Denník N

Rozhovor s brancami: Čo je zlé na cvičení so zbraňou v lese?

Slovenskí branci - staršina Filip Rázga a predseda Peter Švrček. Foto N- Vladimír Šimíček
Slovenskí branci – staršina Filip Rázga a predseda Peter Švrček. Foto N- Vladimír Šimíček

Lídri Slovenských brancov hovoria, že mučenie netrénujú a so svojím bývalým členom Martinom Keprtom bojujúcim na Donbase sa rozišli už dávno. Po článkoch zo začiatku tohto týždňa poskytol Denníku N rozhovor 19-ročný predseda organizácie Peter Švrček a 35-ročný člen Filip Rázga.

Kedy vznikli Slovenskí branci a ako ste sa k nim dostali?

Peter Švrček (PŠ): Slovenskí branci vznikli v roku 2012, boli založení hlavne pre mladých, ako som ja. Prekážal nám stav dnešnej mládeže, ktorá nie je žiadnym spôsobom vychovávaná k pôvodným tradíciám a pôvodným hodnotám národa. Ako všetci vieme, bola zrušená povinná vojenčina. Pritom v ústave sa píše, že občan Slovenskej republiky by mal byť pripravený na obranu vlasti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli pripravovať na to, aby sme boli disciplinovaní, mali úctu k vlasti, poznali dejiny, vzdelávali, uctievali pôvodné hodnoty, boli pripravení riešiť krízové situácie a pomáhať tam, kde treba.

Čo to prakticky znamená, čo branci vlastne robia?

Filip Rázga (FR): Ja som sa k brancom dostal pred dvomi rokmi, momentálne som staršina, mám aj viac rokov, tridsaťpäť. Máme branné výcviky, snažíme sa vzdelávať v oblasti prežitia, zdravovedy, aby mal každý znalosti, ako funguje ľudské telo, a dokázal napríklad zastaviť krvácanie, keď sa stane dopravná nehoda. Keďže sa snažíme riešiť aj vojenskú taktiku, učíme sa narábať so zbraňami, čistiť ich, manipulovať s nimi, aby zbrane nepredstavovali pre dotyčného žiadne riziko. Ďalej výcviky prinášajú fyzickú pripravenosť, to znamená, aby ľudia neboli domasedi, leniví, aby mali istú dávku fyzickej kondície. Mávame tam aj orientáciu v teréne. Keď to môžem zhrnúť, časť je vojenská veda, a druhá časť sú veci spojené s prírodou, tak ako to robia čundráci. A plus je tam sebaobrana.

Čo si máme predstaviť pod tou sebaobranou?

(FR): Človek sa učí mentálne zžiť s tým, že sa môže dostať do nejakého konfliktu či konfrontácie. Cvičia sa základné cvičenia, ktoré učia branca základné veci, ako minimalizovať možný dopad útočníka na jeho telo, čiže ako sa brániť.

Video: Trénuje so zbraňou na konflikt. Nevie, ku komu sa pridá
(Autor: Martina Pažitková)

To, čo budí kontroverzie, je práve tréning so zbraňami. Aké zbrane používate?

(PŠ): Branci používajú expanzné zbrane, čo sú zbrane určené na výcvik, sú odborne znehodnotené a nemôžu vystreliť náboj. Aj tieto zbrane majú certifikát a sú voľne dostupné pre každého, kto už mal osemnásť rokov. Predávajú sa na občiansky preukaz a ich vlastník je evidovaný. Ďalej používame vzduchovky, také, aké sa bežne používajú aj na základných školách, a airsoftové zbrane, ktoré sú určené na hru. Slovenskí branci nikdy nepovedali, že sa zameriavame len na povodne a kalamity, cvičíme sa aj na riešenie krízových situácií.

Prečo vlastne vychovávate svojich členov narábať so zbraňami?

(FR): Základná vojenská služba skončila, teraz je armáda profesionálna. Znížila sa pripravenosť mladých ľudí na potenciálny vojenský konflikt. Sami vidíme na Ukrajine, že v dnešných časoch, žiaľbohu, môže vzniknúť vojenský konflikt zo dňa na deň. A v ňom sa nebojuje s palicami, ale so zbraňami. Keď chceme byť pripravení alebo mať aspoň základnú predstavu, o čo ide, nemôžeme trénovať s paličkami.

Z výcviku. Foto - Slovenskí branci
Z výcviku. Foto – Slovenskí branci

Mala by podľa vás byť na Slovensku vojenská služba?

(PŠ): Mala, ale na základe dobrovoľnosti. Podobne, ako je to v Českej republike, kde funguje domobrana, alebo teda aktívne zálohy, oficiálne pod ministerstvom obrany. Považujem za potrebné, aby bolo obyvateľstvo Slovenska pripravené na riešenie krízových situácií.

Čiže boli by ste za to, aby nejaký branecký výcvik existoval v oficiálnych štruktúrach?

(FR): Bolo by určite možné, aby tu takáto možnosť bola.

V tom prípade by bola organizácia ako Slovenskí branci zbytočná?

(FR): Určite nie. Napríklad vo Švajčiarsku je to tak, že človek, ktorý absolvuje výcvik v domobrane, dostane domov určitú výzbroj a výstroj. A keď príde k nejakému konfliktu, on sa nehlási do regulárnej armády, on sa hlási tam, kde je doma. Slovo domobrana sa teda opiera o to, že on si ide prioritne brániť svoj domov. Ja si myslím, že niečo ako domobrana – to je to, o čo sa snažia aj Slovenskí branci – by malo existovať v každej dedine. Nech sa tam stane čokoľvek, či už padne strom, muži by sa mali vedieť stretnúť a mali by vedieť, na koho sa obrátiť.

906644_1537686466487306_493179697273498829_o - kópia
Filip Rázga a Peter Švrček v lese pri výcviku. Foto – Slovenské branci

Lenže váš výcvik nesmeruje len k tomu, ako odvaliť spadnutý strom.

(FR): Jasné, to je pravda. Smeruje aj k tomu, aby vedeli narábať so zbraňou, keď to bude nutné.

V akých situáciách to bude nutné?

(FR): To je ťažká otázka. Bude to pravdepodobne nutné vtedy, keď budú ohrozené naše domovy a bude ohrozená sloboda alebo životy slovenských občanov.

Môže taká situácia nastať aj mimo vojny?

(FR): Ťažko povedať. Hovorme tomu konflikt, kde sa používajú zbrane.

Ak by k takejto situácii došlo, štát by zrejme znovu obnovil odvody a vojenskú službu a vlastnými mechanizmami by povolal ľudí, aby ho prišli brániť. Nie je to postačujúce?

(PŠ): Správne ste povedali, že to bude až v čase, keď sa niečo stane. Nemyslíte si, že vtedy už bude neskoro? My vyvíjame činnosť aj v čase mieru, či už sú to tie kalamity a podobne.

Ale necvičíte sa len na kalamity.

(PŠ): Ja si myslím, že cvičiť sa len v čase, keď niečo nastane, je neskoro. Bežný výcvik trvá pol roka, viete si predstaviť, že by ľudia pol roka neboli chránení?

(FR): Vy hovoríte, že štát má nejaké mechanizmy. Ale podľa môjho súkromného názoru štát, ktorý tu máme, neplní ani len základné funkcie. Nezabezpečuje nielenže ochranu, ale ani starostlivosť, potravinovú sebestačnosť a tak ďalej. Ja osobne cítim veľkú nedôveru voči tomuto štátu, lebo vidím prepojenie finančných záujmových skupín na politické špičky.

Video: Branci: Behanie v maskáčoch po lese? V pohode
(Autor: Martina Pažitková)

 

Keď hovoríte, že cítite nedôveru voči tomuto štátu, budete voči nemu v prípade nejakého konfliktu lojálny?

(FR): Ja budem lojálny voči svojmu domovu, ľuďom, ktorých tu poznám, a kusu zeme, ktorý sa volá Slovensko.

(PŠ): Ak Slovenská republika nebude ohrozovať občanov Slovenskej republiky na životoch alebo obmedzovať ich ľudské práva, nemám dôvod na to, aby som bol nelojálny.

Čo to znamená? Keď vypukne nejaký teoretický konflikt, bude závisieť od krajiny, s ktorou to bude?

(FR): To je ťažko teraz povedať. Môžete ma tlačiť do odpovede, čo bude, keď tu vypukne vojnový konflikt… keď to poviem s humorom, pridám na stranu Číňanov, ja netuším, pretože keď ich sem prídu tri milióny… Rozumiete, ja zámerne nechcem odpovedať, pretože v tej otázke nie je vyšpecifikovaná situácia ani motivácia.

Vyčítate mi, že modelujem hypotetickú situáciu, ale vy sa cvičíte na hypotetický konflikt.

(FR): Nie. My sa cvičíme v zručnostiach a vedomostiach vo vojenskej vede. Chceme byť pripravení pre prípad toho najhoršieho, ak by taký konflikt vznikol. To, že sa niekto cvičí vo vojenských schopnostiach, neznamená, že očakáva konflikt, ale že chce mať základnú znalosť, keby náhodou taká situácia prišla. Je v tom trochu cítiť ten rozdiel?

Tam nie je žiadny rozdiel.

(FR): Z vášho pohľadu možno nie, z môjho áno. Cvičiť bojové umenia či vojenskú taktiku môže človek aj sám pre seba. Ako pripravenosť na nejakú situáciu, o ktorej nikto nič nevie.

Nahrávka: Redaktor RTVS hovorí s predsedom Slovenských brancov z Rožňavy aj o cvičení mučenia a prepadávania konvojov

Čiže nejaký konflikt. Možno sa motáme, ale je veľmi relevantné pýtať sa, prečo to robíte. Ak niekto trénuje vojenské schopnosti, má na to dôvod a ja ho chcem vedieť.

(FR): Ja osobne cvičím na to, aby som, áno, v prípade konfliktu dokázal ochrániť seba, svoju rodinu a svoj majetok. Je to dobrá odpoveď, rozumiete jej?

Už ste niekedy použili schopnosti, ktoré ste v rámci výcviku nadobudli?

(FR): Určite. V rámci výcviku sa neučíme len narábať so zbraňami, ale aj mentálne zvládnuť tú situáciu. V bežnom živote to nie je o tom, že sa vyťahujú zbrane, výcvik nás učí riešiť situácie pokojne, s chladnou hlavou a s rozvahou.

Vyčítate nám, že vás spájame so zbraňami…

(FR): To vám nevyčítame. Vyčítame vám, že podsúvate informácie o tom, že používame zbrane, ktorými sa možno vraždilo pri útoku na Charlie Hebdo, čo už je divné. Používame expanzné zbrane, ktoré sú v súlade so zákonom a sú určené na cvičenie.

Foto - Slovenskí branci
Foto – Slovenskí branci

Chodíte s nimi cvičiť do lesa?

(PŠ): Zákon neumožňuje v lese strieľať, a preto to ani nerobíme. Zbrane v lese máme preto, aby si ľudia zvykli s nimi narábať a zodpovedne manipulovať. Nemieriť na človeka, nemať prst na spúšti. Napísali ste, že strašíme mamičky s malými deťmi na verejnosti. Nie. Tie zbrane sú zakryté, lebo podľa zákona musia byť zakryté tak, aby nevyzerali ako zbrane, a vyťahujú sa na miestach, kde verejnosť nie je. Zámerne si vyberáme verejnosti neatraktívne miesta, a tým minimalizujeme možné stretnutia.

Čiže sa vám nestalo, že ste stretli bežných ľudí, ktorí si vyšli do lesa na výlet či na huby?

(PŠ): Sem-tam sa stalo. Takému človeku sa to normálne vysvetlí a nestalo sa nám, že by reagoval podráždene.

Nezľakli sa?

(PŠ): Viete čo, nie.

(FR): Zámerne si vyberáme miesta, kam ľudia nechodia, ale keď sa niečo také stane, sú dve možnosti. Buď máme dosah na odkomunikovanie situácie, alebo, keď sme ďaleko a vidíme ich, počkáme, kým prejdú, aby sme v nich nevzbudzovali stres, že máme nejaké zbrane.

Nemyslíte si, že negatívna emócia, ktorú vyvolávate, jednoducho súvisí s tým, že ľuďom nepripadá normálne vidieť pätnásť mladíkov v maskáčoch v lese?

(PŠ): To je možno pravda, ale keď im všetko vysvetlíme, stretávame sa skôr s pozitívnymi ohlasmi. Niektorí sa s nami vyfotia, porozprávajú.

Nie každý vás však osloví, niektorí radšej idú ďalej.

(FR): Len odkiaľ to my máme vedieť? Nestalo sa nám, že by niekto došiel a začal nám dohovárať. Nemáme záujem robiť problémy, a okrem toho, väčšina takýchto akcií sa deje po dohode s miestnym úradom. Práve naopak, negatívnu emóciu vyvolávajú nepodložené a tendenčné články opierajúce sa o bujnú fantáziu ich autorov, stačí si pozrieť nenávistnú diskusiu k nim.

Koľko vás bežne chodí na takýto výcvik?

(PŠ): Pätnásť až dvadsať.

A koľko máte členov?

(PŠ): Presne to neviem, ale okolo sto. Organizujeme aj spoločné výcviky a aj to je jeden z prínosov, že ľudia nadviažu vzťahy po celej republike.

Martin Keprta, jeden z vašich bývalých členov, bojoval na Donbase. Aké s ním máte vzťahy? 

(PŠ): Martin Keprta je bývalý člen, ktorý opustil Slovenských brancov zhruba pred rokom, lebo sme mali rozpory. Bolo to v čase, keď na Ukrajine žiadna vojna nebola, preto jeho odchod od nás s vojnou spájať nemôžeme. Tento človek odovzdal nášivky, hodnosť, ktorú mal, a opustil nás s tým, že nezdieľal naše spoločné ideály.

Martin Keprta ešte ako „slovenský branec“. Foto – Facebook Martina Keprtu
Martin Keprta ešte ako „slovenský branec“. Foto – Facebook Martina Keprtu

Čo to znamená, že nezdieľal spoločné ideály?

(PŠ): My ako branci sa pripravujeme na obranu slovenskej vlasti, nášho okolia a našich rodín. Už v tomto je rozpor.

Čiže on vám už vtedy prezentoval niečo iné?

(PŠ): Nie, ja to vyvodzujem z toho, aká je situácia teraz.

(FR): Rozpor bol, že niektorí členovia presadzovali, aby sme boli uzavretí a anonymní. My sme, naopak, chceli rozptýliť všetky fabulácie, a preto sme sa chceli verejnosti otvoriť, aby nás nikto ďalej nenálepkoval Tisom a podobne. To bol základný rozkol.

Ste s ním v kontakte?

(PŠ): Nie, aj to, že bojuje na Ukrajine, som sa dozvedel z médií. Že si s ním nejakí branci píšu, lebo ho poznali ako osobného kamaráta – myslím si, že si s ním píše aj jeho rodina – to nemôžem nikomu zakázať.

Video: Vedie Slovenských brancov, má devätnásť a trénoval u kozákov
(Autor: Martina Pažitková)

Bloger Radovan Bránik tvrdí, že na Ukrajine sú aj ďalší šiesti vaši členovia.

(PŠ): Neevidujeme ani jedného člena, ktorý by odišiel od Slovenských brancov na Ukrajinu, teda okrem Martina Keprtu. Ak niekto má takéto informácie, nech ich poskytne.

Čo by ste s takým človekom spravili? Vylúčili by ste ho?

(PŠ): Samozrejme, ale takýto človek neexistuje. Je to klamstvo a Radovan Bránik vie, že je to klamstvo.

Tlačil Keprta na to, aby sa Slovenskí branci angažovali napríklad viac prorusky?

(PŠ): Nie, nič takéto sme nebadali. A aj keby to tak bolo, branci sú apolitická organizácia a odjakživa to tak bolo.

Prečo ste teda spájaní s krajnou pravicou?

(FR): To nám povedzte vy, my tie články nepíšeme.

Video: Nepatríme ku krajnej pravici, Tisovi som sa klaňal pred rokmi
(Autor: Martina Pažitková)

https://www.youtube.com/watch?v=mYTL–0gRX4

Keď sa vy a vaši členovia zúčastníte kladenia vencov Tisovi, asi sa až tak čudovať nemôžete.

(PŠ): Boli to chyby jednotlivcov, ktoré sme urobili. Ja osobne som tam bol, ale bol som mladý a hlúpy a nemám problém to priznať. Bola to hlúposť. Slovenskí branci nechcú a nebudú pestovať kult Jozefa Tisa či podobných ideológií.

Koľko ste mali vtedy rokov?

(PŠ): Pätnásť alebo šestnásť. Každá organizácia sa vyvíja. Takisto sme sa vyvíjali aj my. Boli sme zaradení ako pravicovo extrémistická organizácia v roku 2012. Oficiálne stanovisko ministerstva vnútra pre RTVS však znie, že Slovenskí branci teraz, v dnešnej dobe, nie sú extrémistická organizácia. Medzi Slovenskými brancami sú aj občania rómskej národnosti, maďarskej národnosti, ženy, nerobíme rozdiely. Veliteľ šestnásteho oddielu je občan pôvodom rómskej národnosti.

Peter Švrček hovorí, že odvtedy čo chodil Tisovi na hrob, zmúdrel. Foto N -Vladimir Šimíček
Peter Švrček hovorí, že odvtedy čo chodil Tisovi na hrob, zmúdrel. Foto N -Vladimir Šimíček

 

Hovoríte, že v šestnástich ste boli mladý a hlúpy. Čo si myslíte o vojnovom Slovenskom štáte teraz?

(PŠ): Zmúdrel som, preštudoval som si dejiny, vytvoril som si názor. Nemám dôvod, aby som uctieval Slovenský štát. Ja osobne si myslím, že tam bolo veľa zlého a niečo dobré. No nie som historik, aby som to hodnotil.

V šestnástich ste to hodnotili.

(PŠ): A priznávam, že to bola hlúposť.

Hovorili ste nám, že voči vám máme predsudky len preto, že chodíte v lese v maskáčoch. Ale rozumiete, že v čase mieru väčšina ľudí chodí do lesa na huby, a nie s cvičnými zbraňami. Cítite, že to pre mnohých jednoducho nie je štandardné?

(FR): Ale prepáčte, ja predsa nebudem hodnotiť, čo niekomu pripadá neštandardné. Mne sa možno zdá neštandardné, že niekto ide do Polusu a nakupuje tam pol dňa. Nech si každý robí, čo chce. Ja idem do prírody a zdokonaľujem sa, v čom je problém? Že to niekto chce riešiť? Tak riešme to, že väčšina ľudí vyhadzuje päťeurovky za kino a dá si k tomu pukance a konzumným spôsobom zabíja čas. Zoberme to opačne, čo je na tom zlé? Čo je na tom zlé, keď zoberiem maskáče, idem do prírody a urobím tam napríklad senník pre srnku? Vy iba poukazujete na tie zbrane.

Tak prečo nerobíte len tie senníky pre srnky?

(FR): Ale my nechceme robiť len senníky pre srnky.

Tak sa nepýtajte, prečo poukazujeme na zbrane. Poukazujeme na ne, lebo ich máte.

(FR): Už sme vám to povedali ikskrát, chceme sa zdokonaliť aj vo vojenskej vede.

Vy ste prešli nejakým prerodom podobne ako pán Švrček?

(FR): Nie, ja som k nikomu nikdy neinklinoval. Mám svoj svetonázor ako každý na tejto planéte, ale ja som vždy patril k tým umierneným.

Majú branci kontakty s inými organizáciami z iných krajín?

(PŠ): V tejto chvíli nemáme žiadne vážne kontakty.

Nejaké nevážne a mimo tejto chvíle?

(PŠ): Ako predseda by som to mal vedieť, so žiadnou organizáciou z inej krajiny sme nespolupracovali a nerobíme ani spoločné výcviky.

Ale vy ste cvičili v inej krajine.

(PŠ): Tam som bol ako súkromná osoba, bol som na výcviku u ruských kozákov. Je to niečo zlé? Lebo vy sa tvárite, akoby Rusko samotné bolo nejaké zlo. To nie je zakázaná krajina.

Rusko je momentálne súčasťou nejakého konfliktu, preto tá otázka.

(PŠ): Je súčasťou konfliktu, ale to s tým nemá nič spoločné. Ja som bol na výcviku u ľudí, ktorí so súčasnou ruskou politikou nemajú nič spoločné.

(FR): Vy hovoríte, že Rusko je súčasťou konfliktu, ale prečo si nevezmete slová francúzskeho prezidenta Hollanda, že oficiálna ruská armáda na Ukrajine nie je? Nehovorme, že Rusko je oficiálne na Ukrajine, lebo to by sme mohli hovoriť, že je tam oficiálne NATO, žoldáci zo Švédska, z Nemecka a podobne.

Švédsko ani Nemecko k sebe nepripojili Krym, navyše množstvo iných štátnikov z EÚ jednoznačne hovorí, že Rusko podporuje separatistov.

(FR): To sú presne témy, do ktorých som nechcel ísť. Pokiaľ viem, na Kryme prebehlo referendum a 91 percent ľudí sa vyslovilo za pripojenie k Ruskej federácii.

Nebolo to náhodou už po tom, čo Krym obsadili vojaci?

(FR): Ja len pranierujem médiá. Sú smery, ktoré hovoria, že Rusko anektovalo Krym, a sú smery, ktoré hovoria, že sa ľudia vyslovili za pripojenie v referende.

(PŠ): Ja by som k tomu dodal ako súkromná osoba, mimo Slovenských brancov: nemajú občania právo na sebaurčenie? Okrem toho, ja som bol cvičiť v Rusku v roku 2012. Prečo to spájate? Bol vtedy na Ukrajine nejaký konflikt?

Ja som nič nespojil, vy ste sa ma spýtali, prečo je Rusko považované za strašiaka. Navyše je relevantné sa na to pýtať – váš bývalý člen predsa bojoval na Donbase.

(FR): Ešte raz, ja chcem len povedať, že my nevieme, kde je pravda, a keď sa budeme držať vyhlásení osobností, ako je pán Hollande…

Keď sa budeme držať vyhlásení väčšiny európskych štátnikov, tak tí hovoria, že Rusko je súčasťou konfliktu. Hovorí to aj náš prezident.

(FR): Áno, hovorí to aj náš prezident. Existujú aj iné stanoviská. Bola uzatvorená mierová dohoda v Minsku a všetci dúfame, že sa bude dodržiavať a ten mier vydrží.

Pán Švrček sa pri slovách o našom prezidentovi zasmial, prečo ste sa zasmiali?

(PŠ): Tam, v televízii, som videl niečo vtipné.

Radovan Bránik povedal, že cvičíte aj techniky ako waterboarding, ktorý je považovaný za mučiacu techniku. Cvičíte ju?

(PŠ): Rázne – nie. Je to klamstvo, ja osobne som ani nevedel, že takáto technika existuje. Nech pán Bránik predloží dôkazy, tak ako o tých šiestich našich členoch na Ukrajine.

(FR): My môžeme ísť pokojne do občiansko-právneho sporu, lebo toto sú všetko klamstvá. Ja ani Peter pána Bránika nepoznáme a v živote sme ho nevideli.

(PŠ): On hovorí, že sa s nami stretol v roku 2011 pri povodniach v Píle. Tam sme nikdy neboli, branci vznikli v roku 2012. Nikdy nás nemohol stretnúť.

Nemohol sa stretnúť v tom čase s ľuďmi, ktorí boli neskôr vaši členmi?

(FR): Ale to je nezmysel, to ako keby ste sa stretli s niekým, kto niečo ukradol na základnej škole, a budete sa na to odvolávať aj roky potom. To sú nezmyselné veci. My ho nepoznáme, či sa on stretol s Keprtom, to netuším.

Foto - Slovenskí branci
Foto – Slovenskí branci

Čo bude so Slovenskými brancami teraz?

(PŠ): Pokračujeme vo svojej činnosti. Pokračujeme s tréningmi, v nábore nových členov, v cieľoch, ktoré sme si dávno vytýčili. Minister Kaliňák povedal, že nemá vedomosť, že Slovenskí branci porušujú zákony tejto republiky. Staráme sa o kultúru, pomáhame čistiť hrady, pamätníky a pomáhame mladým ľuďom, aby nesedeli doma. To je celé, čo Slovenskí branci robia.

Teraz najčítanejšie