Mihál hovorí o podvode na živnostníkoch. Čo na to Richter?

Bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS) hovorí, že nie je fér, keď bývalá vláda najprv živnostníkom dvihla minimálne odvody a potom zmenila pravidlá tak, že im vyjde rovnaký dôchodok, ako keby platili pôvodné nižšie odvody.

Jeho odkaz patrí najmä ministrovi práce Jánovi Richterovi zo Smeru, ktorý za oboma zmenami stojí.

Richter najprv zdvihol živnostníkom minimálny základ na výpočet odvodov s tým, že si údajne aspoň nasporia viac na dôchodok. Lenže vlani zaviedol takzvaný minimálny dôchodok a jeho pravidlá nastavil tak, že znevýhodnil časť živnostníkov. Minimálne odvody nastavil tak, že ich platia z vyššej sumy, ako je podmienka na nárok na minimálny dôchodok.

„Rovnaký dôchodok tak bude mať živnostník, ktorý si bude 40 rokov platiť odvody zo svojho minimálneho základu, čo je 50 percent priemernej mzdy, aj zamestnanec, ktorý si bude platiť 40 rokov odvody zo mzdy vo výške len 25 % priemernej mzdy,“ hovorí Mihál vo svojom blogu.

Mihál písal blog ešte pred voľbami, no ani po nich sa pravidlá odvodov a dôchodkov nezmenili.

Richter si teraz v pomerne rozsiahlej odpovedi, ktorú zaslal jeho hovorca, pomáha iným porovnaním zamestnancov a živnostníkov: „Z druhej strany sa treba pýtať, či je fér, ak bude mať rovnaký dôchodok živnostník, ktorý si 30 rokov platil odvody z 50 % priemernej mzdy, a zamestnanec, ktorý platil odvody zo 77 % priemernej mzdy.“

Richter o znižovaní odvodov živnostníkom ani zamestnancom však nehovorí.

Richterove pravidlá

Mihál s tým, čo hovorí Richter, súhlasí. „O podvode hovorím preto, lebo keď Richter v roku 2012 zvyšoval živnostníkom minimálny základ, obhajoval to tým, aby mali slušnejšie dôchodky. Tieto slušné dôchodky by však mali rovnaké, keby bol minimálny základ 44 %, bez rozdielu oproti základu 50 %, a to vďaka minimálnemu dôchodku,“ hovorí Mihál.

Živnostníci platia odvody zo základu najmenej 50 percent priemernej mzdy od roku 2013, dovtedy zo 44 %. V roku 2016 je tento základ 429 eur a minimálne odvody do Sociálnej poisťovne sú 142,20 eura mesačne. Spolu so zdravotnými odvodmi je to 202,26 eura mesačne. Na rozdiel od zamestnancov si nemôžu uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku.

Od leta 2015 vláda zaviedla takzvaný minimálny dôchodok. Nárok naň vznikne tomu, kto odpracoval aspoň 30 rokov a odvody sa mu počítali najmenej z 25 percent priemernej mzdy. V takom prípade bude jeho minimálny dôchodok v rozmedzí od 269 do približne 340 eur podľa počtu odpracovaných rokov.

„Realita dneška: živnostníci platia 202,26 eura mesačne, ale dôchodok dostanú rovnaký ako zamestnanci, ktorí spolu so svojimi zamestnávateľmi platia na odvodoch len 76 eur mesačne,“ hovorí Mihál.

Bude nová debata?

Richter uznáva, že je pravdou, že minimálny dôchodok prináša do dôchodkov značnú mieru solidarity. A že je to tak preto, aby dôchodca mal aspoň o niečo vyšší minimálny dôchodok, ako je dávka v hmotnej núdzi. Tvrdí, že pri súčasnom nastavení hmotnej núdze, výške životného minima a nízkych mzdách je dôsledkom zavedenia minimálneho dôchodku práve zásadné prehĺbenie miery solidarity.

„Nie sú to však živnostníci platiaci odvody z minimálneho vymeriavaceho základu, ktorí by sa mohli cítiť najviac ukrivdení, ale zamestnanci platiaci odvody zo 63 % priemernej mzdy počas 40-ročnej kariéry, alebo aj zamestnanci platiaci odvody zo 77 % priemernej mzdy pri 30-ročnej kariére,“ odkazuje Richter cez svojho hovorcu. Sporiteľov v druhom pilieri nespomenul, tí majú nižší minimálny dôchodok.

Mihál hovorí, že minimálny dôchodok potrebujeme, ale je nastavený diskriminačne, preto treba o ňom znova debatovať. „Treba debatovať aj o minimálnych odvodoch pre živnostníkov – buď ich treba zrušiť, alebo aspoň výrazne znížiť.“

Agendu dôchodkov má na ministerstve práce pod sebou Ivan Švejna z Mosta-Híd. „Ja som bol za minimálny dôchodok aj v opozícii. Otázka je, či je všetko ohľadom minimálneho dôchodku doriešené, a to si nemyslím.“ Švejna hovorí, že sa treba baviť o tom, či a ako sa má minimálny dôchodok valorizovať a či sú v poriadku arbitrárne určené hranice napríklad pri požiadavke počtu odpracovaných rokov.

„Čo sa týka odvodov pre živnostníkov, mám predstavu, ale chcem to najprv položiť na stôl koaličným partnerom,“ povedal Švejna. Detaily teda nespresnil.