Je človek človeku vlkom? Vedci skúmali vývoj násilia u ľudí a iných živočíchov

Sú ľudia od prirodzenosti dobrí alebo zlí?

Filozof Thomas Hobbes, autor spisu Leviathan (1651), napísal, že v prirodzenom stave je „človek človeku vlkom“ (homo homini lupus).

Krvilačné správanie ľudí, ktorí sa nezriedka uchyľujú k agresii, vraždy nevynímajúc, mal krotiť štát, vrátane toho autoritatívneho, ktorý pevnou rukou udrží naše nízke pudy na uzde.

Naopak Jean-Jacques Rousseau († 1778) považoval človeka za „ušľachtilého divocha“, ktorý pod jarmom štátu zhrubol.

Ľudia sa rodia slobodní, ale v modernej spoločnosti „žijú všade v okovách“, napísal filozof. Putá ho zväzujú, oberajú o slobodu a potláčajú jeho neskazenú morálku.

Zoznam vedú surikaty

Nový výskum naznačuje, že pravdu mal skôr Hobbes. José María Gómez z univerzity v Granade a jeho tím vydali minulý týždeň článok, v ktorom merali vývoj násilia s následkom smrti u ľudí a pri ďalších viac ako tisíc živočíšnych druhoch.

Zistili, že s nástupom štátu došlo u ľudí k niekoľkonásobnému poklesu násilia s následkom smrti. Svoje zistenia publikovali v prestížnom časopise Nature.

Najviac násilia s následkom smrti sa na členoch rovnakého druhu dopúšťajú surikaty. Skoro každý piaty jedinec – väčšinou mláďatá – zahynie po útoku inej surikaty. V prvej desiatke vnútrodruhových zabijakov sa ocitli aj lemury, uškatce novozélandské či levy.

Násilie pri 40 percentách cicavcov

Autori pracovali na článku viac ako dva roky. Za ten čas zozbierali vyše 3-tisíc štúdií o vnútrodruhovom násilí s následkom smrti na 1024 druhoch cicavcov. Zistili, že záznamy o takomto druhu agresívneho správania máme pri takmer 40 percentách z nich.

V priemere platí, že 0,3 percenta cicavcov zomrie po útoku člena rovnakého druhu. U primátov – lemury, opice, ľudoopy a ľudia – je číslo až šesťnásobné (1 z 50 živočíchov zabije iný príslušník rovnakého druhu).

Násilie u ľudí

Čo sa týka moderných ľudí, María Gómez a spol. sa prehrabali dátami, ktoré siahali 50-tisíc rokov dozadu. Zistili, že v praveku sa miera násilia s následkom smrti pohybovala okolo 3,4 až 3,9 percenta.

To znamená, že zhruba každý tridsiaty človek zomrel pod rukami iného človeka. Mohlo ísť o následok súboja, infanticídu (zámerné zavraždenie dieťaťa) či iný násilný spôsob. S nástupom štátu však toto číslo výrazne kleslo.

Celosvetový priemer v minulom storočí bol 1,33 percenta. V niektorých častiach sveta sa dnes pohybujeme na úrovni 0,01 percenta.

Krvavou výnimkou v ľudských dejinách bol stredovek, keď násilie na iných ľuďoch s následkom smrti stúplo až na 12 percent. To znamená, že zhruba každý ôsmy človek zomrel, lebo ho zabil niekto iný.

Štáty a obchod

Celosvetovým poklesom násilia sa v minulosti zaoberal aj harvardský psychológ Steven Pinker. Kniha The Better Angels of Our Nature, ktorú napísal v roku 2012, sa stala udalosťou roka a okamžite sa zaradila medzi bestsellery.

Svetoznámy psychológ v nej spojil masívny pokles násilia v ostatných desaťročiach a storočiach so vznikom štátov, medzinárodného obchodu, medzinárodných inštitúcií (OSN a iných), s kultiváciou emócií a s „osvieteným“ rozumom, ktorý meria všetkým rovnako.

Štáty prispeli k poklesu násilia tým, že už neberieme spravodlivosť do vlastných rúk a neroztáčame smrteľný kolobeh odplát. Medzinárodný obchod zase vytvoril systém vzájomných závislostí: Japoncov možno nemáte radi, ale ak chcete mať kvalitné auto alebo elektroniku, váš záujem napadnúť ich vyhasne.

Emócie a rozum

Vzájomný kontakt kultivuje naše morálne emócie, stávame sa citlivejšími na príkoria, ktoré by sme potenciálnym obetiam chceli spôsobiť. Z bezmenných cudzincov sa stávajú obchodní partneri a kamaráti, s ktorými – ako zistíme – máme veľa spoločného. Ubližovať takým ľuďom nás bolí.

A potom je tu rozum, ktorý nás naučil merať všetkým rovnako. Chápeme, že ak uprednostňujeme vlastné záujmy na úkor iných, je to nespravodlivé. Preto sa v článku 1 Všeobecnej deklarácie OSN píše: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach.“ Farba pleti, jazyk alebo pôvod tu nehrajú rolu.

Prednáška Stevena Pinkera o poklese násilia. Zdroj – YouTube

Mierumilovnosť prevažuje

Primáty sú na horných priečkach v rebríčku násilia, lebo ide o teritoriálne a spoločensky žijúce tvory. Bojujú o územie a spoločenské postavenie. Znamená to, že vnútrodruhové násilie je pre nich a ďalšie živočíchy normou?

Marc Bekoff, evolučný biológ z univerzity v Colorade, upozorňuje, že zvieratá sa väčšinou správajú mierumilovne. Vyplýva to aj zo samotného rebríčka od Maríu Gómeza a jeho tímu. Vnútrodruhové násilie s následkom smrti v ňom pozorovali len pri 40 percentách živočíšnych druhov. Čiže pri viac ako polovici z nich nie.

„Myslím si, že by sme sa mali vyhýbať tvrdeniu, že keď sa ľudia správajú násilne, správajú sa ako zvery,“ povedal Bekoff pre National Geographic.

Keď vedci skúmajú spoluprácu zvierat, väčšinou to robia na našich najbližších príbuzných – šimpanzoch či iných ľudoopoch. Bekoff však presvedčivo ukázal, že milé správanie a spolupráca prekvitá naprieč živočíšnou ríšou.

Retrospektívne sa to dá pochopiť. Vlky, šimpanzy či iné zvieratá spolu súperia o obmedzené zdroje – nech je to potrava, spoločenské postavenie či niečo iné. Ale bez vzájomných prejavov láskavosti by to ďaleko nedotiahli.

Bekoff zhŕňa základnú myšlienku o rozšírenosti agresívneho správania v živočíšnej ríši takto: „Takže bojujú spolu zvieratá? Áno, bojujú. Avšak, uchyľujú sa často ku krutému, násilnému a bojovnému správaniu? Rozhodne nie. Také prejavy sú mimoriadne zriedkavé, ak ich porovnáme s inými druhmi spoločenského správania.“

Dostupné z: doi:10.1038/nature19758