Odkaz Michala Kováča: Stále čakáme na hrdinu

Michal Kováč bude už navždy prvý slovenský demokratický prezident a tiež človek, pri ktorom sa bude opakovať, že z priemerného karieristu sa, v momente, keď sa mu do tváre pozeralo zlo, stal hrdina.

Je to taký slovenský príbeh: tu nikdy nebolo veľa rytierov, ktorí by celým životom smerovali k boju za pravdu, slušnosť a dobro. Áno, tu si stačí predstaviť Václava Havla a porovnanie je hneď jasné.

Michal Kováč si za nás všetkých vytrpel od mečiarovského režimu veci, ktoré sa aj dnes zdajú ako nepredstaviteľné. Únos jeho syna a vražda Roberta Remiáša zostávajú najhlbším dnom moderných slovenských dejín. To, že sa s tým štát nedokázal vyrovnať, zase dôkazom, že aj dnes žijeme v hroznom štáte.

Celkom isto však práve tieto udalosti brzdili napríklad garnitúru Roberta Fica, aby svoju moc nezneužili až takým krutým a agresívnym spôsobom.

Je práve to teda najväčším odkazom Michala Kováča?

Určite sa teraz nebudeme prehrabávať jeho poznámkami k dejinám a spoločenským udalostiam. Ani nám nedáva návod, ako by mala vyzerať zdravá a dobre fungujúca krajina. Neovplyvnil generácie ekonómov ani politikov, ktorí by sa videli v jeho obraze spravovania štátu.

Napriek tomu sa o ňom bude hovoriť v dobrom.

Michal Kováč je lekciou, že človek môže vyrásť so zodpovednosťou, ktorá mu bola zverená. Je to lekcia, že aj z priemeru sa môže narodiť štátnik, ktorý na prekvapenie všetkých a možno aj svoje vlastné stojí vzpriamene.

Ale pozor. Nemala by viesť k myšlienke, že sme tu vlastne všetci rovnakí a každý sa v momente, keď to bude nutné, stane aspoň na chvíľu hrdinom. Michal Kováč sa stal prezidentom tak trochu náhodou, ale osobnosťou sa stal vlastnou silou a neuhol, ani keď to bolo nepríjemné. Preto si zaslúži našu úctu a náš obdiv. Súčasne však môžeme dúfať, že raz príde aj politik, ktorý nebude iba prekvapivým hrdinom, ale bude ním od začiatku do konca. Na takého ešte čakáme.