Kolumbijčania mier chcú, ale nie takýto
V nedeľnom referende v Kolumbii ľudia mierovú dohodu odmietli a požadujú jej prepracovanie. Podľa odporcov totiž zmierňuje dôsledky ozbrojeného konfliktu.
Takýto výsledok zrejem nikto nečakal. Aspoň nie po úspešnom podpísaní mieru počas minulého týždňa. Ten formálne ukončil najdlhšie trvajúcu vojnu na planéte – konflikt medzi kolumbijskou vládou a rebelmi z hnutia FARC.
V referende potom mali ľudia vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s touto mierovou dohodou. Odhady boli optimistické, o to väčšie prekvapenie bolo nedeľné rozhodnutie obyvateľov Kolumbie. V krajine, kde pre dlhoročný ozbrojený konflikt zomrelo viac ako 250-tisíc ľudí a takmer sedem miliónov obyvateľov Kolumbie bolo nútených opustiť svoje domovy.
Odmietlo ju 50,2 percenta voličov. K referendu prišlo len 13 miliónov oprávnených voličov, čo je menej ako 40 percent oprávnených voličov. O tesnom výsledku tak svojím hlasom rozhodlo asi 55-tisíc ľudí.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští
Proces, akým sa v Kolumbii rozhodli vojnový konflikt ukončiť, sa mal stať modelom riešenia nepokojov a vyrokovania mieru na celom svete. Podmienkou však bolo jeho prijatie verejnosťou, čo sa však nestalo.
Mier totiž tvorili jeho vyjednávači za zatvorenými dverami na Kube, bez spojenia s obyvateľmi či vypočutia si jeho oponentov. Trvalo až štyri roky, kým rokovanie dospelo k dohode, že sa skončí najdlhší boj nielen v kolumbijskej džungli, ale na celom svete.
Keďže sa prezident Juan Manuel Santos a líder rebelov Rodrigo London, známy pod prezývkou Timochenko, nedohodli na žiadnej alternatíve v prípade neúspešného referenda, prezident zvolal mimoriadne stretnutie všetkých politických strán a tiež oponentov referenda, aby mohli aj ďalej pracovať na mierovom procese.
„Nevzdám sa. Mier budem hľadať naďalej až do posledného momentu, keď sa skončí môj mandát,“ vyhlásil prezident v miestnej televízii. Vo svojej funkcii sa totiž zaviazal, že ozbrojený konflikt ukončí.
Kolumbijčania mier vo svojej krajine neodmietli. Odmietajú ho len pod stanovenými podmienkami, ktoré sú podľa odporcov dohody nedostačujúce.
Lídrom oponentov je bývalý prezident Alvaro Uribe, podľa ktorého sú podmienky pre rebelov príliš priaznivé.
„Všetci chceme mier, nikto nechce násilie. Trváme na opravách s rešpektom k ústave, chceme prispieť k národnej zhode a byť vypočutí,“ povedal na tlačovej konferencii po referende Uribe.
V prípade, že by Uribeho strana aj naďalej bránila vytvoreniu mieru v krajine, stále je tu možnosť, že parlament zamietne výsledok referenda a prinavráti prezidentovi právomoci pokračovať aj napriek rozhodnutiu v referende.
Táto možnosť by však len prispela už k aj tak vyhrotenej situácii medzi podporovateľmi a odporcami referenda.
Po kolumbijskom referende zohráva práve bývalý prezident Uribe kľúčovú rolu. Na ďalšom vyrokovaní mieru sa zúčastní, pristúpi na miernejšie tresty pre FARC, no nie na ich beztrestnosť.
Zo zbroje do politiky
FARC sa chce aj naďalej podieľať na tvorení mieru, nie však ako protizákonná ozbrojená skupina, ale ako politické hnutie. Formálne sa na tejto podmienke dohodli v podpísanej dohode z minulého týždňa.
Odporcovia ozbrojenej skupiny chcú teraz prerokovať ustanovené podmienky mierovej dohody. Tie by totiž rebelov ušetrili pred väzením a garantovali im desať miest v parlamente až do volieb v roku 2026.
Ozbrojená skupina začala podnikať kroky k dodržiavaniu mierovej dohody. Vybrali sa do postihnutých oblastí a priamo sa ľuďom za svoje skutky, často masakre, ospravedlňovali. Chcú spolupracovať s komunitami v oblastiach zničených ich ťažením a ponúkajú obetiam kompenzáciu.
Dobrovoľne tiež pred pozorovateľmi z OSN zničili 620 kilogramov granátov a ľahkých výbušnín, ako informovala tlačová agentúra AP.
Viac ako polstoročia trvajúci konflikt marxistických rebelov si však vyžiadal veľa utrpenia v celej krajine. Zanechávali po sebe mŕtvych, dali vyhodiť do vzduchu ropovody, od rôznych podnikov žiadali výpalné. Podľa vzoru kubánskej revolúcie poznačili Kolumbiu krviprelievaním a neustálym strachom.
Čo žiadajú ľudia, ktorí referendum odmietli?
- Tí, ktorých uznajú vinnými z trestných činov, nebudú mať možnosť získať verejnú funkciu.
- Predstavitelia FARC budú za svoje zločiny sedieť vo väzení.
- FARC vyplatí odškodné obetiam, aj s použitím nezákonne získaných peňazí.
- Nevykonajú sa žiadne zmeny v kolumbijskej ústave.
zdroj: BBC
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
