Denník N

Firmy likvidujú holuby v mestách, je to protizákonné

foto N - Vladimír Šimíček
foto N – Vladimír Šimíček

Premnožené holuby v mestách riešia samosprávy radikálne likvidáciou, stačilo by zriadiť mestské holubníky a regulovať v nich ich počty. Prenos choroby z holubov na človeka na Slovensku podľa veterinárnej správy nikdy nezaznamenali.

Na uliciach sú ich na niektorých miestach stovky, pred chodcami sa neuhýbajú, prirodzenú plachosť stratili. Mestské holuby. Sťažnosti na ich premnoženie dostávajú samosprávy v Prievidzi, vo Zvolene či v Leviciach. Niektorí ľudia im nepovedia inak ako lietajúce potkany, majú strach, že prenášajú choroby. Ich likvidácii sa venujú aj firmy na Slovensku.

To, že by predstavovali zdravotné riziko, však hovorkyňa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Paulína Konjok nepotvrdzuje. „Neevidujeme žiadne hlásenia o výskyte ochorenia človeka preneseného z holuba,“ odpovedá. Ani Miroslav Lichý z banskobystrickej firmy Odchyt holubov nevie o reálnych prípadoch prenosu chorôb na ľudí. Na svojej webovej stránke však tvrdia, že sa odchytu a likvidácii holubov venujú aj pre riziko prenosu chorôb na človeka.

Dožijú sa aj desať rokov

Holuby sú vnímané ako lietajúce potkany, pretože sa živia aj odpadkami. Podľa ochranárov však častejšie vyhľadávajú semienka či časti rastlín. Ľudia ich prikrmujú pečivom, odborníci to však neodporúčajú.

Holuby v mestách žijú, pretože tam vedia nájsť dostatok potravy. „Populácie mestských holubov vznikli z domácich a poštových holubov, ktoré sa nevrátili k svojmu chovateľovi,“ vraví Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko. Stále sú dopĺňané jedincami z chovov, v mestách vidno okrúžkované poštové holuby. Podľa ochranárov sú odchytové akcie zbytočné a problém neriešia. Populácia holubov sa aj tak doplní.

foto - TASR
Foto – TASR

Mestské holuby sa môžu dožiť až desať rokov, v priemere však žijú menej. Rozmnožovať sa môžu počas celého života a hniezdia niekoľkokrát do roka. V mestách žijú najmä v opustených budovách.

Zdivené holuby nie sú chráneným druhom, na ktorý sa vzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny. To však neznamená, že sa môžu bezdôvodne usmrcovať. Takéto konanie je odôvodnené len v prípade, ak sa potvrdí, že predstavujú riziko šírenia choroby.

Ako to v prípade odchytov funguje a čo sa s vtákmi stane? „Firmy odchytávajú holuby na návnady do klietok a následne sa holuby utratia pod dohľadom veterinára, ‚humánne‘ elektrickým prúdom,“ vysvetľuje Gúgh.

Podľa Lichého z firmy Odchyt holubov vtáky utrácajú za pomoci veterinára v „eutanačnej debni“.

Boj o potravu, záber veveričky a holuba je z Bieloruska. foto - TASR/AP
Boj o potravu, záber veveričky a holuba je z Bieloruska. Foto – TASR/AP

Práve v týchto dňoch odchytávajú pre premnoženie holuby v Prievidzi, robia to už tretíkrát. Obyvatelia sa sťažujú, že ničia budovy a fasády. „V minulosti nás na to upozornili aj inštitúcie, ktoré majú svoje pobočky v centre mesta,“ tvrdí hovorca mesta Michal Ďureje. Mestu pomáha občianske združenie Divé krídla, ktoré na svojom webe tvrdí, že sa snaží ochraňovať životné prostredie a živočíchov. Je to skupina sokoliarov, ktorých dravé vtáky likvidujú holuby.

Holubov by mal pred takýmto kynožením chrániť zákon o veterinárnej starostlivosti. „Musí existovať primeraný dôvod, pre ktorý môžeme zviera legálne usmrtiť,“ hovorí Konjok z veterinárnej správy.

Premnoženie v mestách zákonným dôvodom na usmrtenie holubov nie je. Museli by byť nevyliečiteľne choré, rozsiahlo poranené alebo žiť s bolesťami. Ak sa potvrdí podozrenie, že holuby v kŕdľoch sú nakazené prenosným ochorením, môžu sa usmrtiť povoleným spôsobom. Zvieratá treba najprv omráčiť a potom usmrtiť, všetko pod veterinárnym dohľadom.

„Ak sa nedokázalo ochorenie na holuboch, nie je dôvod, pre ktorý by sa mali usmrtiť. Musia sa zvoliť iné metódy, ktorými je možné znížiť populáciu holubov,“ vysvetľuje Konjok. Štátna veterinárna a potravinová správa doteraz nedostala žiadny podnet na spoločnosti, ktoré sa tejto činnosti venujú.

Ako to robia vo Viedni

V okolitých zahraničných metropolách holuby úspešne vytláčajú inými spôsobmi. Vo Viedni majú mestské holubníky, ktoré umožňujú kontrolovať ich populáciu. Priestory im pravidelne čistia a vtákom nahrádzajú vajíčka umelými. Ich populácia postupne starne a klesá ich počet.

POČASIE JAR HOLUB VO FONTÁNE
Foto N – Vladimír Šimíček

Podobne chceli problém vyriešiť v Bratislave. V roku 2013 sa hovorilo o mestskom holubníku. „Konkrétne aktivity v tomto smere podniknuté neboli, v najbližšom čase so zriadením takéhoto zariadenia nepočítame,“ odpovedá hovorkyňa mesta Bratislava Ivana Skokanová. Populácia holubov v hlavnom meste sa podľa nej zmenšila. Pripisuje to tomu, že sa podarilo opraviť povaly.

Ťažký život belorítok

Holuby nie sú jediné vtáky, ktoré to majú v obývaných zónach ťažké. „Mestá sú často posledným možným životným prostredím pre viaceré druhy vtákov, lebo ich prirodzené hniezdne prostredie už neexistuje,“ vraví Gúgh, podľa ktorého sem patria aj belorítky.

V máji rozruch vzbudili pracovníci, ktorí čistili Most SNP v Bratislave a zničili pritom hniezda celej kolónii belorítok. Tie sa napokon o seba postarali, viac ako päťdesiat párov si hniezda nanovo vybudovalo.

„Pomerne často sa stretávame so zhadzovaním hniezd belorítok počas hniezdenia aj napriek tomu, že ide o nelegálnu činnosť. Ľuďom prekáža buď ich čvirikanie v rohoch okien, alebo trus,“ vysvetľuje Gúgh, podľa ktorého belorítky nemajú šancu hniezdiť inde ako na budovách či mostoch.

„Čoraz viac sa im zmenšuje priestor, kde môžu vychovať mláďatá, tak sa ich počty znižujú.“ Podľa Gúgha sa dá problém vyriešiť jednoducho. Stačí pod hniezda umiestniť podložky, ktoré trus zachytia.

Belorítka kŕmi mláďatá. Ilustračné foto - SOS/BirdLife Slovensko
Belorítka kŕmi mláďatá. Ilustračné foto – SOS/BirdLife Slovensko

Belorítky, ale aj iné druhy vtákov sa živia hmyzom vrátane komárov. „Ďalšie druhy, napríklad havrany, spĺňajú aj dôležitú sanitárnu funkciu, odstraňujú trus domácich zvierat v mestskom prostredí. Toto sú, samozrejme, pohľady typické pre človeka, ktorý sa sebecky spytuje, čo z čoho má,“ tvrdí Gúgh.

Belorítky sú na tom s „imidžom“ podstatne lepšie ako holuby. V priestoroch rafinérie Slovnaft im spravili nové miesto na život. „Všimli sme si, že tu pravidelne hniezdia. Hľadali sme spôsob, ako spolunažívať. Preto sme oslovili ochranárov z SOS/BirdLife Slovensko,“ vysvetľuje hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Pred dvoma rokmi umiestnili päťdesiat umelých hniezd, ktoré belorítky osídlili.

Presklené plochy vtáky nevidia

Priestor na život zvierat, vrátane vtákov, znížili ľudia urbanizáciou. Aj keď niektoré druhy vtákov nemajú na výber a hniezdia v mestách, nie sú pre nich bezpečné. Ohrozuje ich najmä zatepľovanie a rekonštrukcia budov, keď môžu zamurovať hniezda, v ktorých potom zahynú mláďatá.

Najnebezpečnejšie sú pre vtáky väčšie presklené plochy na budovách, či okná. „Na Slovensku odhadujeme, že ide rádovo o desaťtisíce vtákov, ktoré sa vážne zrania alebo uhynú v dôsledku nárazu do presklenej plochy budovy, protihlukovej bariéry či autobusovej zastávky,“ tvrdí Gúgh.

Vtáky vidia na sklenených plochách odraz krajiny. Netušia, že je pred nimi prekážka. Vyriešili by to UV nálepky, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné, no vtáky ich vnímajú ako žiarivé objekty.

Architekt Andrej Ferenčík z architektonického ateliéru Beef tvrdí, že bežní zákazníci s takýmito požiadavkami neprichádzajú. „My sa venujeme najmä stavbám rodinných domov, ale zákazníci s tým sami neprišli,“ vysvetľuje architekt, podľa ktorého problém s odrazom skiel riešili len nepriehľadnými nálepkami.

Teraz najčítanejšie