Denník N

Náš najlepší útočník v zápase so Slovinskom? Ján Ďurica

Ján Ďurica, ako ho poznáme. Foto – TASR
Ján Ďurica, ako ho poznáme. Foto – TASR

Novinári milujú krízy. Z tej, v ktorej sa nachádza futbalová reprezentácia, sa však ponúka jednoduché východisko.

Zápas so Slovinskom bol stretnutím dvoch mužstiev, ktoré práve nie sú na vrchole. Slovinci v prvom zápase remizovali v Litve a na výraznejší úspech čakajú už dlho; náš tím zas trápi množstvo pomerne dobre zdokumentovaných problémov.

A tak aj vyzeral. Nebol to dobrý zápas. Nebolo sa veľmi na čo pozerať. Oči boleli, ale keď vyhráte, bolia menej. Teraz boleli dosť.

Prehrali sme remízový zápas

Nezapamätáme si ho a budeme mať pravdu. Typický remízový zápas, nikto sa nemôže čudovať, že s hráčmi, ktorých máme, sme si prišli po nerozhodný výsledok.

V tejto zostave už nikdy nenastúpime, okolnosti sotva niekedy budú takéto nepriaznivé. Remíza bola maximom, práve ona mala mužstvu poskytnúť odrazový mostík. Ukázať, že aj v oslabení môže uhrať to, čo potrebuje. Ak nie ste špičkovým tímom, ktorým nie sme, bod zo Slovinska je dobrý.

Typický remízový zápas sme však prehrali. Presne tak, ako sa to v takýchto zápasoch deje, rozhodla individuálna chyba. Juraj Kucka nezachytil hráča, ten mu poza chrbát nabehol a z remízy sa stala prehra.

Že to bol pekný gól, sotva poteší.

Detaily, ktoré rozhodujú

Keď veci prestanú fungovať, začne sa diať práve toto – stalo sa to aj v zápase s Anglickom. František Kubík, ktorý by tam v prvom rade vôbec nebol, ak by sme mali aspoň o dvoch-troch obstojných hráčov viac, sa vtedy vykašľal na bránenie.

Hráč, ktorý na ihrisko chvíľu predtým prišiel práve preto, aby brzdil obrancu, zlyhal. Obranca, ktorý tam bol celý zápas, a teda mal právo byť unavený a nebehať, si ho ani nevšimol. Nebol tam. Práve preto hrá František Kubík v Slovane Bratislava a nie v lepšej lige.

Keď sa to začne diať, keď sa začnú objavovať trhliny a keď chyby jednotlivcov začnú rozhodovať zápasy, začínajú sa problémy. Práve takéto detaily rozhodujú inokedy remízové zápasy. Čaro sa stratí.

Slovensko nikdy nepostaví dve silné jedenástky, ani jednu a pol. Jeho najsilnejšia zostava je zároveň prakticky jediná možná, zvyšok je – bez urážky – o triedu a viac nižšie. Chýbajú zdroje, nie sú náhrady.

V predchádzajúcej kvalifikácii sme mali obrovské šťastie: žiadne dištance ani zranenia, kauza skupinka ešte nevypukla. Teraz je tréner Kozák v nezávideniahodnej situácii – všetko to vybuchlo naraz. Do kvalifikácie sme vstúpili dvoma prehrami, autor tohto článku tvrdí, že ani doma so Škótmi nevyhráme.

Treba začať hľadať riešenia.

Vďaka Jánovi Ďuricovi

Keď sa v reprezentácii objaví Kornel Saláta, viete, že nie je dobre. Dušan Švento, nech je sympatický, ako chce, by si zaslúžil epilóg. Ak by bola náhrada, dalo by sa diskutovať o tom, kedy naposledy odohral naozaj dobrý zápas Juraj Kucka.

Nie je dobre: najlepším slovenským útočníkom bol Ján Ďurica, na ktorého mieste by už tiež pomaly mal nastupovať niekto iný. Práve on však ukázal, prečo sú hráči jeho druhu pre mužstvo dôležití. Nie sú to technickí virtuózi, vždy sa okolo nich vznáša aura hroziacej obrovskej chyby, ale môžete sa spoľahnúť na to, že budú hrať naplno.

Zastrašia súperov, zbúrajú ich, keď nikto iný, aspoň oni zoberú loptu. Dvakrát Ján Ďurica vystrelil, dvakrát pomerne zúfalo, ale čo mal robiť? Robil to, čo vždy: ako tank vyviezol loptu, počkal si na protihráča, v súboji s ním spadol. Dal obrane vydýchnuť, v tom je výborný. Prvýkrát mu na to rozhodca skočil, potom už nie.

Tak vyzeral náš naojdvážnejší ofenzívny prínos, Ďurica nás však navyše hneď v úvode ešte aj stihol zachrániť. Práve on v našej šestnástke spravil vkĺzačku, ktorá bola typická procházkovina, pol na pol. Ak trafí loptu, zblokuje ju. Ak trafí hráča, jasná jedenástka a červená karta.

Jano Ďurica trafil loptu a my sme sa ďalej mohli spoliehať na 0:0.

Všetci potrebujú zmenu. A mladí odmenu

Mohli by sme počkať na zápas so Škótskom, nie je však umením písať, keď je všetko jasné, preto to povedzme teraz. V stave, v ktorom sa slovenská reprezentácia nachádza, nemá šancu, potrebuje prestavbu ešte naliehavejšie ako Weiss psychológa.

A to vôbec nie je zlé, práve teraz má totiž historickú príležitosť vystavať mladé mužstvo a trpezlivo s ním pracovať. Hrať pre budúcnosť. Skombinovať mladosť so skúsenosťou. Veď to poznáme.

V istom bode v nie veľmi vzdialenej budúcnosti bude táto kvalifikácia stratená. Skupina, v ktorej sú momentálne slabší Angličania, Slovinci a Škóti, je ideálna na získavanie skúseností.

Dvadsaťjednotka hrá tak dobre ako nikdy. Takýto cyklus nezažila niekoľko desaťročí, jej hráči sa pomaly presadzujú v zahraničí, prejavovať sa začína dlhodobá žilinská práca s mládežou. Prinajmenšom traja, možno štyria hráči môžu okamžite doplniť reprezentáciu. Na kvalite sa to neprejaví, skúsenosti získajú. Kým doteraz sme rešpektovali, že juniori majú vlastnú kvalifikáciu, tá sa práve skončila a skončila sa úspešne.

V zbabranej kvalifikácii, s prestarnutým mužstvom, ktoré narazilo na hranice svojej životnosti, niet na čo čakať. Prehrať 0:1 so Slovinskom totiž môžeme kedykoľvek – rozdiel je však v tom, či prehráme s mužstvom, ktoré je v úpadku, alebo s takým, ktoré stúpa.

To všetko znamená, že tréner Kozák má jedinú úlohu: počkať na zápas so Škótskom – prežijeme – a pustiť sa do prestavby mužstva.

Aj on, aj mužstvo to totiž naliehavo potrebujú.

Teraz najčítanejšie