Weiss už teraz reprezentuje stratenú generáciu

Už by tých problémov azda aj stačilo. Za 40 mesiacov pri slovenskej reprezentácii ich ešte Ján Kozák nikdy nemal pohromade toľko, koľko na začiatku aktuálnej kvalifikácie na majstrovstvá sveta v Rusku. Zranenia, tresty a najnovšie aj disciplinárne opletačky mladého krídelníka, ktoré sme v tejto chvíli potrebovali najmenej zo všetkého.

Je to už v slovenskom športe tradícia, že namiesto toho, aby sa na veľkých úspechoch stavalo, tak sa po nich súdržnosť partie otriasa v základoch. Svoju kauzu v tejto chvíli rieši aj náš mužský tenis, v ktorom musel zväz siahnuť až k pokutám pre svojich najlepších hráčov.

Tí sa vyhovorili na zranenia a reprezentovať do ďalekej Austrálie nešli. Slovensku pritom išlo o návrat do elitnej skupiny. Baráž sme vybojovali tretíkrát po sebe, nálada mala byť vynikajúca. Napriek tomu je to presne opačne – hovorí sa, že rozdrobenejší ešte tenisti nikdy neboli.

Tradícia rozhádať sa

Vo futbale sme niečo podobné zažili po majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike v roku 2010. Tam sme uhrali fantastický výsledok, no domov sme sa vrátili rozhádaní. Tréner Weiss starší na turnaji vykopal s novinármi vojnovú sekeru a zlá krv sa ťahala celý ďalší cyklus, v ktorom sme úplne vyhoreli. Skončilo sa to zatrpknutým odchodom trénera, ktorý toho dosiahol toľko, no napriek tomu medzi ľuďmi populárny nie je.

Teraz sme po ďalšom výbornom výsledku na záverečnom turnaji a opäť prichádzajú nepokoje v kabíne, ktoré sa viac prehlbujú, ako tíšia. Ak si zosumarizujeme všetky starosti, ktoré Kozák s týmto tímom mal a momentálne má, dospejeme k veľmi zle čítajúcemu sa zoznamu.

Pri kauze Stoch (po majstrovstvách Európy, kde nastúpil iba na osem minút proti Walesu a urazil vedenie tímu) musel riešiť hráčov, ktorí sa tohto hráča verejne zastali. Spustila sa vlna s názvom „Stojím za Miňom“ a vyústila do záhadného a náhleho zranenia Juraja Kucku, ktorý proti Anglicku nehral a značne chýbal.

V samotnom zápase sme prišli o kapitána Martina Škrtela, ktorý si svoje hlúpe vylúčenie vykoledoval. K zákroku sa vyjadril až po pár dňoch mlčania výhovorkou, ktorá stihla v posledných dňoch vďaka Vladimírovi Weissovi mladšiemu a jeho právnikovi zľudovieť: „Skutok sa nestal. Respektíve, stal sa úplne inak.“

Trénerove straty

Veľmi radi by sme verili Škrtelovi. Jeho príbeh o tom, že mu rozhodcovia dohovárajú už v tuneli pred zápasom a potom naňho v zápase striehnu, by fanúšika možno na jeho stranu naklonil, keby samotný hráč nedal spomínanému rozhodcovi v onom zápase rovno tri ukážkové možnosti na to, aby ho vylúčil. Čím dal vlastne všetkým rozhodcom, ktorí si naňho dávajú pozor, za pravdu.

Ján Kozák sa z tejto situácie musel vykľučkovať. Ak by išlo o menej dôležitého hráča širšieho výberu, bolo by to na vážny pohovor. Takého hráča by možno nabudúce nenominoval. Toto však bol Škrtel, kapitán a najlepší obranca skvelo fungujúcej slovenskej obrany, ktorého potrebuje za každú cenu.

Samotný zápas s veľkým favoritom sa prehral gólom z posledného dotyku. Aby toho nebolo málo, za Kozákom prišiel večne vysmiaty redaktor s otázkou o rozhodcoch, a tá ho vyprovokovala k reakcii, na ktorú jeho neprajníci čakali tri roky. Tiež nepríjemné.

Pred ďalším zrazom si nohu zlomili dvaja užitoční hráči. Gyömbérova užitočnosť pritom narástla nielen so Škrtelovým dištancom, ale aj so skvelým výkonom, ktorý podal, keď ho nahradzoval. Prínos Pečovského je zbytočné pitvať, ten každý pozná.

Aby toho nebolo málo, zranenie vyradilo aj nášho najlepšieho hráča (ak radíme Marka Hamšíka do samostatnej kategórie). Krajný obranca Peter Pekarík je jeden z dvoch hráčov, ktorého nedokážeme nahradiť, pretože nikto iný jeho úroveň nedosahuje ani z polovice.

Nočný život

No a do toho všetkého nacúval so svojím mercedesom mladý Weiss. Ten sa šesť dní pred významným kvalifikačným zápasom (v ktorom by celkom určite nastúpil v základnej zostave) zrúbal v bratislavských podnikoch a zahral sa na taxikára a autobusára v jednom. Chytila ho polícia a on v cele predbežného zaistenia zmeškal zraz.

Potom prišiel jeho právnik s príbehom, podľa ktorého je on ten chudák – obeť policajného šikanovania. Aký úžasný kontrast k afére Sama Allardycea, ktorý sa objavil iba pár dní potom, čo nám Anglicko ukázalo, ako sa v takých situáciách správa pravý chlap a ako sa zametá pred vlastným vchodom.

Prečítajte si

Anglická lekcia Allardycea – ako sa dôstojne vypariť, keď si spravíte veľkú hanbu

Kozák sa zachoval tak, ako sa zachovať musel. Prezumpcia-neprezumpcia, Weiss v kádri po takomto výlete byť nemôže. Trénerovi jeho pozíciu momentálne ťažko závidieť. Rozglejený útok musel ešte väčšmi oslabiť svojím osobným rozhodnutím, ak chcel vo svojej kabíne zachovať aký-taký režim.

Do Slovinska cestujeme oslabení: bytostne a asi aj psychicky. Hráči sa musia zomknúť. Bude medzi nimi viac takých, pre ktorých to bude veľká šanca ukázať svoje kvality. Na ihrisku očakávajme Lukáša Pauscheka, Kornela Salátu, Jána Greguša, možno Erika Saba. Vítajme návrat bojovníka Adama Nemca, ktorý sa zabýval v Bukurešti. Prvý reprezentačný gól v ostrom zápase želáme snaživému Ďurišovi.

Pri pohľade (nielen) na tieto mená vidíme, že nie je až taký problém fungovať bezproblémovo. Slovensko malo oveľa väčšie športové hviezdy zarábajúce milióny, ktoré nemali hviezdne maniere. Je jedno, či ide o futbal, o tenis, alebo o hokej, súčasnej generácii reprezentantov (najmä mnohým mladým mužom vo veku od 22 do 28 rokov) akosi uniká, že sú vzormi pre deti. Ak nie pre svoje, tak pre tie, ktoré ich jedného dňa nahradia.