Denník N

Konfrontácia nadovšetko. Na Slovensku i v Maďarsku

V schopnosti urobiť spor zo všetkého síce ešte nie sme tak ďaleko ako naši južní susedia, ale snažíme sa.

Autor je predsedom Most-Híd

Jedným zo základných, nepísaných pravidiel politického života je, že bez politickej konfrontácie nemôžete viesť politický boj. S tým je asi ťažké nesúhlasiť. Je to súčasť politického života. Nebolo by na tom nič zlé, keby sa tento politický boj viedol o skutočne vecné, závažné a dôležité témy pre život tej-ktorej krajiny a jej obyvateľov. Keby sa tento boj viedol v záujme ich každodenného života, zlepšovania životných podmienok v regiónoch, zabezpečovania vymožiteľnosti práva alebo pri ochrane tých slabších.

Žiaľ, nie je to tak. Dovoľte dva krátke postrehy. Kolegyňa Lucia Žitňaňská predkladala na ostatné zasadnutia parlamentu novelu trestných kódexov, takzvaný protischránkový zákon a zákon o upomínacom konaní. Majú za cieľ znižovanie korupcie pri verejnom obstarávaní, rýchlejšie vymáhanie pohľadávok a účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov.

K vecnej stránke predkladaných zákonov bola v parlamente aj v médiách minimálna diskusia. Som ochotný pripustiť, že v pripomienkovom konaní sa vyriešili všetky sporné otázky týchto zákonov. Lenže všetci vieme, že opak je pravdou. Opozíciu ani mediálny priestor nezaujímajú témy a návrhy zákonov, ktoré boli predložené. Poskytovali totiž minimum priestoru na odbornú konfrontáciu. Tie účelové sa, samozrejme, našli aj v tomto prípade.

Kolega László Sólymos zas odviedol kus práce na ratifikácii Parížskej dohody (o zmene klímy – pozn. red.) tak v slovenskom parlamente, ako aj na pôde Európskej rady. Vyvolalo to len slabý záujem, lebo sa pri tejto – aj keď výnimočnej, veľkej, globálnej – téme nedá vyvolať politická konfrontácia. Podstatne viac priestoru sa venuje vytrhávaniu čiastkových vecí z novely zákona o vode a účelovému spájaniu dvoch nespojiteľných zákonov. Priestor na politický boj treba vytvoriť za každú cenu.

Samo osebe to nie je tragédia, je to len na škodu veci. Keby sa energia orientovala na „robme veci lepšie“ namiesto na „urobíme vám zo života peklo“, úžitok by z toho mohli mať všetci občania, nielen konkrétni politici, respektíve politické strany.

To, že umelá a účelová politická konfrontácia sa dá doviesť skoro do dokonalosti, sme mohli vidieť aj my na Slovensku po voľbách. Lenže úroveň, do ktorej ju posunuli naši južní susedia pri víkendovom referende, je zatiaľ u nás, našťastie, nepredstaviteľná. Ani čo do rozmeru, ani čo do obludnosti. Na vytvorenie umelého politického boja, umelej konfrontácie s nepriateľom (rozumej Brusel), umelého nepriateľa en bloc (rozumej utečenci) vynaložili 50 miliónov eur. A keď drvivá väčšina občanov prekukla túto hru, vysvetľovať celému svetu, že to, čo je prehrou, je vlastne výhrou, je predzvesťou totálnej politickej dezorientácie a zaslepenosti. Dúfam a verím, že Slovensko sa touto cestou nikdy nevydá, ale – naopak – pôjde presne opačným smerom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie