Denník N

Mestské firmy – z verejných peňazí bez verejnej kontroly?

Na Slovensku existuje skupina firiem, ktoré pôsobia na voľnom trhu, ale v porovnaní s inými sa opierajú o verejné zdroje. Tie v súčasnosti primárne kontrolujú len niekoľkí miestni politici.

Autori sú analytici Inštitútu SGI

Z najnovšieho zberu dát Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (Inštitút SGI) vyplýva, že 50 najväčších samospráv na Slovensku má majetkový vklad až v 251 obchodných spoločnostiach, pričom v 187 z nich ide aspoň o pätinový podiel. Až 106 aktívnych firiem, ktoré dosiahli podľa posledných účtovných závierok obrat spolu takmer 300 miliónov eur, je pritom stopercentne v rukách samospráv.

Len pre predstavu, ide o takú veľkú sumu, akú napríklad minú všetky verejné budovy ročne na energie, alebo sumu, za ktorú Volkswagen postaví v Bratislave úplne novú montážnu halu. Čo však o mestských podnikoch skutočne vieme?

Bez kontroly?

Napriek tomu, že samosprávy disponujú v obchodných spoločnostiach svojimi majetkovými podielmi, možnosti verejnej kontroly nakladania s týmito prostriedkami (zvlášť pri firmách s menej ako stopercentným podielom obcí) alebo len získanie základných informácií o ich chode sú v realite stále veľmi obmedzené. Dokonca aj pri jednoduchej žiadosti o priame sprístupnenie zakladateľských dokumentov firiem, ktoré sú vlastnené iba samosprávami, nám vyhovelo menej ako 60 percent podnikov. Pri snahe zistiť počet zasadaní dozorných rád bol výsledok ešte horší, nakoľko na našu infožiadosť reagovala kladne iba polovica podnikov.

Zákon predpokladá predovšetkým nepriame možnosti kontroly, a to hlavne cez zástupcov samospráv v kontrolných orgánoch jednotlivých spoločností, prípadne prostredníctvom hlavného kontrolóra obce či mesta. Ako sa však dlhodobo ukazuje, dozorné rady buď nemajú dostatočné kompetencie, alebo ani nevyužívajú možnosti, ktoré majú. Dôvodom je najmä nekvalifikovanosť a neznalosť právomocí zástupcami samospráv.

Namiesto plnenia reálnej kontrolnej činnosti tak činnosť dozorných rád často spočíva iba vo vypočutí si správ konateľov či členov predstavenstiev o stave spoločnosti. Dosvedčuje to aj Správa Najvyššieho kontrolného úradu z roku 2015, ktorá v prípade Bytového podniku Piešťany, s.r.o., konštatuje, že si dozorná rada spoločnosti nevykonávala svoju kontrolnú úlohu, ale jej činnosť mala výhradne informačný charakter.

Samospráva má možnosť kontrolovať firmu, v ktorej má majetkový podiel, aj prostredníctvom svojho hlavného kontrolóra. Tí sa však na kontroly obchodných spoločností zameriavajú minimálne, čo ukazuje aj staršia analýza Transparency International Slovensko. Odrádzať ich môže aj nejednoznačnosť znenia zákona o obecnom zriadení. Ten totiž umožňuje kontrolu „v rozsahu dotýkajúceho sa majetku“ obce, ktorý v prípade firiem, kde majú obce menej ako stopercentný podiel, nie je reálne možné identifikovať a odčleniť.

Celkovo teda vzniká skupina obchodných spoločností, ktoré pôsobia na voľnom trhu, ale v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi sa opierajú o majetkové podiely verejného sektora, a tým de facto o verejné zdroje, ktoré sú v súčasnosti primárne kontrolované len niekoľkými miestnymi politikmi.

Uvedené skutočnosti sú o to závažnejšie, že slovenské samosprávy v čoraz väčšej miere využívajú mestské podniky nielen na zabezpečenie verejnoprospešných služieb, ale nájdeme medzi nimi aj hotel, rekreačné zariadenie či hokejový klub. Netreba zabúdať ani na to, že mestské a obecné spoločnosti bývajú často využívané aj ako nástroj na obchádzanie finančnej disciplíny samosprávy, na čo pravidelne upozorňuje vo svojom hodnotení hospodárenia samospráv Inštitút INEKO.

Politické nominácie

Treba zdôrazniť, že ani personálne obsadenie týchto podnikov nebýva zo strany verejnosti veľmi kontrolované. Nakoľko v súčasnosti neexistuje ani dostatočná kontrola zo strany mestských poslancov, bežne dochádza prostredníctvom mestských firiem k politickým obchodom a k obsadzovaniu dôležitých výkonných postov politickými nominantmi.

Vo vedení podnikov by mali sedieť predovšetkým kvalifikovaní a profesionálni manažéri – ich voľba však len veľmi zriedkavo prebieha na základe transparentných výberových konaní, namiesto ktorých dochádza k už naznačenému uzatváraniu politických dohôd.

Minuloročný prípad obsadzovania bratislavských mestských podnikov, ktorý aj napriek uskutočneniu výberových konaní zanechal mnoho pochybností, dobre vystihuje prakticky neexistujúce možnosti verejnosti dopracovať sa k skutočným kritériám výberu.

Tieto problémy vyplývajú aj z toho, že ustanovenie zákona pojednávajúce o schvaľovaní „zástupcov obce“ do štatutárnych a kontrolných orgánov spoločností obecným zastupiteľstvom, si obce nezriedka vysvetľujú tak, že týmto „zástupcom“ môže byť len obyvateľmi už zvolený zástupca obce, teda poslanec obecného zastupiteľstva. V dôsledku toho sa často členmi štatutárnych a kontrolných orgánov stávajú poslanci, ktorí nemajú dostatočné predpoklady na to, aby túto funkciu náležite vykonávali.

Riešením by bolo prijať také opatrenia v riadení mestských/obecných spoločností, ktoré zabezpečia otvorený prístup verejnosti k vybraným typom informácií o ich činnosti. Vytvoril by sa tak priestor na odhalenie politických nominácií či rodinkárstva pri obsadzovaní funkcií v týchto podnikoch. Možnosti kontroly mestských a obecných obchodných spoločností ako aj ich využívanie, budú v nasledujúcich mesiacoch predmetom analýz Inštitútu SGI. V najbližšom článku sa bližšie pozrieme na politizáciu kontrolných a výkonných orgánov samosprávnych firiem.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie