Denník N

Proruskú propagandu o zhýralom Západe u nás šíri 42 webov

Juraj Smatana. Foto – Vladimír Šimíček
Juraj Smatana. Foto – Vladimír Šimíček

Stredoškolský učiteľ zostavil zoznam internetových stránok, ktoré pomáhajú na Slovensku vytvárať obraz sveta vyhovujúci ruskej politike.

Podateľne okresných úradov nedávno zasypali listy tisícok vystrašených Slovákov. Žiadali o zbavenie povinnosti narukovať do armády v prípade vojny. Podľa aktivistu a učiteľa dejepisu Juraja Smatanu na tieto aktivity vyzývajú špecifické internetové servery, ktoré vedome či nevedome pomáhajú ruskej propagande. Smatana sa už niekoľko mesiacov venuje ich mapovaniu. „Sú to weby, ktoré sú síce anonymné, ale pritom ich správy majú veľmi profesionálne vytvorený obsah,“ hovorí Smatana.

Sú ľudia, ktorí na Facebooku zverejňujú zoznam navštívených miest. Vy na svojom profile zverejňujete zoznam konšpiračných internetových stránok. Ako vznikol?

Neplánovane. Spolu s ďalšími aktivistami prevádzkujeme portál ekoforum.sk, kde okrem iného zverejňujeme hromadné pripomienky a petície. Pred zhruba rokom sa nám ozvala istá pani, že chce zverejniť petíciu proti zákonom, ktoré údajne umožňujú odoberať deti rodinám a dávať ich homosexuálnym párom. Súhrnne sa to označovalo termínom juvenilná justícia.

Juvenilná justícia?

Áno, tiež som tento pojem nepoznal. Ale začal som si to vyhľadávať na internete, až som narazil na viaceré stránky, ktoré juvenilnú justíciu rozoberali. A tak som prišiel na servery, ako je stopautogenocide.sk, rodinajezaklad.sk a podobne. Na jednej strane boli anonymné, na druhej strane publikovali články s podobným obsahom. Niektoré sa venovali tejto téme, iné ďalším konšpiračným teóriám. Rusko v nich bolo vykresľované ako duchovná krajina a Západ, naopak, ako rozvrátená spoločnosť. Zdalo sa mi to zvláštne, pretože Rusko je v skutočnosti štátom, ktorý má vyššiu mieru potratov, vyššiu rozvodovosť, vyššiu kriminalitu, alkoholizmus, a, naopak, nižšiu strednú dĺžku života než západná Európa.

Koľko ste takých stránok napočítali?

Českých a slovenských webov, ktoré publikujú takýto typ obsahu, som napočítal štyridsaťdva (ich zoznam prikladáme na konci rozhovoru – pozn. red.)

Aké informácie sa tam objavujú? Sú to len polopravdy alebo aj vyložené lži?

Istá časť tých článkov je pravdivých, prebraných zo serióznych zdrojov. Medzi nimi sú však umne schované aj správy, ktoré je možné označiť za propagandu alebo až dezinformácie. Základom každej propagandy však je, že má pravdivé jadro, či už ide o autentické osoby, politickú situáciu a podobne. Ľudia, ktorí propagandistický mix vytvárajú, sa snažia vhodne namiešať pravdu s polopravdami a vyloženými lžami.

Akú konkrétnu lož ste tam objavili?

Objavila sa tam napríklad správa o tom, že separatisti na východnej Ukrajine odkryli hroby s telami, ktorým chýbali vyoperované orgány. Tá správa naznačovala, že ukrajinskí vojaci takýmto spôsobom zaobchádzajú s vojnovými obeťami. Dokonca pozorovateľka OBSE mala potvrdiť existenciu nelegálnych transplantačných staníc, čo pridávalo správe na dôveryhodnosti. Pritom bol výrok OBSE skreslený, fakty poprekrúcané a titulok úplne lživý. OBSE podozrenia o transplantačných staniciach neskôr úplne vyvrátila, na viacerých serveroch však visí dodnes.

obse czech rur

Čo je cieľom týchto správ? Majú ľudí presvedčiť, aby radšej verili im a nečerpali informácie z televízie?

Tu môže ísť o niekoľko vecí. Niektorí odborníci hovoria, že cieľom propagandy nemusí byť, aby ľudia verili konkrétnej strane, ale aby neverili nikomu. Jednoducho, aby si mysleli, že všetci novinári sú zmanipulovaní alebo kúpení, politici podplatení a nemá význam sa občiansky angažovať pre zlepšenie systému. Konkrétne dezinformácie však môžu vyvolať priamo cielenú nenávisť napríklad voči Ukrajine. Pretože keď si čítate opakované správy o tom, ako Ukrajinci mrzačia obete a robia kadejaké zverstvá, začnete mať pocit, že sú to vlastne fašisti. Podvedome potom začnete držať palce tomu, kto proti nim bojuje.

Myslíte si, že je priama súvislosť medzi týmito webmi a Slovákmi, ktorí sa pridali k separatistom?

Asi sa nedá čakať, že by niekto len za základe takýchto správ odišiel bojovať na východnú Ukrajinu. Ale v každom prípade slúžia pre takýchto ľudí ako informačný priestor, ktorý minimálne posilňuje sympatie k Rusku. V internetových diskusiách, kde operujú aj falošné identity, takzvaní trollovia, sa následne môže ešte viac posilniť pocit, že tieto názory sú vlastne väčšinové.

Fungujú tieto weby len u nás alebo aj v iných krajinách?

Zmapovali sme, že tento „ekosystém“ rôznych konšpirátorských, protihomosexuálnych, protizápadných a proruských webov frčí na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Bulharsku.

Ako ste to zistili?

Máme známych medzi tamojšími aktivistami, tak sme ich požiadali, nech u seba pohľadajú podobný typ webov. Mnohé dezinformačné správy boli „ako cez kopirák“. Ale napríklad v takom Poľsku, ktoré je oveľa väčšie, funguje iba niekoľko porovnateľných stránok. A aj tie síce živia napríklad protihomosexuálnu agendu, ale skôr len z nejakých – z ich pohľadu – tradičných alebo katolíckych dôvodov. Rozhodne to nekombinujú s proruskou propagandou. A v blízkom Rakúsku takéto weby prakticky neexistujú.

Juraj Smatana ako aktivista pôsobí 25 rokov. Popri tom učí dejepis na gymnáziu v Považskej Bystrici a je poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Juraj Smatana (48) ako aktivista pôsobí 25 rokov. Popritom učí dejepis na gymnáziu v Považskej Bystrici a je poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja. Foto N – Vladimír Šimíček

Prečo podľa vás fungujú len v niektorých krajinách?

Podľa mňa to nie je náhoda. V našich krajinách stále nie je ujasnený vzťah k Západu a ľudia sa názorovo delia aj podľa postojov k Rusku či ku komunistickému režimu. Poliaci kvôli svojej histórii vidia v Rusku skôr problém než riešenie. Tam by tieto servery nemali úrodnú pôdu. U nás však môžu posilniť odpor k Európskej únii.

Čo by tým dosiahli? 

Pokiaľ by pomohli obrátiť verejnú mienku proti Západu, mohlo by to uľahčiť nástup protizápadných politikov. Zo Slovenska by sa vďaka tomu mohol stať problémový člen Európskej únie, ktorý by narušoval jednotu v dôležitých otázkach, napríklad energetickej a obrannej politike. To by, mimochodom, vyhovovalo práve Putinovi, ktorý už verejne deklaroval záujem o obnovenie ruskej moci zo sovietskych čias.

Čo z toho vyvodzujete? Že krajiny ako Česko či Slovensko sa stali sférou ruského záujmu?

Áno, dovolím si povedať, že sme sa ocitli v záujmovej sfére ruskej vojnovej propagandy. Je však dosť možné, že zďaleka nie všetci, ktorí tie stránky prevádzkujú, o tom vôbec tušia.

To je silné tvrdenie. Máte na to nejaký dôkaz?

Priamych dôkazov je prirodzene málo, skôr ide o viacero silných indícií. Pokiaľ otvorene neprehovorí niekto z prostredia týchto serverov, dá sa to preukázať len ťažko, hoci novinárom z českého týždenníka Echo24 sa podarilo preniknúť hlboko do pozadia portálu aeronet.cz, ktorého obsah je silne protizápadný a proruský, pričom bežne publikuje články preložené z ruštiny. Komunikoval s nimi človek, ktorý sa predstavil ako „styčný dôstojník“, a opisoval im, že autori majú pod vymyslenými prezývkami prekladať rôzne články zo sveta, ale nie zo zdrojov, ako je Reuters alebo ČTK. Povolené sú však preklady z ruských agentúr.

To však nemusí nič dokazovať.

Nemusí, ale potom tu máte ďalšie indície. Napríklad vlani v máji v Bratislave vystúpila ruská aktivistka Elena Gluško, ktorá na základe svojich skúseností z Ruska a Ukrajiny priamo označila niektoré tieto servery, ale napríklad i internetové rádio Slobodný vysielač, za súčasť informačnej vojny. Tiež poukázala na to, že viacero Rusov, ktorí u nás žijú, začalo dostávať početné zákazky na preklad správ z ruského jazyka, a tieto zákazky sa časovo prekrývajú s obdobím vzniku najväčšieho počtu týchto webov.

Nemôže však ísť o aktivitu nejakých jednotlivcov?

Viete, ja sám prevádzkujem občiansky web, a tak mám skúsenosť, akú to dá prácu. Na väčšine tých serverov je vidieť, že sú profesionálne spracované, ale pritom sú paradoxne anonymné. Musíme si uvedomiť, že nie je vôbec jednoduché vyprodukovať kvalitnú dezinformačnú správu, ktorá bude obsahovať zdanlivo autentické fotky, fakty alebo citáty politikov. Napríklad server hlavnespravy.sk vyzerá, ako keby šlo o skutočný spravodajský web. Dokonca sa tam objavuje aj inzercia. Časť správ je preberaná zo serióznych spravodajských agentúr a sú k nim už len dopisované kritické komentáre. Ale v niektorých dezinformačných spravách je použitá len ilustračná fotka, povedzme z TASR. To však stačí na to, aby správa navodila dojem, že celá pochádza z oficiálnych zdrojov a že sa v ničom nelíši od správ, ktoré publikuje povedzme SME.

hlavne spravy OBSE (2)

 

Je však nejaká indícia, že by za nimi mohol stáť priamo Kremeľ?

Známe je to, že Vladimir Putin predniesol na jeseň 2013 prejav na zasadnutí Valdajského klubu. To je akýsi think-tank, zložený z osobností z celej Európy, ktoré majú pozitívny vzťah k Rusku. U nás je jeho hrdým členom Ján Čarnogurský. A v tomto prejave Putin poslucháčov presviedčal, že Západ je v morálnom úpadku, a načrtol víziu obnovy historickej úlohy Ruska ako garanta tradičných hodnôt. Tým akoby aj načrtol ideologickú víziu webov, o ktorých hovoríme.

Prečo je tých webov toľko a nevytvoria radšej jeden silný portál?

V prvom rade treba znovu povedať, že prevádzkovatelia webov sa na proruskej propagande môžu podieľať nevedomky a jednoducho tento typ správ len vyhovuje ich videniu sveta. Cieľom tých ostatných je však podľa môjho názoru navodiť dojem plurality. Tie weby síce zverejňujú podobný obsah, ale zároveň každý vyzerá trochu inak. Takže keď si zadáte do googlu nejaké ich „odhalenie“, vyjde vám niekoľko odkazov a získate dojem, že správa musí byť pravdivá. Ľahko sa môže stať, že dezinformácia vďaka tomu prenikne až do tých takzvaných mainstreamových médií.

To sa deje?

Ale áno. Vlani na tých serveroch kolovala správa, že Rusko spustilo projekt Dvojhlavý orol. Teda, že rubeľ prejde na zlatý štandard a nahradí dolár ako platidlo za dodávky ropy. Keď som si správu overoval a pozeral som na stránky ruskej centrálnej banky, nebola o tom žiadna zmienka. Len ilustračná fotka zlatého rubľa bola prevzatá z niekoľko rokov starej pamätnej mince. Lenže sa stalo, že túto informáciu niekde zachytila i redaktorka Českého rozhlasu, ktorá s ňou následne operovala v jednom rozhovore ako s faktom, na čo trollovia okamžite zareagovali šírením rozhovoru na sociálnych sieťach s komentármi, že „pravda konečne prenikla aj do mainstreamu“.

dvojhlavy orol google orol2

 Dá sa odhadnúť, aký je dosah týchto serverov?

Ten dosah už začína byť citeľný. Ešte pred zverejnením príbehu toho slovenského dobrovoľníka medzi separatistami mi hovorilo niekoľko aktivistov, že viacerí ich mladí kolegovia majú z týchto serverov pomotanú hlavu a namiesto riešenia životného prostredia diskutujú o konšpiračných bludoch. Naposledy ma zarazil fenomén tisícov Slovákov, čo posielali na úrady listy, v ktorých odmietali povinnosť narukovať do armády v prípade vojny.

Aj to bola aktivita týchto webov?

Áno. Na serveri panobcan.sk sa objavila výzva na „odopretie výkonu mimoriadnej služby“. A po zadaní mailu, mena a adresy ste si tam mohli stiahnuť aj príslušné tlačivo. Výzva, mimochodom, tiež niesla znaky propagandy, pretože pri nej využili skutočný citát premiéra Fica o tom, že pre Ukrajinu hrozí veľký vojnový konflikt. Tvárila sa veľmi naliehavo, pritom aj ministerstvo obrany potvrdilo, že takéto odopretie je možné podávať už takmer desať rokov a nejde o žiadnu novinku. Nech už to organizoval ktokoľvek, podarilo sa mu vyvolať nervozitu. A zároveň vďaka tomu získal cennú databázu kontaktov ľudí, ktorí na túto výzvu reagovali a ktorí budú zrejme aj do budúcnosti náchylní brať podobný typ správ vážne. Odhadujem, že najnovšie bude s touto databázou niekto pracovať pri organizovaní referenda za vystúpenie Slovenska z NATO.

vyzva na vojnu

Mali aj iné ich aktivity podobný dopad?

Možno nie taký masový, ale napriek tomu je vidieť, že tieto proruské weby nezostávajú len pri publikovaní informácií. Na mojom zozname je napríklad stránka vedy.sk. Tá sa pôvodne venovala písaniu o údajne neznámej histórii Slovanov. Narazíte tam na články, ktoré posúvajú históriu Slovanov o celé tisíce rokov do minulosti a občas organizujú rôzne rituály a obrady. Už menej úsmevné však bolo, keď sa tam objavila pozvánka na kurz výcviku malej bojovej jednotky. Podmienkou prijatia bola „znalosť kultúry Slovienov“.

vedy.sk

Narazili ste aj na viac takýchto kurzov?

Áno, a nielen na webe. Pred časom vo väčších mestách viseli plagáty na rôzne kurzy „tradičného slovanského boja,“ „kozáckeho štýlu boja“, „rukopašného boja“, „systémy elitnej jednotky SPECNAZ“ a podobne. Kamarát aktivista, ktorý sa venuje bojovým umeniam, ma upozornil, že ich vedú profesionáli z ruských špeciálnych jednotiek. A tí si na nich môžu vytypovať mladých chalanov, ktorí majú dobrú kondíciu, ale príliš nepremýšľajú nad tým, kam ich to vedie. Rozhodne by som tieto veci nepodceňoval.

Prečo sú ľudia náchylní takýmto správam veriť?

Propaganda pracuje s jednoduchými nástrojmi, ktoré sú známe mnoho storočí. Napríklad so šírením strachu. Keď sa na to pozrieme historicky, v stredoveku sa u nás šíril strach z postáv, ktoré sa živia ľudským mäsom alebo krvou, z upírov. V Československu sa zase neskôr šírila urbánna legenda o „čiernej sanitke“, do ktorej vás naložia a zoberú vám orgány. A teraz do tejto archetypálnej šablóny v našej psychike zasadia napríklad spomínanú správu o tom, že ukrajinskí vojaci kradnú orgány obetiam. Správa vo vás vyvolá podvedomý strach a nenávisť.

Sú to teda osvedčené nástroje.

Prirodzene. Keď na hodinách dejepisu preberám prvú svetovú vojnu, tak študentom premietam jeden francúzsky propagandistický film. V ňom herci predstavujú nemeckých vojakov, ktorí vytrhnú belgickej matke dojča z náručia, hodia ho na zem a ešte sa z toho smejú. Je to jednoduchý psychologický nástroj, ako vyvolať nenávisť, ktorý sa znovu oprášil. Dnes rovnakú úlohu zohráva napríklad falošná správa o tom, ako ukrajinskí vojaci ukrižovali trojročné dieťa.

Video: Francúzska propaganda v dokumente BBC

Propaganda tradične funguje na tom, že sa vytvorí obraz nepriateľa, proti ktorému sa treba vymedzovať, a obraz záchrancu. Hitlerovej propagande týmto spôsobom slúžili Židia, boľševikom buržoázia, a napríklad pre Mečiara to boli zlí západní kapitalisti, ktorí chcú kúpiť naše podniky. Takže teraz sa znovu tým zlým hráčom stal Západ a záchrancom Vladimir Putin.

Pomáha tomu aj kríza „tradičných médií“ a rastúci význam sociálnych sietí?

Jednoznačne. Tieto servery využívajú presne to, že médiá skupujú oligarchovia, sú aj vo finančnej a personálnej kríze. Redaktori nemajú čas si niektoré veci overovať alebo sa im podrobne venovať. Lenže „konšpirátorské médiá“ neponúkajú skutočnú alternatívu. Všetky tieto weby majú niečo, čo nazývam „slepou škvrnou“ – témy, o ktorých nepíšu. Na týchto proruských weboch síce nájdeme kvantum správ o tom, ako sú na Západe ľudia odpočúvaní a médiá manipulované, ale už sa tam nedočítame, že v Rusku je dozor štátu neskonale väčší a zásahy proti opozícii brutálnejšie.

Zoznam stránok, ktoré podľa Smatanu vedome či nevedome pomáhajú ruskej propagande nájdete tu alebo v textovej podobe na Facebooku.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie