Film o našej nekultúre stopli Rytmus a Majk Spirit, premieta sa na školách

„To je správny underground,“ usmieva sa Miro Remo a neskrýva spokojnosť.

Tých viac ako tristo ľudí, ktorí sa vo vestibule tlačili a zaplnili jednu aj promptne otvorenú druhú sálu Televíznej a filmovej fakulty VŠMU do posledného sedadla, by mu každý autor domáceho dokumentu mohol závidieť.

Len jedno mu kazí radosť z premietania dokumentu Cooltúra. To, že šlo o výnimočnú príležitosť, keďže zatiaľ jediným miestom, kde si ho trúfne odpremietať, je akademická pôda.

Kto pozná štýl Mira Rema, nemusí byť prekvapený. Cooltúra je ironický a mrazivý film. Je to séria reportáží z podujatí „poklesnutej“ kultúry na Slovensku, tej vrcholnej kategórie bizarného nevkusu, kam by sme zaradili súťaž misiek, estrádne dychovky, televízne Modré z neba, smerácke oslavy dňa žien s pánom premiérom, metalový, hiphopový aj kresťanský gýč.

Pred kamerou účinkuje množstvo celebrít a známych tvárí šoubiznisu, ktorých súhlas podmieňuje uvedenie filmu do kín. No pretože niektorí nasnímaní súhlas na to nedali, odsúva sa oficiálna premiéra na neurčito.

Dokument na kolesách

„Začali sme od rapperov a čakali hladký priebeh. Domnievali sme sa, že Rytmus či Majk Spirit, ktorí sa štylizujú ako deti ulice, budú mať autorizáciu na háku a nebudú snímke brániť na svet. Lenže tam sme narazili. Naše snahy o dohodu neviedli ku konsenzu,“ vysvetľuje Miro Remo, ktorý sa im čuduje.

„Ak raz robia to, čo robia, prečo sa hanbia za to, ak to ukazujeme z iného pohľadu, ako sa chcú prezentovať? To mi príde na slovenskom šoubiznise smutné.“

Zápas o film nevzdávajú, dôkazom je práve projekt Dokument na kolesách, ktorý možný problém so súhlasom respondentov „obchádza“ alternatívnou distribúciou na školách. V tomto príbehu však nejde len o jeden film ani o dva roky práce či o prestíž autorov.

Odhaľuje ešte čosi viac: mantinely kritického dokumentu na Slovensku.

Problémové filmy

Ak Miro Remo po niečom netúži, je to nálepka „problémový“ alebo „kontroverzný“ umelec. „Mňa to ani nebaví, byť neustále v opozícii voči niečomu. Lenže ak niečo vidím, nedokážem sa oklamať a robiť to inak. Ja vo filme nevytváram ilúzie, ide mi o realitu,“ hovorí na vysvetlenie, prečo často naráža na problémy.

Keď mladého tvorcu najoceňovanejšieho slovenského krátkeho filmu (Arsy-Versy) oslovil šéf najväčšieho domáceho hudobného festivalu Michal Kaščák, nech nakrúti o Pohode oficiálny dokument, dopadlo to úplne inak, ako si to pôvodne predstavoval.

Hotový film neschválil a hádať prečo môžeme iba z verzie, ktorá koluje na internete. Ťahanice o konečné vyznenie sprevádzajú aj Remov portrét Richarda Müllera s názvom Nespoznaný, ktorého premiéra sa posunula niekoľkokrát.

Filmár, ktorý má za sebou aj „neproblémové“ tituly (v Karlových Varoch ocenený Comeback o väzňoch v recidíve), tak trochu aj proti svojej vôli získal auru bojovníka s cenzúrou. No Cooltúra ukazuje, že to nie je len vec jeho umeleckej nátury. Ide aj o právny rámec, v ktorom filmár tvorí.

Súhlas každej tváre

„Podľa zabehnutej praxe v slovenskej audiovizuálnej tvorbe potrebuje dokumentarista súhlas každého, kto sa mu pred kamerou objaví. To je dosť absurdné aj v kontexte slovenskej legislatívy. Obzvlášť problematické to môže byť pre žáner spoločensko-kritického dokumentu, ktorého podstatou je ukázať práve niečo, s čím portrétovaný nemusí súhlasiť,“ vraví filmár.

Pri portréte jednotlivca je tu možnosť ošetriť film vopred zmluvou a upresniť podmienky autorizácie. Ale čo pri reportáži, keď štáb ide do terénu a nemusí vopred vedieť, koho bude nakrúcať? Remov film je práve sériou reportáží so stovkami respondentov. Ani to však nie je hlavný problém Cooltúry.

„Problémom by mohlo byť aj to, že osoby okrem civilného prostredia snímame napríklad aj vtedy, keď – hoci na nepatrný moment – predvádzajú umelecký výkon. Napríklad Rytmus by mohol namietať, že scénou z jeho koncertu porušujeme jeho majetkové práva. Čisto hypoteticky by mohol namietať, že jeho zobrazenie počas vystúpenia mu spôsobuje majetkovú škodu, nás na jeho úkor obohacuje a on na to nedal súhlas,“ vysvetľuje režisér.

Keďže Rytmus neupresnil, čo konkrétne mu na filme prekážalo, môžeme len špekulovať, či to bolo zaradenie do kontextu ostatných scén (smerácke MDŽ) alebo výkon rappera v skladbe Je.em na to.

Keď nechýba nadhľad

Kým Rytmus film odmieta a moderátor Vilo Rozboril ani nereaguje na emaily, ostatní respondenti sú ústretovejší. Súhlas dali šlágermajstri Martin Jakubec a Ľubo Virág, strana Smer, herečka Zuzana Fialová a ďalšie známe tváre.

Rapper Strapo vo videu na YouTube filmárov podporuje a svoj výstup v snímke vidí s nadhľadom:

„Je to hrúza. Som tam naje.aný, hovorím tam o Ficovi, je to dva roky staré, ale keď to vidím, tak si hovorím, čo všetko som odvtedy dokázal. Nie som malý chlapec a nebudem sa za seba hanbiť.“

Remo vraví, že boj o film nevzdávajú aj pre moment vereného záujmu. „O nás nejde, film na školách premietame zadarmo. Myslíme si, že je dôležité, aby ho niekto videl.“

Niektoré zábery z Cooltúry sa pravdepodobne objavia na televíznej obrazovke v trochu inom filme s odsúhlasenými zábermi z archívu a čo bude ďalej, to sa ešte uvidí. Miro Remo o to nemá obavy.

„Film sa dnes nedá zavrieť do trezora. Dávam tomu maximálne pol roka. Na internete sú predsa onakvejšie veci ako Cooltúra…“