Čo a komu prinesie nový daňový balíček

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Ministerstvo financií predstavilo návrh rozpočtu verejných financií, ktorý zapracúva určité zmeny v daňovom systéme. Čo a komu balíček prinesie?

Väčšina zmien sa týka podnikov. Okolo týchto zmien sa rozvinula hlučná diskusia. Podnikateľom sa navrhované zmeny vo väčšine prípadov (celkom prirodzene) nepáčili. Na strane zvýšených príjmov štátneho rozpočtu ide najmä o tieto opatrenia: (a) zavedenie dividendovej dane, (b) vyššie odvody pre regulované odvetvia a (c) vyššie dane z tabaku a hazardu. Na druhej strane štát podnikateľom niektoré dane aj zníži a príde tým o peniaze. Pripravuje sa: (d) zrušenie daňových licencií, (e) zníženie dane z príjmu právnických osôb a (f) zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov.

Povedzme si najprv, či má daňový balíček nejaký významný vplyv na slovenskú ekonomiku a verejné financie, alebo nie. Celkové efekty daňových zmien sa pôvodne odhadovali na približne 50 miliónov eur v roku 2017 a 180 miliónov eur v roku 2018 v prospech štátneho rozpočtu. Hlavným zdrojom dodatočného príjmu mala byť 15-percentná daň z dividend, ktorá mala v roku 2018 zabezpečiť 225 miliónov eur pre štátny rozpočet.

Po „ústupku“ ministerstva financií má daň z dividend znížiť len na sedem percent. Celkové dodatočné príjmy by teda v roku 2018 mohli stúpnuť asi o sto miliónov eur. Celkové daňové a odvodové príjmy verejnej správy na rok 2018 sú rozpočtované na 25,4 miliardy eur. Zmeny v legislatíve ich zvýšia asi o 0,4 percenta. Pretože odhadovaný rast slovenskej ekonomiky je omnoho vyšší ako toto číslo, je pravdepodobné, že celková daňová záťaž (meraná podielom daní na HDP) môže byť aj menšia, ako je dnes.

Daň z dividend

Nepochybne najvýznamnejšou zmenou bude zavedenie dane z dividend. Zahubí daň z dividend slovenské hospodárstvo? Daň z dividend je úplne štandardná daň, ktorú aplikujú takmer všetky vyspelé krajiny sveta. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to tak. Vo väčšine krajín je daň z dividend totožná s daňou z príjmu, ktorá je navyše progresívna.

V USA sa napríklad horná sadzba dane z dividend šplhá k 40 percentám. Vo Veľkej Británii je to desať až 36,1 percenta, v Nemecku 26,4 a vo Francúzsku od 30 do 60 percent. Nórsko a Belgicko uplatňujú daň z dividend na úrovni 27 percent. Aj naši susedia zdaňujú dividendy: Rakúsko má daň z dividend 25, Poľsko 19, Česko a Maďarsko 15 percent. Naša krajina bola v zdaňovaní dividend dosiaľ unikátom. Keď na dane z dividend nezahynulo české a maďarské hospodárstvo, nezahynie ani naše.

Daňové licencie

Na Slovensku pôsobí približne 180-tisíc spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností. Ešte v roku 2013 tvrdilo 55,6 percenta firiem, že sú buď v strate, alebo majú nulový zisk. Po zavedení daňových licencií v roku 2014 klesol podiel takýchto firiem na 41,9 a v roku 2015 na 39,7 percenta. Celkový vykázaný zisk stúpol takmer zázračne zo 4,7 miliardy eur na 7,4 miliardy eur.

Časť z tohto nárastu ide na vrub slušného ekonomického rastu, no žiadna ekonomika nerastie až takým tempom, ako to naznačujú účtovné závierky slovenských firiem. Znovu sa potvrdilo staré pravidlo, že zisk nie je ekonomická kategória, ale účtovná, lebo do veľkej miery závisí od daňovej optimalizácie. Dlhé roky veľká časť našich firiem neplatila žiadne dane. Presviedčali štát, že jediným cieľom podnikania je dosahovať stratu. Nepopulárne daňové licencie mali na ziskovosť firiem pozoruhodný účinok. Firmám, ktoré nepriznávajú zisk, môže byť úplne jedno, či je daň z príjmu 22 alebo 10 percent. Optimálna daň z príjmu je pre ne nula.

Návrh novely zákona na zrušenie daňových licencií je z tohto hľadiska nesprávny, pretože pomôže viac nepoctivým firmám ako poctivým. Tým poctivým mohol štát namiesto zrušenia daňových licencií znížiť sadzbu DPPO z 22 percent nie na 21, ale na 20 percent.

Samozrejme, môžeme rozvíjať úvahy o tom, či majú dane platiť aj firmy, ktoré sú skutočne v strate, alebo len tie, ktoré sú v účtovnej strate. Pri daňovej licencii nevyhnutne doplácajú poctiví na nepoctivých. Za súčasného stavu prekvitajúcej šedej a čiernej ekonomiky a veľkého počtu hotovostných platieb však štát nemá šancu skontrolovať hospodárenie 180-tisíc subjektov.

Omnoho jednoduchšie je (1) plošne zdaniť každého daňovou licenciou a (2) zvláštnu pozornosť venovať bankám, poisťovniam, telekomom či výrobcom a distribútorom plynu a elektriny. Prečo sa štát koncentruje na tieto firmy? To vysvetľuje takzvaný Suttonov zákon. Slávneho bankového lupiča Williama Francisa Suttona sa raz pýtali, prečo vlastne vykrádal banky. Jeho odpoveď údajne znela, že „pretože banky sú miestom, kde sa peniaze nachádzajú“. Či je už historka pravdivá, alebo nie, plynie z nej jasné poučenie: treba sa sústrediť na podstatné zdroje a nie na tie nepodstatné.

Kto vlastne platí dane a koľko?

Čo napríklad živnostníci? Na Slovensku ich minulý rok bolo 387-tisíc, a do štátneho rozpočtu odviedli 100,7 milióna eur. Jeden živnostník v priemere ročne odviedol štátu dane vo výške 260 eur. Jeden zamestnanec však odviedol v priemere viac ako tisíc eur ročne. Môže niekto skontrolovať masu živnostníkov? Sotva. Preto je účelnejšie dať im nejaké paušálne výdavky. Tie pomôžu najmä ľuďom pracujúcim duševne, ktorí si nemôže reálne odpočítať výdavky na maltu a umelé hnojivo.

Racionálni ministri financií a šéfovia finančnej správy teda nebudú naháňať živnostníka či malú eseročku, ktorá uliala na „optimalizácii“ nejakú tú tisícovku eur. Sústredia sa na dva milióny zamestnancov, ktorí si nemôžu vybrať, či budú platiť dane alebo nie, plus na malý počet veľkých firiem. Keď si pozrieme štruktúru zaplatenej dane z príjmov právnických osôb (DPPO), tak vidíme, že zo 180-tisíc firiem dvadsať najväčších podnikov zaplatilo v roku 2015 až 36 percent celkovej DPPO.

Zoznam firiem s najvyššími zaplatenými daňami vypĺňajú okrem automobiliek najmä banky, poisťovne a telekomy. V tomto zmysle treba vidieť aj predlžovanie a zvyšovanie odvodov v regulovaných odvetviach. Poisťovniam či bankám sa to (oprávnene) nepáči a vyhrážajú sa, že dodatočné zdanenie si vynahradia na zvýšených poplatkoch pre obyvateľov a firmy. Nekonečné a neplodné diskusie na tému „spravodlivosti“ nič nemenia na fakte, že je jednoduchšie zdaniť malý počet subjektov ako veľký.

V ideálnom svete by štát nepovažoval všetkých podnikateľov za podvodníkov a podniky by podvod na DPPO nepovažovali za akt ekonomickej spravodlivosti. V takomto svete ešte Slovensko dlho žiť nebude, a preto každá strana hrá, ako vie.

Zlou správou je, že ak budeme chcieť udržať v nasledujúcich desaťročiach aspoň súčasný štandard dôchodkov a zdravotnej starostlivosti, budeme musieť vyberať ešte viac daní ako dnes. Máme však tiež právo žiadať od štátu za vyššie dane aj kvalitnejšie služby. Nechceme sa stretávať s arogantnými úradníkmi a nekonečnými byrokratickými lehotami na vybavenie žiadostí. Chceme, aby sa naše žiadosti vybavili cez internet za pár dní, tak ako je to vo vyspelých krajinách bežné. Nechceme vysedávať v čakárni u lekára a doprosovať sa zdravotných výkonov. V tomto smere musí štát ešte veľa urobiť, aby sme mali pocit, že dostávame hodnotu za peniaze.