Kováč otvorene povedal aj to, na čo si opozícia netrúfla

Keď prišiel Michal Kováč 9. marca 1994 do budovy Národnej rady SR, ani jeho najbližší spolupracovníci netušili, či si trúfne aj na pasáž, ktorá mala byť jeho osobnou výpoveďou. „Nevedeli teda, či sa rozhodnem vystúpiť v nevďačnej úlohe korunného svedka metód vládnutia Vladimíra Mečiara,“ spomínal prvý slovenský prezident vo svojej knihe Pamäti (Môj príbeh občana a prezidenta) z roku 2010.

Michal Kováč si už nepamätal, aká bola bezprostredná reakcia na jeho prejav. Nevedel, či mu tlieskali, alebo nie. „Videl som zaskočené tváre a neurčité, akoby odrazu opatrné výrazy na tvárach opozičných poslancov. Väčšina z nich zrejme neočakávala, že nahlas poviem to, čo sami nemali odvahu tak otvorene pomenovať,“ dodal exprezident vo svojich pamätiach.

Na záver prvej Správy o stave republiky vyzval rozhádaných politikov na zmier. „Pomôžme všetci vytvoriť spokojné ovzdušie na predčasné parlamentné voľby a o nás nech rozhodnú občania.“

Krátko po odznení prejavu navrhol poslanec KDH Ladislav Pittner, aby sa hlasovalo o vyslovení nedôvery vtedajšiemu premiérovi. V ňom nakoniec z 82 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, a tak vláda Vladimíra Mečiara padla.

Prinášame niektoré časti z prejavu Michala Kováča, v ktorých pomenoval kľúčové problémy. Celý prejav si môžete prečítať tu (pdf).

Aj v nudnom úvode zmienka o predčasných voľbách

V nudnejšom úvode sa prezident venoval skôr zahraničnej politike krajiny. Upozornil na rôzne protichodné vyjadrenia slovenských politikov, ktoré vyvolávali pochybnosti o našom skutočnom smerovaní. Varoval, že západní politici už začínajú vo svojich prejavoch o postupnej integrácii postkomunistických krajín Slovensko vynechávať.

Veľmi rýchlo však začal Michal Kováč pomenúvať vnútropolitické problémy. Pripomenul, že vláda sa veľmi rýchlo dostala do menšinového postavenia a je nútená hľadať ad hoc podporu poslancov, „čiže musí neustále zápasiť o svoje prežitie. To, pochopiteľne, zneisťuje pozíciu vlády a bráni jej plne sa zamerať na riešenie vecných problémov.“

Aj pred poslancami preto zopakoval, že krajina by potrebovala stabilnú širokú či širšiu koalíciu. Nevylúčil ani možnosť predčasných volieb. „K predčasným parlamentným voľbám môžeme dospieť buď rozhodnutím poslancov parlamentu, alebo cestou referenda o predčasných voľbách. Osobne som presvedčený, že je ešte vždy možnosť rozhodnúť o tejto veci na pôde parlamentu na základe rozumného kompromisu.“

Skorumpovaná privatizácia a správanie podnikových manažmentov

Prezident sa venoval aj ekonomickému vývoju krajiny, ktorý nebol v roku 1994 utešený. Apeloval na pokračovanie transformácie hospodárstva, ale v tejto súvislosti upozornil na mnohé podnikové manažmenty, ktoré „dodnes preferujú krátkodobé záujmy pred dlhodobým rozvojom, osobné záujmy pred záujmami podnikov“.

Vidieť problém len vo vedeniach by však bolo podľa Kováča nepresné. „Kľúčovým problémom z tohto pohľadu je aj ďalší postup privatizácie. Privatizačný proces má za cieľ ozdravenie a zvýšenie výkonnosti podnikov, a preto sa treba vyvarovať všetkého, čo tomuto cieľu prekáža, ako je napríklad prebyrokratizovanie, spolitizovanie, zbytočné predlžovanie či dokonca korumpovanie privatizačného procesu.“

Slovensko ako krajina mafistických bánd a úplatného úradníctva

Michal Kováč upriamil pozornosť na vnútornú bezpečnosť krajiny. Varoval, že pocit osobného ohrozenia začína nadobúdať všeobecný charakter. Alarmujúci bol podľa neho nárast majetkovej kriminality, ale aj brutalita niektorých zločinov.

„Hrozivým javom, ktorý preniká aj do štátnych úradov a bánk, je narastajúca korupcia. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo krajinou mafistických bánd a úplatného úradníctva od najvyšších miest až po vrátnikov.“

Vnútropolitická scéna sa mení na arénu

„Obrazom nášho verejného života sa stal permanentný politický zápas,“ povedal prezident pred poslancami. Vnútropolitická scéna prestávala byť podľa neho miestom konštruktívnej výmeny, ale menila sa na arénu „s množstvom nikam nevedúcich súbojov, v ktorých mnohí strácajú súdnosť, vlastnú tvár i charakter. Horliví bojovníci za vlastnú pravdu neraz povyšujú svoje osobné záujmy nad potreby štátu. Nevidia alebo nechcú vidieť, do akých ťažkostí vedie Slovensko nimi živená konfrontačná línia.“

Michal Kováč varoval poslancov, že toto správanie sa prenáša na občana a „spôsobuje apatiu k vnútropolitickému dianiu, rozčarovanie a nedôveru voči politikom, do rúk ktorých vložili osud svoj i celej krajiny“.

Vyzval na zmier, na to, aby prestali politici hľadieť jeden na druhého ako na nepriateľa len preto, že majú odlišné názory.

Prezident ako univerzálny vinník

„Hľadá sa vinník, na ktorého by bolo možné zvaliť zodpovednosť za súčasnú politickú krízu. Iste neušlo vašej pozornosti, že terčom kritiky, ponižovania a nakoniec i diskreditácie zo strany predsedu HZDS a jeho najbližšieho okolia je nielen Kancelária prezidenta, poradcovia, ale nepriamo i priamo sám prezident,“ pokračoval prezident v hodnotení vnútropolitického diania.

Pripomenul im, že nielen v parlamente, ale i vo verejnosti sa začína zdôrazňovať, že Mečiarova vláda začala strácať morálny titul legitimity. Ako spomenul Michal Kováč, moc sa musí legitimovať nielen právne, ale aj eticky.

„Niektoré praktiky, ako napríklad ovplyvňovanie poslancov, ohováranie, nehovorenie plnej pravdy a podobne, sú príčinou, že vláda stráca priazeň aj niektorých vlastných poslancov. Ak nie je vláda pravdivá, bude také skôr či neskôr celé obyvateľstvo“, citoval nemeckého filozofa Jaspersa.

Zlom nastal na Lexovi

Michal Kováč prešiel ku konkrétnemu pomenovaniu, prečo sa začal jeho konflikt s Mečiarom. Bolo to jeho rozhodnutie odmietnuť vymenovať Ivana Lexu za ministra privatizácie. Mečiar prišiel aj osobne prosiť o vymenovanie Lexu do Prezidentského paláca.

„Zdôvodňoval to tým, že HZDS už nemá peniaze ani na výplaty, že pravdepodobne budú predčasné voľby a hnutie peniaze potrebuje. Ďalej mi povedal, že túto robotu mu nikto iný ako Ivan Lexa urobiť nemôže a že keď ju spraví, pošle ho preč. Výsledok môjho rozhodnutia poznáte. Ivana Lexu som odmietol za ministra vymenovať.“

Kováč dodal aj to, že vždy uznával a oceňoval niektoré „osobitné schopnosti pána Mečiara“, a vymenoval pracovitosť, zanietenosť, vynikajúcu pamäť, pohotovú reakciu, razantnosť, nadpriemernú rétoriku a kombinačné schopnosti. „Súčasne som však musel akceptovať mnohé výhrady poukazujúce na jeho negatívne vlastnosti, ktoré je nutné tlmiť tak, aby jeho schopnosti sa mohli využiť pre dobro našej spoločnosti.“

Mečiar nebol podľa neho „ochotný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg“. „Vzhľadom na jeho podozrievavosť je schopný spolupracovať iba s ľuďmi, ktorí sú mu nejako zaviazaní.“

Pán premiér, zamyslite sa!

Mečiar počas prezidentovho prejavu v budove Národnej rady nebol. Napriek tomu ho však Michal Kováč vyzval, aby sa nad jeho slovami zamyslel, a to bez zloby a nenávisti v srdci. „Majte na pamäti, že aj inak zamýšľajúcim Slovákom a všetkým našim občanom patrí Slovensko, že aj oni majú právo na svoj názor, na svoje presvedčenie.“

Prezident zároveň dodal, že túto jeho výzvu nemožno vnímať ako slabosť. „Mýli sa každý, kto si myslí, že prezident republiky sa dá zastrašiť alebo znechutiť a odradiť od plnenia svojej povinnosti, ku ktorej sa slávnostne zaviazal.“

„Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky, nikdy nezradí Slovenskú republiku, svoj národ, ale ani svoj rozum a svedomie, aj keď by mal vypiť kalich horkosti až do dna. Ja neviem nikoho nenávidieť, nechcem proti nikomu intrigovať a som odhodlaný zodpovedne plniť všetky povinnosti a využívať všetky práva prezidenta.“

Prečítajte si

Zomrel Michal Kováč – muž, ktorý sa nezľakol Mečiara a jeho moci