Denník N

Orbánova štvavá kampaň sa po fiasku s referendom neskončí

Bilbord s Orbánom a nápisom: Čo som to zase urobil? Foto – TASR/AP
Bilbord s Orbánom a nápisom: Čo som to zase urobil? Foto – TASR/AP

Napriek tomu, že je neplatné, Budapešť vníma protiutečenecké referendum ako víťazstvo.

Maďarské referendum o povinných kvótach na rozdelenie utečencov bolo neplatné. Účasť nedosiahla potrebných 50 percent.

Voliči v ňom mali odpovedať na otázku: „Chcete, aby mohla Európska únia aj bez súhlasu maďarského parlamentu nariadiť povinné presídlenia ľudí bez maďarského občianstva do Maďarska?“

Zahlasovalo len necelých 40 percent

K urnám prišlo len 46,3 percent registrovaných voličov. Pomer platných hlasov je však dokonca iba 39,98 percent.

Drvivá väčšina tých, čo k voľbám prišli, podľa očakávania hlasovala „nie“. Až 98,3 percenta odovzdaných platných hlasov utečenecké kvóty odmietlo; iba 1,7 percenta tých, čo odovzdali platný hlas, bolo za kvóty.

Rekordných 6,3 percenta voličov však odovzdalo neplatný hlas a väčšina z nich to pravdepodobne urobila zámerne na protest proti celému referendu.

Napríklad počmárali celý volebný lístok alebo na ňom zanechali urážlivý odkaz pre vládnych politikov. Zverejnené obrázky takto znehodnotených lístkov sa stali hitom maďarského internetu. Konečné čísla oznámia po započítaní všetkých hlasov zo zahraničia, čo môže trvať aj niekoľko dní.

Vláda, ktorá referendum iniciovala, napriek tomu hovorí o svojom veľkom víťazstve a o silnom mandáte, ktorý od voličov získala. Premiér Viktor Orbán po referende oznámil zmenu ústavy. Pravdepodobne to znamená, že chce odmietnutie utečeneckých kvót zakomponovať priamo do základného zákona. Pred hlasovaním pritom tvrdil, že bude ústavu meniť iba vtedy, ak bude referendum platné.

V referende podľa Orbána išlo o voľbu Brusel či Budapešť. Teda o to, kto bude rozhodovať, s kým budú Maďari vo vlastnej krajine spolunažívať. Brusel podľa neho teraz musí zohľadniť rozhodnutie, ktoré podporilo 92 percent tých, čo šli k urnám.

V pondelok Orbán svoju víťaznú rétoriku ešte vystupňoval.

„V dejinách maďarskej demokracie ešte nikdy žiadna strana nezískala taký silný mandát,“ tvrdil premiér v parlamente. „Nedopustíme, aby názor týchto 3,3 milióna ľudí ignorovali,“ odkázal Európskej únii aj svojim kritikom.

„Môžeme právom povedať, že je to obrovské víťazstvo pre každého, kto odmieta utečenecké kvóty, kto verí, že prežijú len silné národné štáty, a kto verí v demokraciu,“ povedal o referende po zverejnení prvých výsledkov aj podpredseda Fideszu Gergely Gulyás.

Kampaň sa nekončí

Napriek neplatnosti referenda Fidesz neskončí s kampaňou proti migrantom. Na internete už predstavil svoj ďalší plagát s textom „Odkazujeme Bruselu 98 % nie“. Je to veľmi zavádzajúce – v skutočnosti totiž kvóty svojím hlasom odmietlo len asi 40 percent voličov.

„So zdôrazňovaním toho čísla 98 percent by Fidesz mal prestať aj z iného dôvodu. Takýmto výsledkom sa obvykle chvália len nedemokratické režimy,“ povedal Denníku N politológ Dániel Mikecz.

„Bol to len veľmi drahý prieskum verejnej mienky,“ hodnotil neplatné referendum predseda opozičnej socialistickej strany Gyula Molnár.

Nikdy ešte podľa neho v Maďarsku žiadna strana neviedla takú zavádzajúcu a protizákonnú nenávistnú kampaň, ako to pred týmto referendom robil Fidesz.

Ako Cameron

Krajne pravicový Jobbik Orbána vyzval, aby si vzal príklad z bývalého britského premiéra Davida Camerona, ktorý po prehranom referende o brexite odstúpil. Nápad na zakomponovanie odmietnutia utečencov priamo do ústavy, mimochodom, Orbán prevzal práve od extrémistov, rovnako ako mnoho ďalších vecí vo svojom programe a vo svojej rétorike.

Jobbik totiž s Fideszom súhlasil v odmietnutí kvót a utečencov vôbec, referendum o tejto téme však považoval za úplne zbytočné.

Namiesto neho už od začiatku navrhoval novelu ústavy, ktorú by poslanci Fideszu a Jobbika spolu bez problémov presadili.

Na demisiu vyzval Orbána aj bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý vedie malú opozičnú stranu Demokratická koalícia.

Fidesz pritom pravdepodobne už niekoľko dní pred hlasovaním tušil, že referendum nemusí dopadnúť dobre, a začal s veľkým predstihom veľmi kreatívne vysvetľovať, že úspešné bude, aj keby nebolo platné. Orbán v sobotu prehlásil, že podstatné je iba to, aby bolo viac hlasov proti kvótam ako za ne.

Spolu s ďalšími politikmi Fideszu dokonca tvrdil, že celé referendum je najmä citová záležitosť.

Burcovali do poslednej chvíle

Napriek tomu sa vládna strana i vládne médiá snažili do poslednej chvíle. Poobede v deň referenda ešte Fidesz rozosielal voličom SMS-ky vyzývajúce na účasť. Verejnoprávna televízia strašila utečencami do poslednej chvíle, taktiež popoludní v deň referenda odvysielala reportáž zo Srbska o tom, že sa na maďarskú hranicu chystajú ďalšie masy migrantov.

„Skutočne nie je správne, aby sem mohli kohokoľvek nasťahovať bez nášho opýtania,“ vysvetľuje pani, ktorá si nepriala uviesť meno, pred volebnou miestnosťou v centre Budapešti, prečo sa zúčastní referenda. Problém vraj nemá s tými, ktorí chcú v Maďarsku skutočne žiť, ale s takouto masovou akciou nesúhlasí. „Je to vec národnej suverenity, aby sme si mohli rozhodnúť, s akými náciami chceme žiť vo svojej krajine. A my sme suverénna krajina, či už sme v EÚ, alebo mimo nej,“ povedal Denníku N Zoltán Kardos.

Aj náš malý prieskum pred volebnou miestnosťou potvrdil, že prakticky každý, kto prišiel voliť, hlasoval proti utečeneckým kvótam. Tí, čo s referendom nesúhlasili, zostali obvykle doma spolu s tými, čo celú vec nepovažovali za dosť dôležitú, aby sa zúčastnili.

„Tie peniaze sa mohli využiť aj inak. Chápem, že medzi utečencami môže byť ktokoľvek, ak by si však každá krajina odhlasovala, že nikoho neprijme, čo by to vyriešilo?“ pýta sa muž stredného veku z Budapešti, ktorý sa referenda, naopak, nezúčastnil. Tiež si neprial uviesť meno. Maďarsko je podľa neho zatiaľ v Európskej únii, „smeruje však von“.

Vládu sklamala i účasť Maďarov v zahraničí (najmä v susedných štátoch), ktorí majú dvojaké občianstvo a mohli hlasovať na zastupiteľských úradoch alebo korešpondenčne.

Registrovaných voličov je medzi krajanmi s dvojakým občianstvom 274-tisíc, hlasovala ich však necelá polovica. A aj medzi korešpondenčnými hlasmi, ktoré odoslali, bolo veľa neplatných. Napriek tomu, že pred voľbami všetci registrovaní voliči v zahraničí z Budapešti dostali list, ktorý im podrobne pomocou obrázkov vysvetlil, ako korešpondenčný lístok správne vyplniť a odoslať.

Hrali aj na hlasy z cudziny

Maďarská vláda pritom robila veľmi intenzívnu kampaň aj medzi krajanmi najmä v Rumunsku a Srbsku, kde žije veľa dvojakých občanov. Na Slovensku tunajších Maďarov s dvojakým občianstvom vyzývali na účasť politici mimoparlamentnej Strany maďarskej koalície, napríklad predseda strany József Menyhárt i predseda kultúrneho spolku Csemadok a bývalý kandidát na prezidenta Gyula Bárdos.

Kampaň v prospech účasti na hlasovaní robili aj médiá blízke SMK.

V predreferendovej kampani vláda neraz porušovala platné zákony a pravidlá demokratickej súťaže. Samotná otázka referenda nebola neutrálna a podľa niektorých odborníkov porušovala platné zákony. Bola natoľko sugestívna, že na ňu bolo veľmi ťažké odpovedať áno. Národný volebný úrad kontrolovaný Fideszom, ktorý ju musel schváliť, však v otázke nevidel žiadny problém.

Miestni politici Fideszu vo viacerých mestách a obciach varovali voličov, že ak bude účasť v referende v ich obci nízka, prídu o vládne dotácie. János Lázár, minister šéfujúci úradu vlády, sa navyše vyhrážal, že ak referendum neuspeje a Únia do Maďarska presídli až státisíce utečencov, vláda ich rozmiestni v mestách a obciach, kde bola účasť v referende najnižšia.

Proti opozícii

V niektorých mestách vedených Fideszom strhávali zamestnanci radníc opozičné plagáty. Nezávislé médiá informovali, že štátni a samosprávni úradníci sa v posledných dňoch museli na príkaz svojich nadriadených priamo zapojiť do kampane, v pracovnom čase obvolávať voličov a presviedčať ich, aby išli hlasovať.

Niektorí politici Fideszu zapojenie úradníkov do kampane popreli. Komunikačný riaditeľ Fideszu a starosta budapeštianskej mestskej časti Józsefváros Máté Kovács však povedal, že nevidí žiadny problém v tom, že úradníci štátnych inštitúcií a samospráv vo svojom pracovnom čase pracujú na vládnej kampani. Sám rozoslal vládne plagáty správcom domov vo svojej štvrti so žiadosťou, aby ich vyvesili v spoločných priestoroch budov, ktoré majú na starosti.

Ďalší problém bol, že vláda svoju predreferendovú kampaň financovala z rozpočtu a použila tak verejné peniaze na stranícke účely. Opozičným socialistom sa až po dlhšom preťahovaní s úradmi podarilo získať nejaké údaje o tom, koľko kampaň stála.

Podľa nich malo ísť zo štátneho rozpočtu na presviedčanie voličov najmenej 11,3 miliardy forintov (asi 35 miliónov eur) – a to pravdepodobne nie je všetko. Referendum ako také stálo rozpočet ďalších 4,5 miliardy forintov (asi 15 miliónov eur).

Drvivá väčšina peňazí určených na kampaň skončila vo firmách a v médiách vlastnených podnikateľmi blízkymi vládnej strane, ktorí získavali bez súťaže zákazky na plagáty, reklamu, prieskumy a podobne.

Aj pre nízky záujem voličov sa mnohí obávali, že si vláda nadpolovičnú účasť nutnú pre platnosť referenda zaistí podvodmi. Problém bol, že vo volebných komisiách vo viac ako polovici volebných miestností nemala opozícia žiadneho zástupcu. Bolo to tak aj preto, lebo opozícia považovala referendum za zbytočné. Väčšina opozičných strán sa ho rozhodla ignorovať a vyzvala na to aj svojich voličov.

Povedali o referende

Vyše desať miliónov eur investovala maďarská vláda do kampane bez politického vkusu. Reklamou v rozhlase a televízii a plagátmi sa Orbánova vláda pokúsila vtĺcť ľuďom do hlavy, čo si majú myslieť: že migranti a teroristi sú jedno a to isté. Viktor Orbán veľa stavil a na prvý pohľad prehral.
Komentár nemeckej televízie ARD

Môžeme byť hrdí, že my, Maďari, sme boli prvými a doteraz jedinými, ktorí vyjadrili svoj názor na problematiku migrácie.
Viktor Orbán, maďarský premiér

Myslím, že ak bude účasť okolo 40 percent, bude to pre Orbána a jeho vládu fiasko.
Attila Juhász, maďarský analytik

Nie je to dobrý deň pre pána Orbána a naopak, nie je to zlý deň pre Maďarsko a EÚ.
Jean Asselborn, luxemburský minister zahraničných vecí

Vyhrali sme.
Ferenc Gyurcsány, bývalý premiér a predseda opozičnej Demokratickej koalície

Výsledok referenda je osobným Orbánovým zlyhaním.
Gábor Vona, šéf extrémistickej strany Jobbik 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Svet

Teraz najčítanejšie