Denník N

Slovensko potrebuje štvrtú revolúciu, vláda ju nechce

V súvislosti s pripravovaným zákonom o štátnej službe by sme sa mali zamyslieť aj nad tým, akú štátnu správu chceme mať a akým spôsobom by mal štát čo najefektívnejšie slúžiť občanovi.

 

Autorka je poslankyňa NR SR za OĽaNO

Všetci dobre poznáme klasické príbehy o úradoch a úradníkoch. Predstavte si, že si chcete vybaviť napríklad rodičovský príspevok. Najprv potrebujete rodný list. Bežíte na matriku, no nedajbože, ak by ste dieťa porodili v inom meste, ako je vaše bydlisko. Rodný list totiž vydávajú len v mieste narodenia dieťaťa. S rodným listom utekáte na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vydáva rodičovský príspevok. Cez obednú prestávku nestihnete nič vybaviť, vtedy je obedná prestávka aj na úrade, jediný dlhý deň, keď sa úraduje do 17.00 hodiny, je v stredu.

Vystojíte rad, no pani úradníčka vám povie, že okrem rodného listu ešte potrebujete potvrdenie zo sociálnej poisťovne. Na ďalší deň navštívite vašu miestne príslušnú pobočku sociálnej poisťovne. Tam vám však povedia, že tento úkon na tejto pobočke nerobia a pošlú vás do inej budovy sociálnej poisťovne na opačnom konci mesta.

V lepšom prípade vám potvrdenie vydajú hneď a môžete sa vrátiť na úrad práce a znovu vystáť rad. S trochou šťastia celý proces absolvujete za tri dni. A to napriek tomu, že všetky potvrdenia, ktoré od vás na úradoch žiadajú, už nejaký iný štátny orgán má. Ale načo by to štát občanovi uľahčoval, keď si občan môže zobrať dovolenku a prebehnúť sa po meste.

Kvalita verzus cena štátu

Problematika správy štátu a služieb, ktoré štát poskytuje občanom, sa spomína aj v inšpiratívnej knihe od redaktorov týždenníka The Economist „The fourth revolution. The Global race to reinvent the state“.

Autori tvrdia, že najbližšia revolúcia, ktorá čaká demokratické štáty, sa uskutoční práve v spôsobe, akým je spravovaný štát, a v prehodnotení úloh, ktoré má štát plniť. Autori kritizujú okrem iného aj rozpínavosť a nárast výdavkov štátu, čo sa však neodrazilo v kvalite poskytovaných služieb.

Vyššie uvedená ukážka nepripravenosti štátnych registrov na vzájomnú výmenu údajov alebo nefunkčná informatizácia verejnej správy, ktorá Slovensko stála už miliardu eur bez viditeľných výsledkov, sú len jedným zo symptómov nekvalitného riadenia štátu.

Technologický pokrok, vďaka ktorému firmy dokázali znížiť náklady a pružnejšie reagovať na potreby zákazníka, sa štátu dotkol minimálne, občan ho takmer nepocítil. Štát v niektorých oblastiach stále ostáva v dobe šanónov a papierov. Systematické využívanie informácií napríklad na verejné porovnávanie kvality v zdravotníctve alebo v školstve sa nedarí zrealizovať, technologické inovácie v poskytovaní služieb sú zo strany štátu vzácnou výnimkou.

Jednou z mála krajín, ktoré pre finančnú krízu dokázali úspešne zreformovať štát, je Švédsko. Podarilo sa im prekvapivo znížiť výdavky štátu zo 67 percent HDP v roku 1993 na 49 percent v roku 2014. Zreformovali školstvo a vytvorili takzvané slobodné školy, ktoré financuje štát, hoci nereguluje spôsob výučby. Nemocnice začali riadiť ako firmy, s dôrazom na spokojnosť pacienta a skrátenie čakacej doby. Všetky informácie o nemocnici, ukazovatele o úspešnosti a kvalite liečby sú verejne prístupné. Švédi majú jeden z najefektívnejších zdravotníckych systémov v Európskej únii a zároveň dosahujú veľmi dobré výsledky v oblasti dĺžky života a zdravia obyvateľstva.

Druhým problémom správy štátu je neustále sa zväčšujúca agenda štátu. Štát kedysi zabezpečoval najmä bezpečnosť občanov a ochranu hraníc, neskôr pribudlo vzdelávanie, zdravotníctvo, dôchodkové zabezpečenie… Úmerne rástol aj byrokratický aparát a rôzne regulácie.

Pre politikov je vzhľadom na volebný cyklus a tlak verejnej mienky zoštíhlenie štátu priam nemožnou úlohou. Pritom niektoré služby, ako napríklad zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb alebo opatrovateľské služby vedia lepšie a efektívnejšie poskytovať už teraz neverejní poskytovatelia.

To isté, žiaľ, platí aj v zdravotníctve, kde administratívne procesy a centralizované obstarávanie tovarov sú neporovnateľne lepšie manažované v súkromných ako vo verejných nemocniciach. Manažéri, ktorí odišli z riadiacich funkcií v štátnej správe, hovoria o politizácii, zviazaných rukách, nemotivovaných pracovníkoch a nemožnosti pritiahnuť do štátnej správy talentovaných ľudí.

Všetko je o ľuďoch

Michael Bloomberg, mediálny magnát, ktorý bol počas troch volebných období zvolený za primátora New Yorku, sa veľmi výstižne vyjadril o rozdiele manažmentu v biznise a vo verejnej správe: „V biznise môžete experimentovať a podporovať tie najlepšie projekty. Zdravým projektom poskytnete finančné zdroje, nezdravé necháte zomrieť. V štátnej správe musíte celú pozornosť sústrediť na nezdravé projekty, pretože tie majú najhlasnejších obhajcov.“

Je pravda, že v štátnej správe je všetko ťažšie. Kvalitu učiteľa nezmeriate tak ľahko ako výkon investora alebo obchodníka a niektoré služby štát poskytovať musí, aj keď sú nerentabilné. No o to dôležitejšie je vytvoriť zázemie pre talentovaných a šikovných ľudí, poskytnúť im dostatok slobody na inovatívne nápady bez politických tlakov.

V spomínanej knihe autori opisujú čínsku elitnú akadémiu na vzdelávanie lídrov a vysokých riadiacich pracovníkov, ktorá vznikla pred desiatimi rokmi na spôsob špičkových amerických univerzít. Učebný proces sa dá zhrnúť do dvoch otázok: „Čo funguje najlepšie?“ a „Dá sa to aplikovať aj u nás?“. Predmety sú rôzne od veľmi konkrétnych tém, ako je budovanie mestskej infraštruktúry, až po univerzálne otázky ako reforma dôchodkového systému. Čína si zobrala z demokratického štátu to, v čom my teraz najviac zlyhávame: špičkový manažment v službách štátu.

Nový zákon o štátnej službe nerieši najväčšiu depolitizáciu

Na najbližšej schôdzi sa v Národnej rade bude rokovať o novom zákone o štátnej službe. Je to obsiahly, viac ako stostranový zákon a jeho ambíciou by malo byť zlepšenie spôsobu riadenia štátnej správy. Žiaľ, zákon rezignoval na jej depolitizáciu a na zmenu celkovej kultúry v štátnej správe.

Vzhľadom na podnety, ktoré dostávame, by som mohla opísať mnohé príbehy, v ktorých neschopné vedenie na úradoch zabíja v zamestnancoch motiváciu a snahu prichádzať s novými nápadmi a podnetmi na zlepšenie. Na kariérny postup často stačí len správne politické krytie, na niektorých ministerstvách je známe, že nezávislé a férové konkurzy sa ani nerobia. Nedávno som hovorila o systéme rozdeľovania lukratívnych funkcií policajných pridelencov, kde nájdeme mnoho politicky prepojených mien.

Ak táto vláda má ambíciu zlepšiť služby štátu a postaviť do centra pozornosti občana, kvôli ktorému celý štátny aparát existuje, nový zákon o štátnej službe by musel zásadným spôsobom upraviť spôsob výberových konaní, motivačné hodnotenie, zodpovednosť a kariérny postup zamestnancov. Chýbajú inovatívne metódy riadenia a výmeny skúseností medzi štátnou správou a podnikovou sférou. Etický kódex sa bude upravovať až v druhom kroku, hoci problémom štátnej správy je často práve klientelizmus a potenciálny konflikt záujmov najmä pri rizikových pozíciách, ako napríklad verejné obstarávanie.

Vláda prichádza s novým zákonom, pretože musí, vyžaduje to totiž Európska komisia. A tak celý návrh aj vyzerá. Žiadne nápady alebo snaha o výraznú reformu. Až sa zdá, že súčasná úroveň štátnej služby vláde vyhovuje. Je to škoda, pretože v štátnej správe pracuje mnoho odborníkov, ktorých brzdí práve vedenie alebo zlé politické nominácie.

Teraz najčítanejšie