej banke. Je známa vo finančných kruhoch, dlhodobo sa špecializovala na rozvojové financovanie a otázky humanitárnej pomoci, preto aj v predchádzajúcom období bola komisárkou pre humanitárne operácie, kde si získala tiež veľmi dobré meno…

Prišla však dosť neskoro, nie?

Vstupuje do tohto súboja na poslednú chvíľu – sám neviem odhadnúť, ako to bude vnímané v OSN, kde debata o novom šéfovi OSN prebiehala už niekoľko mesiacov. To si netrúfam zhodnotiť. Pokiaľ viem, plánujú si ju vypočuť dnes v pondelok a potom už bude nasledovať hlasovanie, kde sa budú prvý raz používať aj červené lístky stálych členov bezpečnostnej rady. Termín definitívneho rozhodnutia sa blíži. Nadchádzajúce dni nám ukážu, ako svoje predstavenie zvládne a ako zareagujú krajiny, ktoré v rade o výbere rozhodujú.

Prečo do toho išla?

Bolo veľmi pozitívne vidieť, že v top pozíciách ako pán Gutteres, bývalý premiér Portugalska, tak aj slovenský minister zahraničných vecí Lajčák obstáli veľmi dobre, dostali podporu a v rámci vypočutia mali dobré vystúpenia. Z kuloárov OSN však zaznievajú hlasy, aby sa kvôli kritériu rovnosti stala budúcim generálnym tajomníkom žena. Žiadna z doterajších kandidátok sa však neumiestnila medzi najvyššími pozíciami – to bola zrejme aj jedna z motivácií, prečo sa súčasná bulharská eurokomisárka Georgievová rozhodla kandidovať.

Skomplikovala teraz Lajčákovi šance?

Ťažko povedať, pretože ide o veľmi intenzívnu diplomatickú prácu. Všetci ostatní kandidáti majú za sebou už silnú kampaň a viedli veľmi intenzívnu komunikáciu s krajinami, ktoré hlasujú. Minister Lajčák má veľmi dobré meno v New Yorku, nielen vďaka tomu, že ako minister často zastupuje Slovensko v tejto inštitúcii, ale mnohé krajiny OSN veľmi pozitívne vnímajú jeho účinkovanie na Balkáne. To bude Kristaline (Georgievovej – pozn. red.) chýbať. Ešte minulý týždeň riešila práce spojené s Európskou komisiou a nemohla sa novej výzve naplno venovať.

Pred bratislavským samitom sa veľa hovorilo o tom, že by mal ukázať jednotu EÚ, ale minimálne dvaja lídri – z Maďarska aj Talianska – z neho odchádzali frustrovaní, že nič nepriniesol. Ako to vidíte v Bruseli? Je EÚ rozštiepená? 

Určite prechádza Európa zložitou etapou. Aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker hovorí, že sme vystavení existenčnej kríze. Preto tie očakávania, aby sa všetky problémy vyriešili za niekoľko hodín, boli veľmi nadnesené. Keď to však porovnávam s inými samitmi, tak bolo to jedno z najkonsenzuálnejších stretnutí. Kritické hlasy sú bežnou súčasťou samitov. Môžeme povedať, že zvyšných 25 lídrov EÚ – ako aj predseda Európskeho parlamentu – sa vyjadrilo pozitívne a podporili bratislavskú cestovnú mapu. Považujem to za úspech z toho hľadiska, že napriek rozdielnym názorom v niektorých veciach tým hlavným výstupom je, že EÚ je pripravená pokračovať vo formáte EÚ27, že sa vyrovná s brexitom a že sa bude koncentrovať na konkrétne oblasti. A že lídri budú medzi sebou viac a otvorenejšie komunikovať. Brainstorming v tom zmysle, že nič lepšie ako EÚ nemáme, spolu s pomenovaním problémov, zaznel jednohlasne.

Ako veľmi je EÚ v existenčnej kríze?

Za dramatickejšiu situáciu som považoval, keď sa EÚ ocitla v hlbokej ekonomickej kríze a hľadalo sa riešenie na záchranu eura – vtedy som mal naozaj veľký pocit drámy. Keby sme to nezvládli, mohli sme sa stať obeťou finančných trhov. Teraz je to menej dramatické, je to však spojené s globálnym problémom, s frustráciou ľudí z toho, do akej situácie sme sa dostali. Pocit nedostatku osobnej bezpečnosti, ako aj obáv z ekonomickej situácie.

Ochrana vonkajších hraníc bola silnou témou samitu; čo však nezaznelo, je solidarita a pomoc s rozdeľovaním utečencov z najviac postihnutých krajín. Sú kvóty mŕtve, ako hovorí Fico? V EÚ s ním stále mnohí nesúhlasia…

Samozrejme, migračná kríza spôsobila veľkú polarizáciu medzi členskými krajinami, rôzny prístup k tomu, ako by sa mala riešiť. Dôležité je, a k tomu prispel aj bratislavský samit, že zaznieva oveľa väčšia snaha hľadať konsenzuálne riešenia a vyhnúť sa dramatickej polarizácii. To zodpovedá kontextu flexibilnej solidarity v tom, aby každá krajina prispela, kde verí, že môže byť najefektívnejšia, a bude to podporené aj verejnosťou v jednotlivých krajinách. Už o pár dní sa spustí fungovanie novej pobrežnej a pohraničnej stráže. Presunuli sa veľké finančné prostriedky do Turecka či do nového Európskeho vonkajšieho investičného plánu pre Afriku a krajiny v susedstve EÚ.

Nehrozí, že dohoda s Tureckom padne? EÚ veľmi pravdepodobne Turkom víza nezruší, keďže nedodržali všetky podmienky vrátane zmeny veľmi kontroverzného protiteroristického zákona…

S Tureckom sa komunikuje na všetkých úrovniach. Pred pár dňami sme spúšťali projekt, kde sa z európskych peňazí budú financovať platobné karty pre ľudí, ktorí žijú v migračných táboroch, aby si mohli zabezpečiť aspoň základné životné potreby. EÚ z jednej strany výrazne podporila demokratickú vládu v čase pokusu o vojenský prevrat, z druhej strany bola Európska komisia veľmi kritická k tým masovým opatreniam, ktoré nasledovali. Došlo k emocionálnym reakciám Turecka, ktoré sa v tom čase cítilo ohrozené. Politicky ani právne sa však víza nemôžu zrušiť, pokiaľ kritériá nebudú splnené – to turecká strana vie.

Editor bruselskej pobočky vplyvného servera Politico – a nie je sám – hovorí, že krajiny V4 majú povesť zlých chlapcov Európy. Nezachytili ste to?

Je to veľmi nešťastné, keď sa krajiny hádžu do jedného vreca. Viem, ako prebiehajú rokovania V4, a viem, akú dôležitú rolu sme teraz zohrali pri korigovaní spoločného vyhlásenia na bratislavskom samite. Faktom je, že Poľsko aj Maďarsko je v komplikovanej diskusii s Európskou komisiou, kde panuje jednoznačná snaha, aby sa dodržiavali zmluvy, zásady a hodnoty, ktoré EÚ tvoria. V týchto krajinách sa na to pozerajú trochu inak – v Maďarsku už došlo k nejakej korekcii zákonov, s Poľskom prebieha debata ďalej. Napätie je citeľné, ale ako Slovensko, tak aj Česká republika sú v úplne inej polohe.

Plníme rolu ich krotiteľov?

Myslím, že slovenský postoj voči Európe a jej inštitúciám je rozdielny oproti týmto dvom krajinám. Na druhej strane zase treba považovať za prirodzené, že je snaha koordinovať postup v jednotlivých regiónoch, ako sa to robí napríklad pri koordinácii baltických krajín so severskými, ktoré sa pravidelne stretávajú a rokujú; podobne je to s južnými krajinami.

V4 zjednotil podobný názor na migračnú krízu, ale to je asi tak všetko. Nedokázali sa napríklad ani len dohodnúť na spoločnej podpore Lajčáka v OSN – jeho pozícia ako kandidáta za východnú Európu by vtedy bola silnejšia. Nie je to škoda?

Za dávnych čias som bol koordinátorom V4, takže viem, ako zložito sa dosahuje konsenzus. Viem, že Miroslav Lajčák má silné osobné väzby s jednotlivými ministrami aj premiérmi, tak by som očakával, že podpora zo strany V4 bude silnejšia.

Aj Komisia má teraz problém, keď sa ukázalo, že jej bývalý šéf Barroso začal pracovať pre banku Goldman Sachs. Poškodilo to jej imidž?

Áno, je to dosť nešťastná situácia. Barroso v súlade s európskymi predpismi oznámil Komisii svoj zámer pracovať pre Goldman Sachs, z právneho pohľadu je preto všetko v poriadku. Vyvoláva to však etické otázky.

Váš názor na budovanie Nord Streamu je jasný – ohrozuje energetickú bezpečnosť EÚ aj slovenské záujmy. Dá sa mu ešte zabrániť?

Hlavný argument, ktorý presadzuje spoločné konzorcium v prospech Nord Streamu, je ten, že ide o komerčný projekt, ktorý má podporu veľkých západoeurópskych firiem a má zabezpečiť dodatočné kapacity pre Európu, pretože má vyššie odhady o dopyte ako napríklad Európska komisia. Argumentujú postupným zatváraním uhoľných elektrární a jadrových blokov v Nemecku, ako aj tým, že ťažba zemného plynu v Severnom mori zo strany Britov či Holanďanov bude postupne klesať. Ak by to takto prezentovali od začiatku, určite by sme viedli debatu inak. Politicky citlivým momentom boli prvotné vyhlásenia z ruskej strany, že tento projekt sa stavia na obídenie Ukrajiny, a to je veľmi ťažko pochopiteľné a akceptovateľné, pretože tá infraštruktúra, čo sa budovala celé desaťročia a zabezpečuje bezproblémový tranzit i kapacity na prepravu ruského plynu do Európy, sa využíva len na niečo vyše 50 percent.

Na čom teda budete trvať? 

Požiadavka Európskej komisie za podpory všetkých členov EÚ je jasná: aby sa tranzit cez Ukrajinu zachoval. Ako sa tento parameter podarí zachovať, aby to nebolo len formálne, ale ekonomicky udržateľné adekvátnym objemom, je otázkou rokovaní. Musí to byť zároveň v súlade s európskym právom – ak sa to nevyrieši, bude veľmi zložité pre investorov ísť s veľkými vkladmi do takéhoto podniku, ktorý môže byť veľmi sporný.

Čo vám premiér Fico po svojej večeri v Kremli povedal o ruskom pohľade na vec?

Pre slovenskú stranu bolo najdôležitejšie, že Rusko potvrdilo svoje záväzky voči Slovensku. To je, dúfam, pozitívnym signálom ohľadom diskusie s ruskými partnermi o zachovaní tranzitu cez Ukrajinu.

Premiér pred cestou do Moskvy tiež povedal, že by najradšej zrušil sankcie, ktoré nasledovali po anexii Krymu. Naša diplomacia ich stále podporuje, nedávno boli znovu obnovené takzvané malé personálne sankcie, v októbri sa však očakáva ďalšia debata. Majú zmysel?

Postoj Európskej únie a medzinárodného spoločenstva je pomerne jednoznačný. Vyplýva z toho, že tieto sankcie boli uplatnené jednomyseľne, sú tam stanovené veľmi jasné podmienky, aby sa sankcie mohli zrušiť – týkajú sa jednoznačného pokroku v napĺňaní minských dohôd. To bude jednou z veľkých tém na nadchádzajúcom samite. Myslím si, že bude veľmi dôležité, ako sa k plneniu sankcií postavia obidve krajiny: diskusia by sa mala viesť aj o tom, že maximálnu ústretovosť prejavia ako Rusi, tak aj Ukrajinci. Ide o veľmi zložitý proces, ale osobne si neviem predstaviť, že by mohlo dôjsť k zrušeniu sankcií bez toho, aby bol zjavný viditeľnejší pokrok.

Zarezonovala v Komisii vyšetrovacia správa o zostrelení letu MH17 nad Donbasom, ktorá skonštatovala, že strieľal Buk z Ruska na území kontrolovanom proruskými rebelmi?

Dá sa povedať, že v kuloároch sa taký záver konštatoval už dlhšie a potvrdil to, čo sme už vedeli. Potvrdzuje to tiež tragédiu konfliktu a to, v akých zložitých podmienkach žijú ľudia v Donecku a Luhansku, a preto by sa malo urobiť všetko pre to, aby sa tam život vrátil do normálnych koľají.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Maroš Šefčovič

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie