Denník N

Odluka cirkvi je večná téma, skáču po nej liberáli

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Zatiaľ každá vláda, ktorú sme od roku 1989 mali, tému odluky cirkví od štátu ponechala na svojich nástupcov. Jediný návrh je od liberálov, daňovníci by mohli rozhodnúť, či by percento zo základu ich dane išlo cirkvi, alebo na obnovu pamiatok.

Kedy sa vyrieši otázka financovania cirkví? Minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru hovorí, že to bude téma pre vládu, ktorá vznikne po budúcoročných parlamentných voľbách. Finančná odluka cirkvi od štátu podľa ministerstva nie je možná bez zmeny zmluvy Slovenska s Vatikánom, s ktorou by musel Vatikán súhlasiť.

O zmenách uvažuje aj KDH, teda strana, ktorá je vážny kandidát do budúcej vlády. Predseda strany Ján Figeľ hovorí, že chcú „vytvoriť mechanizmus stabilnej finančnej podpory štátu na konkrétne služby, ktoré cirkvi konajú pre spoločnosť, a to zvlášť na základnej úrovni farností a spoločenstiev – napríklad podporou sociálnych aktivít a údržbou kultúrnych pamiatok vo vlastníctve cirkví.“ Zároveň považuje za dôležité doriešiť otvorené záležitosti súvisiace s reštitúciou majetku cirkví.

Nejasné signály

Aký model chcú cirkvi, nie je úplne jasné. „Návrh udržateľného modelu bude závisieť od toho, ako sa vysporiadame s nedokončenou reštitúciou, s nekonečnými súdnymi spormi o navrátenie majetku a od toho, aké aktivity vo verejnom záujme sa budú od cirkvi očakávať v budúcnosti,“ vraví ekonóm katolíckej nitrianskej diecézy Martin Štofko.

Evanjelici si myslia, že naviazanie rozpočtu cirkvi na štátne dotácie nikdy nebolo dobré.

„Odluka financovania, respektíve nastavenie stavu do podmienok pred rok 1948 je žiaduce,“ vraví generálny biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloš Klátik.
„Je to vec odbornej diskusie a komunikácie medzi cirkvami.

Mohla by to byť kombinácia vylepšeného súčasného modelu a variabilnej platby,“ odkazujú grékokatolíci. Prvú časť podľa nich treba chápať ako príspevok za služby, ktoré cirkev poskytuje spoločnosti a zároveň kompenzáciu za nevrátený majetok.

Druhá zložka by bola variabilná a závisela by od ľudí, ktorí by chceli prispieť a dávali tak cirkvi aj spätnú väzbu, napríklad formou povinne voliteľnej, takzvanej asignovanej dane.

Odborníčka na vzťahy štátu a cirkví Michaela Moravčíková z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity považuje kombináciu asignovanej dane a štátneho príspevku na pamiatky za jeden z možných dobrých modelov. Financovanie sociálnych a zdravotníckych služieb, ktoré cirkvi a náboženské organizácie robia, má byť podľa nej oddelené od náboženských činností.

Zároveň je potrebné komplexne riešiť otázku financovania zachovania a obnovy kultúrnych pamiatok, z ktorých takmer štvrtinu vlastnia cirkvi a náboženské spoločnosti.

Ako príklad Moravčíková spomína Francúzsko, ktoré prijalo zákon o odluke cirkvi od štátu už v roku 1905. Tam je údržba sakrálnych objektov postavených pred rokom 1905 na pleciach štátu, ktorý ich vlastní a cirkvi ich bezplatne užívajú.

Zo štátneho rozpočtu platia len duchovných, ktorí pôsobia v nemocniciach a väzniciach, a za istých podmienok aj učiteľov náboženstva.

Asignovaná daň

Asignovaná daň je model, ku ktorému smerujú liberáli na Slovensku. Tí pripravili pomerne komplexný model riešenia, na jeho presadenie však nemajú dostatočnú politickú silu.

Návrh predstavuje bývalý minister kultúry Daniel Krajcer a jeho strana Skok. Nahradiť by mal príspevky cirkvám a princíp dvoch percent dane, ktoré sa používajú v súčasnosti.

Na asignovanú daň by išlo dohromady jedno percento zo základu dane a daňovník by si zvolil, či pôjdu jednotlivým cirkvám, alebo iným občianskym združeniam.

Peniaze, ktoré by od daňovníkov išli bez konkrétnej adresy, by skončili vo fonde obnovy pamiatok a rovným dielom by sa delili svetským a náboženským pamiatkam.

„Je veľmi málo pravdepodobné, že by na základe tohto modelu cirkvi získali menej ako doteraz,“ vraví exminister. Niekoľkonásobne viac by podľa neho dostali na údržbu pamiatok, čo je ich najväčšia záťaž.

Krajcer hovorí, že na zmenu spôsobu financovania cirkví zmenu Vatikánskej zmluvy podľa ich právnych analýz netreba.

Teraz najčítanejšie