Denník N

Za Windows a Office platí štát zbytočne o 20 miliónov eur viac (5 faktov o slovenskom IT)

Slovensko platí za verejné IT takmer najviac spomedzi bohatých krajín, ale má z toho takmer najmenší úžitok.

Analytický tím Hodnoty za peniaze zverejnil podrobnú analýzu štátneho IT, ktorá napríklad ukazuje, kde môže štát v budúcom roku ušetriť na IT 22 až 40 miliónov eur. Pre lepšiu predstavu, štát minie na IT v priemere 500 miliónov eur ročne.

Keby napríklad štát využíval dostatočne kapacity vládneho cloudu, mohol by ušetriť takmer 7 miliónov eur. Keby sa centralizovalo zabezpečenie podporných IT služieb (napríklad telekomunikačných), štát by mohol ušetriť do 27 miliónov eur ročne.

Ambíciou tímu analytikov je hodnotiť náklady a prínosy všetkých štátnych IT projektov s hodnotou nad 10 miliónov eur.

5 najzaujímavejších zistení analýzy:

1. Slovensko dávalo v roku 2011 na IT najvyšší podiel výdavkov štátneho rozpočtu (2,5 %) z krajín OECD. Napríklad Estónsko na to míňalo len 1 percento rozpočtu.

Podobne je to v porovnaní s HDP. Slovensko malo druhý najvyšší podiel výdavkov na IT v pomere k HDP (0,6 %).

V kvalite štátom poskytovaných digitálnych služieb bolo Slovensko pritom medzi najhoršími v EÚ.

Sčasti to nemusí byť slovenskou neefektivitiou, ale môže to byť spôsobené technickým dobiehaním.

2. Dve tretiny sumy určenej na riadenie eurofondových projektov OPIS (10 miliónov eur) štát minul na externých dodávateľov namiesto vlastných zamestnancov.

Z 56 ukončených projektov bolo 36 riadených kompletne alebo spolovice externe (ich hodnota je dokopy 502 mil. eur). Korekcie Európskej komisie týchto 36 projektov tvoria 90 % (38 mil. eur) všetkých korekcií OPIS projektov. Externe riadené projekty boli korigované dvakrát viac ako interne riadené projekty.

Na mzdy interných zamestnancov štátu smerovalo vo fáze analýzy riešení iba 0,3 % z celkovo 121 miliónov eur. Polovica týchto peňazí by štátu na päť rokov zaplatila 134 štedro odmenených IT pracovníkov.

3. Optimalizáciou využívania telekomunikačných služieb je možné ušetriť odhadom 4 až 12 miliónov eur (10 až 30 %) ročne z celkových približne 40 miliónov eur.

Predošlé skúsenosti ukazujú, že ministerstvá aktívne neriadia hlasové a mobilné kontrakty, nesledujú ich využívanie a neoptimalizujú prevádzku. Podobná úspora by aj v oblasti komunikačnej infraštruktúry (pripojenia na internet) priniesla 5 až 15 miliónov eur ročne.

Výdavky sú pritom relatívne koncentrované – päť najväčších ministerstiev sa podieľa na celkových výdavkoch 65 %. Odhadované úspory na úrovni približne 10 % sú porovnateľné aj so súkromným sektorom.

4. V prípade priameho nákupu nových licencií namiesto každoročného platenia Software Assurance by štát mohol ušetriť na licenciách pre Microsoft každé tri roky minimálne 21 miliónov eur (stačí sa inšpirovať českým ministerstvom zahraničných vecí).

5. Štát pri piatich nových IT projektoch za 115 miliónov eur už na začiatku riskuje, že ich Brusel nepreplatí. 

Všetky projekty financované z eurofondov by mali mať pred vyhlásením verejného obstarávania schválené žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Rizikom napríklad je, že žiadateľ nemá pri vyhlásení verejného obstarávania istý zdroj financovania a v prípade neschválenia projektu bude musieť verejné obstarávanie zrušiť alebo ťarcha investície prejde na štátny rozpočet.

Napriek tomu prebieha obstarávanie na päť neschválených projektov v celkovej hodnote 115 mil. eur. Ide o IS výstavby, IS registra bytov a Atlas pasívnej infraštruktúry ministerstva dopravy (nové eurofondy neboli na tento projekt schválené), ministerstva vnútra, Elektronické služby Štátneho fondu rozvoja bývania a Komplexný informačný systém zapojenia MSP do procesu posudzovania vplyvov regulácií SBA.

Zdroj: Hodnota za peniaze vo verejnom IT (pdf) 

Hodnota za peniaze

Teraz najčítanejšie