Najlepšia architektúra roka (foto)

Kto sú víťazi cien CE∙ZA∙AR 2016? Na prvý pohľad neokázalé stavby, ktorých kvalita spočíva v detaile a schopnosti priniesť dobré riešenie aj v náročných podmienkach

Víťazi Cien za architektúru 2016.

Materská škôlka, do akej by radi chodili aj dospelí. Gotický kostol, očistený od nánosov nevkusu, v ktorom môže po rokoch vyniknúť jeho pôvodná krása. Bytovka, na akú by sa mohli chodiť pozerať starostovia, keď chcú hovoriť o dostupnom bývaní pre mladé rodiny a vyhliadková lávka s prístreškom, akých by sa v slovenských kopcoch zišlo omnoho viac. Obchod, ktorému nejde len o to, aby ste v ňom niečo kúpili, a dom, v ktorom nejde iba o to, aby ste v ňom nejako prežili do ďalšieho dňa.

Víťazov tohtoročných Cien za architektúru, ktoré každoročne udeľuje Slovenská komora architektov, charakterizuje jednoduchosť, zmysel pre detail, precízne spracovanie a záujem o tých, pre ktorých vznikli.

„Mottom tohto ročníka ocenenia by mohli byť primeranosť a profesionalita. Zdá sa mi, že trend sa vo všeobecnosti posúva smerom od okázalosti a demonštrácie jedinečnosti k takým celkom normálnym hodnotám,“ hovorí architekt Štefan Moravčík, člen poroty.

Po celom Slovensku

Sedem porotcov, profesionálov, medzi ktorými bola ako prizvaný hosť aj umelkyňa Ilona Németh, prešlo postupne dvadsaťpäť stavieb po celom Slovensku. Sedemnásť z nich nominovali do užšieho výberu, vo štvrtok večer oznámili víťazov.

„Snažili sme sa nájsť vašu vlastnú identitu, pretože v niektorých častiach architektúry sa stávate príliš medzinárodnými. Pri tvorbe architektúry je dobré pamätať na to, kto sme, odkiaľ pochádzame a kde sú naše korene. Je dôležité, aby architektúra vznikala z kvalitne organizovaných verejných súťaží,“ hovorí predseda poroty Roman Rutkowski.

To síce u nás stále nie je pravidlom ani pri veľkých štátnych zákazkách, napriek tomu sa už medzi nominovanými stavbami ocitli aj stavby financované z verejných zdrojov – napríklad budova ministerstva zahraničných vecí, interiér vstupnej sály Zvolenského zámku s expozíciou kníh, alebo lávka a prístrešok na kopci Straník nad Žilinou, ktorá zvíťazila v kategórii Exteriér.

Pri hodnotení boli podľa Štefana Moravčíka dôležité najmä dva aspekty stavby – jej komplexnosť a presvedčivosť výpovede autora. „Napríklad kategória rodinných domov mala silné všetky tri nominácie – ukazujú, ako sa dá urobiť dom profesionálne, s jasným konceptom ihneď od začiatku a bez dodatočných improvizácií, ako je na Slovensku často zvykom,“ hovorí.

Diskutovaná

Výnimočné príklady kvality sa porotcom ťažšie hľadali medzi bytovými domami. Dôvodom nebol nízky počet prihlásených diel ani nízka kvalita bytov, ktoré ponúkali. Kvalita bývania však podľa porotcov nezáleží iba na tom, ako vyzerá samotný byt či dom, ale aký vzťah má budova voči svojmu okoliu, voči mestu či obci a ako s ním dokáže komunikovať. Aké podmienky života vo verejnom priestore ponúka.

Ani dvojica nominovaných stavieb, medzi ktorými boli dve úplne odlišné realizácie – výškové budovy Panorama City a malé, nízkonákladové bytovky Avana v Stupave, podľa Moravčíka neboli ideálne. „Každý z nich má svoje silné stránky aj diskutabilné črty.“ Víťazný dom Avana je však podľa neho zapamätateľné a civilné riešenie.

Škôlka

Naopak, jednou z najsilnejších kategórií bola kategória Občianskych a priemyselných stavieb. V nej sa väčšinou stretáva množstvo rôznorodých budov, ktorých účel je široký. V princípe by malo ísť o najsilnejšiu kategóriu, v ktorej by mohli mať hlavné slovo veľké projekty financované z verejných zdrojov, akým by mohli byť nový most cez Dunaj alebo futbalový štadión, ak by, samozrejme, vznikli formou medzinárodných architektonických súťaží. Budova ministerstva zahraničných vecí na Pražskej ulici je výnimočným, veľmi pozitívnym príkladom.

Ani tak však nestačila na materskú škôlku Guliver v Banskej Štiavnici. Jej majiteľ dal architektom náročnú úlohu – začleniť do projektu veľký rozostavaný rodinný dom a urobiť to všetko aj s realizáciou za deväť mesiacov. Výsledkom aj podľa samotných autorov nie je ohromujúca architektúra, ale „veselé deti, spokojní učitelia a priestor pre čosi viac“. Skromný názor na taký výsledok, už len, aby také škôlky vznikali nielen v réžii súkromných investorov a ak v rukách súkromných investorov, tak presne takýchto – ktorí architektom nechajú voľné ruky.

Slovenská komora architektov po prvýkrát vyhlásila aj nové ocenenie Patrón architektúry za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom. Nové ocenenie komora udelila súčasnej primátorke Leopoldova Terézii Kavuliakovej a jej predchodcovi, bývalému primátorovi Leopoldova Milanovi Gavorníkovi za vypísanie najväčšej architektonickej súťaže na verejnú budovu od éry vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

LAUREÁTI CE∙ZA∙AR 2016

RODINNÉ DOMY

Rodinný dom pod Kalváriou. Foto - Tomáš Manina
Rodinný dom pod Kalváriou. Foto - Tomáš Manina

Rodinný dom pod Kalváriou. Foto - Tomáš Manina
Rodinný dom pod Kalváriou. Foto - Tomáš Manina

Rodinný dom pod Kalváriou

Veľké Úľany

autori: Peter Šercel, Andrej Švec

foto: Tomáš Manina

Základ tohto domu tvorí jednoduchý princíp: prírodné materiály a prepojenie s okolím. Majitelia mali k dispozícii zužujúci sa pozemok s veľkými stromami a výhľadom na miestnu kalváriu. O stromy nechceli prísť, celý dom preto stojí na železobetónovej doske s tepelnou izoláciou, aby sa neporušili korene stromov, ktoré tu rástli. Dnes tak nový dom pôsobí nenápadne, ale nielen vďaka vysokým stromom. Vonku aj vnútri sú použité prírodné materiály: drevo, kameň, sklo a biela omietka. Má tradičnú šikmú strechu, aby zapadol do ulice, ale časť strechy je rovná. Presklená stena ho otvára do dvora, ale otvorená je do veľkej miery aj jeho vnútorná dispozícia. Pôsobí tak vzdušne, príjemne a svojou jednoduchosťou zapadá do atmosféry svojho okolia.

 

BYTOVÉ DOMY

Bytové domy – Avana. Foto - Tomáš Manina
Bytové domy – Avana. Foto - Tomáš Manina

Bytové domy – Avana. Foto - Tomáš Manina
Bytové domy – Avana. Foto - Tomáš Manina

Bytové domy – Avana

Stupava

autori: Matúš Polák, Martin Rezník, Silvia Kračúnová, Juraj Makový

foto: Tomáš Manina

Kedysi tam sídlilo výrobné družstvo Avana. Pôvodný plán rátal s tým, že dve budovy na pozemku sa zrekonštruujú a budú z nich byty. Statika budov však nebola dobrá, na ich mieste preto vyrástli nové stavby, obe však kopírujú pôvodné pôdorysy. V suteréne väčšej z budov vzniklo parkovisko. Celé riešenie zohľadňuje nízke stavebné náklady, v oboch budovách je spolu 52 menších bytov pre mladé rodiny v uzatvorenom dvore pár minút od centra mesta. „Zapamätateľný, jednoduchý bytový dom levitujúci 'na nožičkách'. Je to civilné, jednoduché a čisté riešenie, v ktorom cítiť architektonickú gramotnosť autora,“ komentuje dom Avana člen poroty Štefan Moravčík.

Porota ocenila bytové domy Avana aj vďaka starostlivej práci jeho tvorcov so svetlom a ponukou veľkoryso dimenzovaných balkónov. "Stávajú sa vonkajšími obytnými priestormi a spolu s ich priamou optickou väzbou na susedné detské ihrisko a rekreačnú zeleň sú najvýraznejšou kvalitou tohto obytného súboru. Priame presvetlenie parkoviska pod objektom ako aj príjemné proporcie len potvrdzujú jeho ambície a kvalitu”, hovorí Antonín Novák, člen poroty.

 

OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

Materská škola Guliver. Foto - Lukáš Rohárik
Materská škola Guliver. Foto - Lukáš Rohárik

Materská škola Guliver. Foto - Lukáš Rohárik
Materská škola Guliver. Foto - Lukáš Rohárik

Materská škola Guliver

Poľovnícka 3/B, Banská Štiavnica

autor: Richard Murgaš

foto: Lukáš Rohárik, Richard Murgaš

Toto zadanie bolo náročné. Na pozemku stál rozostavaný veľký vidiecky rodinný dom, ktorý sa mal zmeniť na škôlku v rekordne rýchlom čase deviatich mesiacov. Architekti to vzali ako výzvu. „Stáli sme pred neľahkou úlohou – pripraviť zámer, projekt, povolenia, tendre a za deväť mesiacov to zrealizovať. Proti nám boli úradné lehoty, možnosti zhotoviteľov aj praktiky dodávateľov, no mali sme jednu veľkú výhodu – klienta odhodlaného spoľahnúť sa na to, že to dokážeme. Klienta, ktorý nám dal okrem noža na krku v podobe hraničného termínu úplne voľnú ruku,“ hovorí Richard Murgaš z ateliéru Uniformarchitects. Týmto podmienkam prispôsobili celú prácu, kreslili tak, aby sa to dalo jednoducho urobiť a využívali technológie, ktoré boli poruke. „Často sme sa hádali. S kýmkoľvek na stavbe. A oni s nami. Vyskúšali sme si plánovanie na kolene, neúplnú dokumentáciu a výhražky zamestnancov i pochvalné priateľské potľapkania na záver.“

Výsledkom podľa autorov nie je žiadna ohromujúca architektúra, ale skôr súbor funkčných princípov, jednoduché tvarovanie, dobrý detail a čistá dispozícia. V skratke: „Veselé deti, spokojní učitelia a priestor pre čosi viac,“ hovorí Richard Murgaš. Podľa porotcov je práve škôlka jedna z najpresvedčivejších realizácií, ktorá funguje. „Výborne slúži svojmu účelu a robí radosť všetkým, ktorí ju používajú,“ hovorí Štefan Moravčík.

 

OBNOVA A PRESTAVBA

Interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach. Foto - Stano Dubík
Interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach. Foto - Stano Dubík

Interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach. Foto - Stano Dubík
Interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach. Foto - Stano Dubík

Interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach. Foto - Stano Dubík
Interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach. Foto - Stano Dubík

Interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach

R.k. kostol sv. Vavrinca, Brutovce 83, okr. Levoča

autor: Tomáš Bujna

foto: Stano Dubík

Brutovce sú malá dedina v Levočských vrchoch, v ktorej stojí gotický kostol z prvej polovice 14. storočia. Leží vo výške 882 metrov nad morom, čo z neho robí najvyššie položený stredoveký kostol na Slovensku. Sú v ňom zachovalé gotické plastiky aj neogotický oltár či gotický zvon. Keď do obce prišiel nový kňaz, začalo sa s pozvoľnou obnovou – problémom bola najmä vlhkosť, ktorá ničila murivo, ale i podlaha. Charakter kostola však narúšali aj rôzne nové prvky a napodobeniny od nevhodných podstavcov pre sochy až po „pseudogotické“ dvere.

Dnes je to celkom iné miesto. Podlahy pokryl prírodný pieskovec, odstránila sa vlhkosť, bol urobený archeologický výskum aj reštaurátorský prieskum zvyšných omietok, kostol dostal nové schodište, elektroinštaláciu, tepelné infražiariče aj nové lavice z červeného smreku s dômyselným vyhrievaním ukrytým v ich vnútri. „Riešenie Tomáša Bujnu je jednoduché, čisté, súdobé, zároveň však citlivo reaguje na kontext okolia i historický odkaz. Výsledok prezentuje osobný autorský vklad, cit pre materialitu a detail,“ hovorí Štefan Moravčík.

 

INTERIÉR

Obchod Slávica. Foto - Tomáš Manina
Obchod Slávica. Foto - Tomáš Manina

Obchod Slávica. Foto - Tomáš Manina
Obchod Slávica. Foto - Tomáš Manina

Obchod Slávica

Laurinská 19, Bratislava

autori: Andrej Olah, Katarína Labáthová

foto: Tomáš Manina

Doteraz sa do Slávice chodilo po pekné veci, teraz sa porota odborníkov zhodla, že sa netreba dívať iba na šperky, keramiku, šaty, peňaženky, topánky alebo tašky od najlepších českých a slovenských dizajnérov, ale aj na jeho architektúru. Dizajnshop Ivice Juskovej sídli v historickom paláci v centre Bratislavy. Kedysi tu boli byty, ateliéry a na prízemí aj obľúbený bar, neskôr však budova začala chátrať. Je pamiatkovo chránená a dnes opäť ožíva – aj vďaka Slávici. O jej interiér sa postarali Andrej Olah a Katarína Labáthová. Obchod tvoria dve miestnosti, vstupná si ponecháva pôvodný vysoký päť a pol metrový strop, výška zadnej miestnosti je rozdelená do dvoch podlaží. Spojujúcim prvkom interiéru je biely náter do výšky troch metrov, zvyšok priestoru ukazuje pôvodné historické vrstvy a necháva ich vyniknúť, nesúperí však s autorským dizajnom alebo umením, ktoré si tu môžete kúpiť.

„Čím viac kráčajú vnútrajšok a vonkajšok, štruktúra a fasáda, interiér a kontext ruka v ruke, tým viac ich možno chápať ako autentické a poctivé diela. Tieto myšlienky nás sprevádzali celým procesom rozhodovania a nakoniec aj viedli k vyhláseniu tohto víťaza“, vysvetľuje rozhodnutie poroty jeden z jej členov, architekt Juri Troy.

 

EXTERIÉR

Prístrešok a lávka na Straníku. Foto - Jana Makroczyová
Prístrešok a lávka na Straníku. Foto - Jana Makroczyová

Prístrešok a lávka na Straníku. Foto -Jana Makroczyová
Prístrešok a lávka na Straníku. Foto -Jana Makroczyová

Prístrešok a lávka na Straníku

kopec Straník pri Žiline

autor: Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovičová, Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký

foto: Jana Makroczyová

Straník je kopec s vynikajúcim výhľadom na Žilinu. Pešo sa naň dostanete za pár minút z mestskej časti Zástranie, po downhillovej cyklotrati ste dole ešte rýchlejšie. Okolo 10.-12. storočia pred našim letopočtom tu vzniklo hradisko Výšinné, vrchol kopca je ešte aj dnes vymedzený zvyškami obvodovej fortifikácie a je v režime národnej kultúrnej pamiatky. Zatiaľ tu neprebehol komplexný archeologický výskum, ale to je, iste, iba otázka času. Od roku 1934 sa vrchol kopca používa pre bezmotorové lietanie, je to stále jedna z top lokalít na Slovensku.

Architekti z ateliérov 2021 a LABAK navrhli subtílnu lávku, ktorá organizuje pohyb turistov bokom od letcov a uľahčuje prístup na vrchol kopca návštevníkom s obmedzenou schopnosťou pohybu. Lávka levituje nad zemou, je s ňou v kontakte prostredníctvom zemných skrutiek, kúsok pred vrcholom je prerušená, pre potrebu prejazdu ťažkých vozidiel. Na jej konci nájdu turisti nový prístrešok a lavičku pri symbolickom cintoríne letcov s výhľadom na Malú Fatru. Na tejto realizácii je sympatické aj to, že vznikla po dlhšej príprave a iniciatíve organizácie cestovného ruchu Malá Fatra, ktorá zorganizovala workshop na tému Straník. Zúčastnili sa ho mladí dizajnéri, architekti, pamiatkari aj pracovníci mestského úradu v Žiline. Na základe tohto workshopu vznikol návrh vytvorenia lávky s prístreškom, ktoré sú od apríla tohto roka dostupné.

 

CENA VEREJNOSTI

Framehouse, Bratislava. Foto - Maroš Fečík
Framehouse, Bratislava. Foto - Maroš Fečík

Framehouse, Bratislava

Miletičova 5, Bratislava

autori: Maroš Fečík, Filip Kandravý

foto: Maroš Fečík

Porota Ceny za architektúru rozhodovala v zložení: Lukáš Kordík (architekt, Slovenská republika), Štefan Moravčík (architekt, Slovenská republika), Ilona Németh (výtvarníčka, Slovenská republika), Antonín Novák (architekt, Česká republika), Roman Rutkowski (architekt, Poľsko), Jan Šépka (architekt, Česká republika) a Juri Troy (architekt, Rakúsko). Krátke dokumenty o nominovaných dielach aktuálneho ročníka aj tých minulých si môžete pozrieť na stránke cezaar.tv.