Denník N

Aj bio strava môže deťom uškodiť + návod na správny jedálniček

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Od rodičov závisí, či budú mať obézne deti. Vo väčšine prípadov môže za nadváhu zlé stravovanie. Čo dať deťom jesť, aby boli zdravé a normálne rástli? Koľko sladkostí im môžete dovoliť? Poradíme, na aké éčka si dať pozor a aké nástrahy sú spojené s biopotravinami.

„Kata, si špata. Jedno tučné prasa.“ Deväťročné dievča počúvalo posmešok takmer každý deň, školu preto nenávidelo. Najväčším strašiakom bol telocvik, keď sa muselo pred spolužiačkami prezliekať. „S rehotom neprestávali, ani keď som mala slzy v očiach. Ukrývala som sa pred nimi na toalete.“

Keď si začala Katka z Bratislavy vymýšľať choroby, len aby sa vyhla škole, mama ju zobrala za psychológom z obavy, že prepadne depresii. „Pomohol mi. Ale veľa spravilo, že som sa prestala prejedať a začala cvičiť.“ Po dvoch mesiacoch už chodila do školy bez bolestí brucha.

Dnes má štrnásť, už nie je raz taká ako jej spolužiačky. No odfotiť sa odmieta. Ani nezverejní, ako kedysi vyzerala. „Božechráň, to nikdy! Bola by to potupa.“

Obezita sa často označuje aj za epidémiu tretieho tisícročia. V Európe ňou trpí desaťkrát viac detí než v 70. rokoch. Podľa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie na Slovensku je obézne zhruba každé desiate dieťa, každé piate má nadváhu.

Nesprávne stravovanie môže okrem obezity spôsobiť osteoporózu, cukrovku, vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne alebo nádorové ochorenia. Navyše, obézne deti sa ťažko zbavujú nadbytočných kilogramov, drvivá väčšina ostáva obéznymi aj v dospelosti.

Obezita, epidémia tretieho tisícročia. Foto - TASR/AP
Obezita, epidémia tretieho tisícročia. Foto – TASR/AP

Tanier plný dobrôt

Čo teda majú rodičia robiť, aby nemali tučné dieťa? Prvé pravidlo znie: dbajte o to, aby pravidelne jedlo. Veľmi dôležité sú raňajky, vďaka nim lepšie funguje pamäť a dieťa bude sústredenejšie. Na obed by nemalo vynechávať polievku. Samozrejmosťou by mali byť aj desiata, olovrant a večera.

„Mnohé deti neraňajkujú a nedesiatujú a najedia sa viac než dosýta vo večerných hodinách. Častým prehreškom je konzumácia veľkého množstva sladených nápojov aj nedostatočná pestrosť stravy,“ vraví odborníčka na zdravú výživu detí Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK.

Základné zásady stravovania zhrnula s kolektívom autorov v štúdii Nové trendy vo výžive detí. Odporúčajú dávať deťom viac ovocia a zeleniny najmä v čerstvej forme, mlieka a mliečnych výrobkov, hlavne polotučné a probiotické výrobky, v prípade syrov vyberať tvrdé syry s vyšším obsahom vápnika. Biely chlieb a pečivo zameniť za celozrnné alebo grahamové.

Jedálniček detí potrebuje strukoviny, mäso – vhodné je kuracie, morčacie, hovädzie, bravčové, vyhýbať sa treba údenárskym výrobkom.

Raz až dvakrát do týždňa by mali mať na tanieri ryby, podporujú vývoj mozgu a zraku. Babinská pred šiestimi rokmi robila výskum medzi 6- až 16-ročnými deťmi, odporúčaný príjem rýb zistila iba u vyše 14 percent.

Ryby deti jedia málo. Foto - TASR
Ryby deti jedia málo. Foto – TASR

Ryby v školskom koši

Odpor k rybám potvrdzuje aj Ľudmila Kellnerová, vedúca školskej jedálne na Základnej škole Jahodnícka v Martine. „Keď sme robili lososa alebo tmavú tresku, deti všetko vyhadzovali. Ak zo 450 detí zje rybu 20, tak je veľa. Je to strašné aj preto, že to stojí veľa peňazí. Kilo chrbta tmavej tresky stálo deväť eur.“

Kellnerová šéfuje školskej jedálni 35 rokov, najlepší obed je vraj kurací rezeň na prírodno s ryžou, hranolčekmi a kompótom.

Z takéhoto obeda by Úrad verejného zdravotníctva s najväčšou pravdepodobnosťou škrtol hranolčeky, keďže ich zaradil na zoznam zakázaných jedál. „Do jedálnička detí by sa rozhodne nemali zaraďovať hranolčeky, čipsy, smotanové zmrzliny, tučné pečivo, ako sú šišky, keksy, sušienky, sladené nápoje, príliš slané jedlá, údeniny,“ vymenovala hovorkyňa úradu Lenka Skalická.

Pediatrička Helena Tomanová upozorňuje na matky, ktoré sa o stravu detí starajú až prehnane. Považujú sa za príkladné matky: deťom dávajú iba nízkotučné jogurty, kakao robia iba z nízkotučného mlieka a do rezňa nedovolia zahryznúť, lebo je vyprážaný.

„Detský organizmus je vo vývine a potrebuje aj určité množstvo tukov, napríklad pre vstrebávanie vitamínov. Netreba podliehať reklame, že dobré sú iba jogurty či mlieka obsahujúce nula percent tuku. To je blud.“

Ako sa vyhnete obezite detí?

  • zvýšte deťom príjem ovocia a zeleniny, najmä v čerstvej forme,
  • zvýšte príjem mlieka a mliečnych výrobkov, najmä polotučné a probiotické produkty,
  • výber syrov sústreďte predovšetkým na tvrdé syry s vyšším obsahom vápnika,
  • radšej zvoľte celozrnný chlieb a pečivo, prípadne grahamové,
  • zvýšte príjem rýb,
  • obmedzujte sladkosti, čipsy a jedlá z fastfoodov,
  • uprednostňujte mäso s nižším obsahom tuku,
  • zvýšte príjem strukovín,
  • deti by mali jesť pravidelne, päť- až šesťkrát denne.

Zdroj: Publikácia Nové trendy vo výžive detí

Sladkosti povoľte

A čo sladkosti, bez ktorých si detstvo ani nevieme predstaviť? Platí, že tí, čo deťom nedovolia na maškrty ani siahnuť, nerobia dobre. Lekárka Babinská hovorí, že ich deti potom jedia tajne.

„Drobná sladkosť sa zmestí aj do zdravého jedálnička. Ak dieťa obľubuje sladkosti, mali by sme mu ponúkať také, ktoré nie sú nadmerne kalorické, tukové, šľahačkové, presladené.“

V ideálnom prípade treba uspokojiť túžbu po sladkom ovocím, prípadne ovocno-jogurtovým dezertom. „Dobrou voľbou sú keksíky z ovsených vločiek so sušeným ovocím. Výživovú hodnotu sladkostí zvýšia suroviny ako gaštany, med, celozrnná múka, orechy a semienka olejnatých plodín.“

Pre sladkosť má pochopenie aj Úrad verejného zdravotníctva. „Deti môžu konzumovať aj sladkosti, pretože vyzrievajúci organizmus potrebuje aj dostatok glukózy,“ pridáva hovorkyňa Skalická.

Netreba to však preháňať, alarmujúco pôsobí údaj, že denne alebo takmer denne si dá sladkosť 77 percent detí. V podobe sladkostí by pritom nemali prijať viac ako 100 až 150 kilokalórií, napríklad horalka ich má 270,5. A ktoré dieťa ju nezje naraz celú?

Na etiketu sa treba pozrieť aj pri výbere čokolády, či skutočne obsahuje kakaové maslo, a nie náhradu, stužené rastlinné tuky. Ak pečiete koláč, namiesto bieleho cukru použite hnedý, ktorý obsahuje aspoň trochu železa, fosforu či vápnika. Najlepšie však urobíte, ak budete sladiť čerstvým ovocím či ovocnými šťavami.

Kola a zlomeniny

Imidžovou záležitosťou pre mladých v mestách je jedlo z fastfoodov. Ísť do McDonaldu považujú za prestíž, netrápi ich, že väčšina jedál ich žalúdku neprospeje.

Hamburgery, ale aj pizza a hotdogy sú príliš kalorické, obsahujú veľa tuku a soli. Aj fastfood sa však dá pripravovať zdravšie. Výživovo hodnotné podľa Babinskej môžu byť bagety, ak sú z celozrnného pečiva so zeleninou, syrom, šunkou, s tvarohom či chudým mäsom. „Príkladom ľahkého fastfoodu je sushi.“

Naozaj to nie je zdravé. Foto - TASR/AP
Naozaj to nie je zdravé. Foto – TASR/AP

Kto neodolá rýchlemu občerstveniu, aspoň by nemal dieťaťu strčiť do ruky kolový nápoj, ale minerálku. Sladené nápoje obsahujú príliš veľa cukru a deťom smäd neuhasia. V pol litri koly je až štrnásť kociek cukru, v Sprite pätnásť.

V Bostone pred pätnástimi rokmi skúmali, ako nápoje vplývajú na dospievajúce dievčatá. Pitie kolových a nekolových sýtených nápojov zvyšovalo riziko zlomenín sedemnásobne v porovnaní s konzumáciou nesýtených nápojov. Okrem toho je už známou skutočnosťou, že „soft“ nápoje kazia zuby.

Ani nepriaznivé účinky neodrádzajú slovenských žiakov od kolových nápojov. Lekárka Babinská počas výskumu zistila, že viac ako 68 percent žiakov základných škôl pije denne do päť deci týchto nápojov, do 10 deci ich pije 18,2 percenta detí a nad 10 deci 8,6 percenta detí.

Na uhasenie smädu je aj podľa Úradu verejného zdravotníctva najlepšia pitná voda. Nápoje priveľmi sýtené oxidom uhličitým dráždia žalúdok, bublinky vyvolávajú tlak na bránicu. Lepšie je siahnuť po stolových pramenitých vodách.

Deťom ešte radia podávať nesladené ovocné čaje, riedené džúsy a ovocné šťavy. Vôbec by nemali siahať po energetických nápojoch, priveľmi zaťažujú srdce. Zákaz by sa mal vzťahovať aj na potraviny s kofeínom.

Pozor na „éčka“

Bežnou súčasťou potravín sú prídavné látky, takzvané „éčka“ – ide o rôzne farbivá, konzervanty či sladidlá. Buď predlžujú lehotu trvanlivosti potravín, alebo upravujú a zvýrazňujú ich chuť či farbu.

Pre deti sú nevhodné potraviny s týmito farbivami, najmä: pomarančová žltá (E 110), chinolínová žltá (E 104), azorubín (E 122), allura červená (E 129), tartrazín (E 102), košenilová červená 4R (E 124).

Potraviny s týmito éčkami musia mať na obale označenie, že môžu mať nepriaznivé účinky na činnosť a pozornosť detí, zdôrazňuje Skalická z Úradu verejného zdravotníctva. Objavujú sa vo farebných cukríkoch či nealkoholických nápojoch.

Potraviny s týmito „éčkami“ deťom nedávajte

  • E 102 – Tartrazín
  • E 104 – Chinolínovo žlté farbivo
  • E 110 – Pomarančovo žlté farbivo
  • E 122 – Azorubín
  • E 124 – Košenilová červená 4R
  • E 129 – Allura červená

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva

Prejedené bábätká

Európske krajiny vypracovávajú rôzne stratégie, ako bojovať s obezitou detí. Európska únia v Akčnom pláne detskej obezity na roky 2014 až 2020 spomína, že okolo 2,8 milióna ľudí ročne umrie na ťažkosti spojené s nadváhou a obezitou. Za hlavné problémy označila, že sa zväčšujú porcie jedál a deti oveľa menej športujú.

Väčšina slovenských detí má obezitu v dôsledku nesprávneho stravovania. „Asi štvrtina z obéznych detí trpí depresiami, ktoré ich trápia hlavne v puberte. Pre svoje duševné rozpoloženie môžu zachádzať do extrémov a prejedať sa čím ďalej, tým viac, alebo začať potravu odmietať úplne a spadnúť tak do nebezpečných hlbín anorexie,“ varuje psychológ Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Ak posmeškom pre obéznosť čelia dievčatá, väčšinou sa utiahnu do seba, chlapci zvyknú byť agresívni.

Matky sa pritom mnohokrát dopúšťajú chyby už na začiatku, krátko po narodení potomka. Deťom privodia obezitu, keď im vkuse dávajú jesť. „Ak matka každé zamrnkanie rieši prísunom potravy, zbavuje svoje dieťa možnosti odlíšiť hlad od iných pocitov a vytvára mu návyk kompenzovať každú nepríjemnosť jedlom,“ vysvetľuje psychológ Matula.

Práve pre malé deti je kľúčové, čo jedia. Už nikdy nie je strava taká dôležitá ako prvé tri roky života, keď sa vyvíja mozog, kosti a imunitný systém.

„Výživa v tomto období formuje základy optimálneho vývoja metabolizmu, môže pozitívne naprogramovať stravovacie návyky či chuťové preferencie. Významným spôsobom sa dá pozitívne ovplyvniť riziko civilizačných ochorení, akými sú obezita, cukrovka II. typu, alergia, astma, kardiovaskulárne ochorenia,“ hovorí profesor László Kovács, prednosta II. detskej kliniky Lekárskej fakulty UK a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

Bez športu to nejde

V prvom polroku života je podľa neho najvhodnejšie materské mlieko. Matky, ktoré nemôžu dojčiť, majú zvoliť kvalitnú náhradnú mliečnu výživu. S prikrmovaním treba začať medzi štvrtým a šiestym mesiacom.

„V tomto období sa odporúča zoznámiť detský organizmus so všetkými bežnými potravinami, napríklad s ovocím, zeleninou, cereáliami – včasný kontakt s nimi je účinnou prevenciou potravinových alergií či celiakie.“

Ak dieťa nejakú potravinu odmieta, netreba ju z jedálnička vylúčiť. „Dieťa potrebuje často aj desať či pätnásť pokusov, kým si ju obľúbi.“

Treba sa hýbať. Foto - Fotolia
Treba sa hýbať. Foto – Fotolia

Deťom neublížite, keď budú jesť všetko, ale s mierou, a budú sa primerane hýbať. Zdravie nezaručí perfektná strava, ak budú iba vysedávať doma, uzatvára pediatrička Tomanová.

Deťom môžu uškodiť aj biopotraviny, ktoré vnímame ako zdravú alternatívu bez zbytočnej chémie.

„Označenie bio na potravinách znamená, že sa pri pestovaní plodín alebo chove zvierat použili iba pomocné látky, ktoré nezaťažujú životné prostredie a sú povolené prísnou legislatívou. Či sú biopotraviny to najlepšie aj pre malé deti, nemusí byť až také jednoznačné,“ vysvetľuje Juraj Kováčik, primár pediatrického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline.

Biohospodárstva totiž zvyknú používať prírodné hnojivá, ku ktorým patrí aj hnoj poľnohospodárskych zvierat. Podľa Kováčika je nositeľom patogénov hospodárskych zvierat, ktoré môžu byť najmä na biozelenine a bioovocí, ktoré sa konzumujú čerstvé. „Rovnako mliečne produkty z domácich fariem môžu byť zdrojom neželaných ochorení. Ani dnes nie sú na Slovensku ojedinelé prípady kliešťovej encefalitídy spôsobenej ovčím mliekom, žinčicou či domácim syrom.“

Nebezpečné plesne

Druhým problémom biopotravín môžu byť mykotoxíny – jedy, ktoré produkujú plesne. Može byť nimi napadnutá aj dobre vyzerajúca zelenina či ovocie, zaťažujúco môžu pôsobiť hlavne na najmenších.

Plesne produkujúce mykotoxíny sa vyskytujú aj v rôznych druhoch orieškov, obilninách či sušenom ovocí. „Majú mimoriadne karcinogénne účinky na ľudské zdravie a patria medzi najjedovatejšie látky v prírode vôbec. Isté množstvo mykotoxínov sa vyskytuje vždy a všade, ale našou snahou by malo byť minimalizovať ich. Najmä vo výžive malých detí,“ dodáva Kováčik, ktorý spolupracuje s občianskym združením Výživa detí.

V potravinových reťazcoch kontroluje aj prítomnosť mykotoxínov Štátna veterinárna a potravinová správa. Ak prekročia limit, potraviny nesmú ísť do predaja. Biopotraviny však prechádzajú kontrolami zriedkavejšie než bežné potraviny.

Zákon pri výrobe detskej stravy podľa Kováčika zakazuje používať geneticky modifikované organizmy, do príkrmov sa nesmú pridávať žiadne prídavné látky, ako sú konzervačné látky, umelé farbivá či sladidlá. Zelenina, ovocie či mäso majú pochádzať z monitorovaných fariem, pričom sa kontrolujú na prítomnosť nežiaducich umelých látok, ťažkých kovov, ale aj plesní a ďalších mikroorganizmov. „Isto, biopotraviny sú dobrou voľbou, ale treba s nimi zaobchádzať opatrne aj pri dospelých. Vo výžive najmenších by som odporúčal z bezpečnostných dôvodov radšej „baby food“ overených výrobcov, ktorí starostlivo kontrolujú proces od pestovania až po výrobu.“

Zatiaľ neexistujú výskumné štúdie, ktoré by jednoznačne potvrdili predpoklady o významnom vplyve biopotravín na zdravie človeka, pridáva doktorka Babinská. „Prihliadať treba aj na zloženie potraviny a jej obsah živín. Bravčový bôčik bude vždy zdrojom nadmiery tuku a cholesterolu, či už je bôčikom konvenčným, alebo v BIO kvalite.“

Teraz najčítanejšie