Newsfilter dňa: Michal Kováč využil svoju funkciu zo všetkých doterajších prezidentov najlepšie

Newsfilter (komentované správy dňa, tipy na čítanie, citát a FB príspevok dňa) pripravuje Radovan Choleva, ktorý radil viacerým slovenským politikom.

Zomrel prvý slovenský prezident Michal Kováč

Vo veku 86 rokov zomrel prvý slovenský prezident Michal Kováč. Kováč bol hospitalizovaný v Nemocnici svätého Michala v Bratislave niekoľko dní. Zomrel na zlyhanie srdca.

K jeho úmrtiu sa postupne vyjadrili všetci traja najvyšší ústavní činitelia – prezident Andrej Kiska, predseda parlamentu Andrej Danko a predseda vlády Robert Fico. Na smrť reagovali aj ďalší politici.

Pár hodín po úmrtí významného politika v stredu v noci zverejnil na Facebooku emotívny status aj Fedor Flašík, ktorý sa v ňom vracia k inštalácii hodín, čo v 90. rokoch nechal osadiť na budovu oproti Prezidentskému palácu, aby odpočítavali čas do odchodu Kováča z úradu.

Na Slovensku bude vo štvrtok 13. októbra v súvislosti s úmrtím prvého prezidenta SR Michala Kováča štátny smútok. O jeho vyhlásení, ako aj o príprave štátneho pohrebu bývalého prezidenta rozhodla vláda.

Vlajky v Prezidentskom paláci boli na znak úcty a spomienky na prezidenta Michala Kováča stiahnuté na pol žrde.

Pri všetkej úcte k jeho nasledovníkom, Michal Kováč svoju prezidentskú funkciu využil zo všetkých doterajších slovenských prezidentov najlepšie. Jeho mandát mal pre smerovanie Slovenska najvýraznejší a najhlbší význam. Aj napriek tomu, že prezident má v našom ústavnom systéme pomerne slabé kompetencie, Michal Kováč dokázal de facto svojim prejavom položiť Mečiarovu vládu, či odmietnuť nomináciu Lexu za ministra privatizácie. Aj vďaka tomu čelil zo všetkých prezidentov aj najväčšiemu tlaku zo strany vlády a smutným dôsledkom bol známy únos jeho syna. Zároveň však treba veriť, že už žiadny prezident nebude musieť využiť svoj mandát podobným spôsobom ako prezident Michal Kováč. Ďalšie nuansy jeho politickej kariéry už, bohužiaľ, patria historikom.

Uctenie si pamiatky prezidenta Michala Kováča od všetkých politikov naprieč politickým spektrom dokazuje, že aspoň pri takýchto smutných udalostiach vládne na Slovensku vysoká politická kultúra. Vyhlásenie štátneho smútku v deň jeho pohrebu je správny krok a treba ho oceniť.

Rodine prezidenta Michala Kováča vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke a pokoj jeho duši.

Záznamy o Kollárových stykoch so Steinhüblom sú pravé

Dva policajné záznamy, ktoré v roku 1990 spájajú Borisa Kollára s mužmi z podsvetia, sú podľa denníka SME pravé. Denník ich zverejnil už po voľbách, teraz majú stanovisko NBÚ. Ten tvrdí, že záznamy sú od roku 2004 súčasťou odtajnených archívov Ústavu pamäti národa.

V zázname z 23. októbra 1990 sa píše, že boss podsvetia Peter Steinhübel zorganizoval prevoz šiestich kilogramov heroínu. Správu napísal dôstojník Čambor. „Na vlastnú organizáciu prevozu použil svojich poskokov Romana Deáka, Borisa Kollára a Jána Daniša (všetko osoby zaoberajúce sa nelegálnou výmenou peňazí).“ Drogy údajne prevážali cez priechod s Rakúskom Jarovce – Kittsee.

Kollár teraz hovorí, že dokument môže byť pravý, ale nie je pravdivý. Čambor si podľa neho pomýlil heroín so striebrom, ktoré v tejto zostave vtedy naozaj viezli do Rakúska. „Doviezli sme šesť ton striebra a nejaký blbec z toho spraví heroín. Stretli sme sa na benzínovej pumpe Benzinol v Lamači ráno o šiestej, predali legálne štátu. Každý sme mali v aute po 300 kíl striebra a išli sme do Čiech, lebo naše klenoty už nemali finančné zdroje,“ hovorí Kollár.

Boris Kollár je na Slovensku najtypickejším predstaviteľom toho, čo sa vo svete nazýva postfaktuálna demokracia. Jeho facebookovým statusom a videám však chýbajú nielen fakty, ale často aj elementárna logika; zúfalo zlyhávajú aj pokusy o humor. Naskočil však na protiutečeneckú vlnu, a keďže ho pred voľbami nikto nebral vážne, dosurfoval na nej až do parlamentu.

V čase, keď hrozilo, že by aj s jeho pomocou mohla vzniknúť vláda bez Smeru, sa však už, pochopiteľne, dostal pod oveľa detailnejší drobnohľad, teda najmä jeho minulosť. To, či prevážal tristo kíl heroínu alebo striebra, nie je z dnešného pohľadu až také dôležité. Oveľa dôležitejšie je, s kým ich prevážal a tiež s kým všetkým sa vo svojej minulosti stretával.

Pretože ak Kaliňáka diskvalifikuje kontakt s podnikateľom Bašternákom, Kollára jeho známosti z minulosti diskvalifikujú približne stonásobne. Žijeme však v dobe, keď Kollárovi stačí zobrať do ruky mobil, natočiť si 150. videjko, aká je Merkelová hlúpa, lebo v Európe víta utečencov (sic!), a „páčiky“ mu pribúdajú rýchlejšie, ako sa u inteligentných ľudí dostaví dávivý reflex.

Starostovia sa postavili proti primátorovi

Magistrát hlavného mesta je nefunkčný, pracuje nekoncepčne, nedodržiava termíny a nerieši zásadné veci. Tvrdia to starostovia bratislavských mestských časti, podľa ktorých komunikácia medzi nimi a vedením hlavného mesta je absolútne nefunkčná. „Boli veľké očakávania od nového primátora Bratislavy Iva Nesrovnala. Mal veľmi veľa vecí vo svojom volebnom programe, ktoré sľúbil Bratislavčanom i nám starostom, po dvoch rokoch je tu však sklamanie,“ uviedol starosta bratislavskej Záhorskej Bystrice a predseda regionálneho združenia bratislavských starostov Jozef Krúpa.

Ako príklad nefunkčnosti magistrátu uvádzajú starostovia aplikáciu zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Keďže je potrebné v praxi doplniť štatút hlavného mesta a prijať potrebné VZN, starostovia vyzvali v máji primátora, aby vo veci konal. Podľa Krúpu im do augusta neprišla žiadna odpoveď a stále presne nevedia, kedy pristúpi Bratislava k realizácii tohto zákona. „Pritom je to pre mestské časti mimoriadne dôležité – veď hlavné mesto a jeho obyvatelia môžu z príspevkov ročne získať približne 10 miliónov eur,“ skonštatoval Krúpa.

„Chcem vyriešiť spolu so starostami niekoľko zásadných projektov, ktoré sa týkajú kompetencií a rozdeľovania peňazí, čo sú vždy náročné témy. Rozumiem, že si starostovia vytvárajú nejakú komunikačnú pozíciu proti mestu, ale nemyslím si, že na toto sú ľudia zvedaví. Ich zaujímajú výsledky a verím, že tie nakoniec dosiahneme, tak ako vždy doteraz,“ povedal na margo kritiky starostov Nesrovnal.

Spoločná tlačovka všetkých starostov mestských častí v Bratislave vyslala primátorovi Nesrovnalovi okrem iného jasný signál: delenie novej „developerskej dane“ v pomere 50:50 prejde len cez ich mŕtvolu. Ide o pomerne veľký balík peňazí a mestské časti si z neho chcú urvať čo najväčší kus. Druhým jasným posolstvom je zúfalo nefungujúci magistrát, o čom si medzi sebou hrkútajú už aj holuby na Primaciálnom námestí. Musela to však byť ústredná téma tlačovky, pretože téma „chceme viac peňazí“ by nebola až tak sexi.

Do komunálnych volieb síce ešte zostávajú dva roky, no primátorovi sa v jeho súčasnej pozícii dá odporučiť iba to, aby so starostami predsa len viac spolupracoval. Takýto otvorený útok zo strany všetkých starostov mestských častí si hlavné mesto azda ani nepamätá. Mnohí z nich majú na svoje meno naviazaný slušný počet voličov a páky na to, aby pri najbližších komunálnych voľbách vedeli „odporučiť“ toho správneho primátora. Ak Nesrovnal nenájde so starostami spoločnú reč až do volieb, jeho šance na znovuzvolenie sú minimálne.

Jednou vetou

Slovenského ministra Miroslava Lajčáka pri výbere šéfa OSN zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN podporili len Rusi a Číňania, Francúzsko sa zdržalo a Briti a Američania boli proti.

Okresná prokuratúra Bratislava I prijala anonymné trestné oznámenie na šéfa OĽaNO Igora Matoviča, ktoré tvrdí, že vyplácal hudobníkov účinkujúcich na protestoch pred Bonapartom na ruku, čím sa vyhol plneniu daňových povinností.

Vo fakultnej nemocnici v Nitre chýbajú anestéziológovia, bez ktorých sa nedá operovať, lekári aj strana SaS žiadajú odchod riaditeľa, ktorý je aj poslancom Smeru, podľa ministra Druckera je situácia stabilná.

Marcel Forai, Miroslav Vaďura a Antónia Borovková majú zaplatiť pokutu 15-tisíc eur, ktorú dostala Všeobecná zdravotná poisťovňa za chyby v zmluvách, napríklad v kauze tety Anky, poisťovňa chce pokutu vymáhať od bývalých členov predstavenstva.

V Čistom dni a v ďalších resocializačných centrách bude nová finančná kontrola, ide o deväť stredísk, do ktorých posiela maloletých súd: od 29. septembra prebieha kontrola v siedmich zariadeniach, v jednom sa začne 24. októbra a v jednom 7. novembra; výsledky oznámia po skončení kontrol.

Primátorka Prešova Andrea Turčanová sa ministrovi dopravy Érsekovi vyhráža blokovaním ciest v prípade, ak štát nezačne stavať už vysúťažený prvý úsek obchvatu mesta. 

Robert Fico prijme v piatok maďarského premiéra Viktora Orbána, počas pracovného obeda budú diskutovať o spolupráci a aktuálnych otázkach európskej agendy.

FB status dňa

Zaujímavé texty

Matúš Kostolný: Odkaz Michala Kováča: Stále čakáme na hrdinu

Fero Múčka: Dve lekcie od Michala Kováča

Roman Pataj: Prečo má Lajčákov neúspech blízko ku katastrofe

Rozhovor s Romanom Brecelym: Hrnčiar chystal palácový prevrat

Dag Daniš: V hre o dvojku v Smere je aj Kažimír

Martin Vlachynský: Slovenskí baníci majú historickú príležitosť

Hláška dňa: