Denník N

Skoro mi spadla sánka: šéf NASA sa ma pýtal na vesmírne aktivity na Slovensku (seriál)

Šéf NASA Charles Bolden a astrobiologička Michaela Musilová sa porozprávali o slovenskom vesmírnom výskume. Foto – archív M. M.
Šéf NASA Charles Bolden a astrobiologička Michaela Musilová sa porozprávali o slovenskom vesmírnom výskume. Foto – archív M. M.

Ochrana planét spočíva v snahe neznečistiť planetárne telesá ľudskými sondami. Inak by hrozilo, že ak nejaký život vo vesmíre „objavíme“, pomýlime si ho s tým, ktorý sme tam sami nedopatrením vyniesli.

Som v mexickej Guadalajare, moje dobrodružstvo spojené s účasťou na Medzinárodnom astronautickom kongrese stále pokračuje.

Minulý týždeň nám dali za úlohu vypracovať návrhy na vedecké, technické, ale aj politické priority prieskumu Mesiaca na nasledujúcich dvadsať rokov.

Musím sa k niečomu priznať: je to asi prvýkrát v živote, čo sa cítim príliš stará. Sedím v izbe plnej mladých ľudí, ktorí sú nadšení pre vesmír.

Ide o študentov, podnikateľov, vedcov, úradníkov, lekárov či grafikov. Majú od 18 rokov vyššie a ja zrazu zisťujem, že sa na nich, čo sa týka energie, akosi nechytám.

Až mám chuť dať mladej hyperaktívnej Američanke v mojej pracovnej skupine nejaký ten uspávací prášok, aby toľko nehýrila aktivitou.

Kopec aktivít

Ľudia sa ma často pýtajú, ako sa stíham venovať všetkým svojim aktivitám: robiť vedu, byť predsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), prednášať na Medzinárodnej vesmírnej univerzite (International Space University), konzultovať pre viacero firiem či popularizovať vedu medzi mladými.

K tomu ešte každý deň športujem, mám veľa koníčkov a kvôli práci pravidelne cestujem po svete. Možno sú kľúčom k úspechu šport, zdravá strava a môj zápal, ktorý ma ženie neustále dosahovať ďalšie úspechy pre seba, SOSA a v konečnom dôsledku aj pre Slovensko.

Moji kolegovia, s ktorými som tu pracovala, vypracovali za tri dni správu pre NASA o vedeckých, technických a politických prioritách prieskumu Mesiaca v nasledujúcich rokoch.

dav
Záber zo seminára, ktorý viedla Musilová. Foto – archív M. M.

Práca pre NASA aj OSN

Kým vo vesmírnych agentúrach by túto tému riešili niekoľko mesiacov, ak nie rokov, tak z mojich mladých kolegov nápady sršali jedna radosť.

Až som veľakrát musela zasiahnuť a ako moderátorka (či skôr stará „diktátorka“, ako ma oni určite videli) skrotiť ich vášnivý zápal.

Správa, ktorú sme vypracovali, bude odprezentovaná NASA aj Organizácii Spojených národov. Budú si z nej brať príklad všetky organizácie v Medzinárodnej astronautickej federácii.

Hlavné odporúčania sa týkali spolupráce medzi vesmírnymi agentúrami a súkromnými firmami, ktoré plánujú poslať sondy na Mesiac alebo plánujú misie v priestore medzi Mesiacom a Zemou.

Spory o Mesiac

Najväčšie obavy vyvoláva zosúladenie obežných dráh (aby do seba sondy a vesmírne lode nenarazili), pribúdanie vesmírneho smetia (zastarané či pokazené vesmírne telesá, ktoré vyrobili ľudia) a protichodné plány zainteresovaných organizácií.

Ako astrobiologička sa zaujímam o hľadanie života mimo Zeme, ale aj o ochranu planét. Spočíva v snahe neznečistiť ďalšie planetárne telesá našimi sondami. Lebo inak hrozí, že ak nejaký život vo vesmíre „objavíme“, pomýlime si ho s tým, ktorý sme tam sami nedopatrením vyniesli.

Na Mesiaci sa budú krížiť plány Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá chce na Mesiaci postaviť „vesmírnu dedinu“, a iných inštitúcií, napríklad americkej NASA, ktorá by tam chcela testovať technológie na detekciu foriem života.

Jeden z navrhovaných kompromisov spočíva v rozdelení Mesiaca na zóny, kde smie nastať kontaminácia ľuďmi, a ďalšie, ktoré majú zostať čo najviac nedotknuté.

Stretnutie so šéfom NASA

Ako odmenu za usilovnú prácu nášho tímu nám organizátori Space Generation Congress (Kongresu vesmírnej generácie) dopriali večeru s mexickými kapelami a významnými hosťami. Jedným z nich bol Charles Bolden, šéf NASA. Stretla som ho vo chvíli, keď vchádzal do reštaurácie. Na moje veľké prekvapenie mi zamával, keď som šla okolo neho.

Dali sme sa do reči a vysvitlo, že si ma pamätal z nášho minuloročného stretnutia. Pýtal sa ma, ako pokračujú vesmírne aktivity na Slovensku – skoro mi spadla sánka. Tak som mu porozprávala o úspechoch vo vesmírnom sektore na Slovensku, vrátane technologických projektov Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.

Veľmi ho zaujala naša prvá slovenská družica a suborbitálna raketa ARDEA. Drží nám palce, aby sa všetky projekty podarili, a hovoril, že sa teší na budúcu spoluprácu so Slovenskom. Po večeri sme sa opäť stretli a po vymenení vizitiek sme sa odfotili.

Autorka je astrobiologička

Vesmír

Teraz najčítanejšie