Denník N

Rozhovor s brancami: Čo je zlé na cvičení so zbraňou v lese?

Slovenskí branci - staršina Filip Rázga a predseda Peter Švrček. Foto N- Vladimír Šimíček
Slovenskí branci – staršina Filip Rázga a predseda Peter Švrček. Foto N- Vladimír Šimíček

Lídri Slovenských brancov hovoria, že mučenie netrénujú a so svojím bývalým členom Martinom Keprtom bojujúcim na Donbase sa rozišli už dávno. Po článkoch zo začiatku tohto týždňa poskytol Denníku N rozhovor 19-ročný predseda organizácie Peter Švrček a 35-ročný člen Filip Rázga.

Kedy vznikli Slovenskí branci a ako ste sa k nim dostali?

Peter Švrček (PŠ): Slovenskí branci vznikli v roku 2012, boli založení hlavne pre mladých, ako som ja. Prekážal nám stav dnešnej mládeže, ktorá nie je žiadnym spôsobom vychovávaná k pôvodným tradíciám a pôvodným hodnotám národa. Ako všetci vieme, bola zrušená povinná vojenčina. Pritom v ústave sa píše, že občan Slovenskej republiky by mal byť pripravený na obranu vlasti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli pripravovať na to, aby sme boli disciplinovaní, mali úctu k vlasti, poznali dejiny, vzdelávali, uctievali pôvodné hodnoty, boli pripravení riešiť krízové situácie a pomáhať tam, kde treba.

Čo to prakticky znamená, čo branci vlastne robia?

Filip Rázga (FR): Ja som sa k brancom dostal pred dvomi rokmi, momentálne som staršina, mám aj viac rokov, tridsaťpäť. Máme branné výcviky, snažíme sa vzdelávať v oblasti prežitia, zdravovedy, aby mal každý znalosti, ako funguje ľudské telo, a dokázal napríklad zastaviť krvácanie, keď sa stane dopravná nehoda. Keďže sa snažíme riešiť aj vojenskú taktiku, učíme sa narábať so zbraňami, čistiť ich, manipulovať s nimi, aby zbrane nepredstavovali pre dotyčného žiadne riziko. Ďalej výcviky prinášajú fyzickú pripravenosť, to znamená, aby ľudia neboli domasedi, leniví, aby mali istú dávku fyzickej kondície. Mávame tam aj orientáciu v teréne. Keď to môžem zhrnúť, časť je vojenská veda, a druhá časť sú veci spojené s prírodou, tak ako to robia čundráci. A plus je tam sebaobrana.

Čo si máme predstaviť pod tou sebaobranou?

(FR): Človek sa učí mentálne zžiť s tým, že sa môže dostať do nejakého konfliktu či konfrontácie. Cvičia sa základné cvičenia, ktoré učia branca základné veci, ako minimalizovať možný dopad útočníka na jeho telo, čiže ako sa brániť.

Video: Trénuje so zbraňou na konflikt. Nevie, ku komu sa pridá
(Autor: Martina Pažitková)

To, čo budí kontroverzie, je práve tréning so zbraňami. Aké zbrane používate?

(PŠ): Branci používajú expanzné zbrane, čo sú zbrane určené na výcvik, sú odborne znehodnotené a nemôžu vystreliť náboj. Aj tieto zbrane majú certifikát a sú voľne dostupné pre každého, kto už mal osemnásť rokov. Predávajú sa na občiansky preukaz a ich vlastník je evidovaný. Ďalej používame vzduchovky, také, aké sa bežne používajú aj na základných školách, a airsoftové zbrane, ktoré sú určené na hru. Slovenskí branci nikdy nepovedali, že sa zameriavame len na povodne a kalamity, cvičíme sa aj na riešenie krízových situácií.

Prečo vlastne vychovávate svojich členov narábať so zbraňami?

(FR): Základná vojenská služba skončila, teraz je armáda profesionálna. Znížila sa pripravenosť mladých ľudí na potenciálny vojenský konflikt. Sami vidíme na Ukrajine, že v dnešných časoch, žiaľbohu, môže vzniknúť vojenský konflikt zo dňa na deň. A v ňom sa nebojuje s palicami, ale so zbraňami. Keď chceme byť pripravení alebo mať aspoň základnú predstavu, o čo ide, nemôžeme trénovať s paličkami.

Z výcviku. Foto - Slovenskí branci
Z výcviku. Foto – Slovenskí branci

Mala by podľa vás byť na Slovensku vojenská služba?

(PŠ): Mala, ale na základe dobrovoľnosti. Podobne, ako je to v Českej republike, kde funguje domobrana, alebo teda aktívne zálohy, oficiálne pod ministerstvom obrany. Považujem za potrebné, aby bolo obyvateľstvo Slovenska pripravené na riešenie krízových situácií.

Čiže boli by ste za to, aby nejaký branecký výcvik existoval v oficiálnych štruktúrach?

(FR): Bolo by určite možné, aby tu takáto možnosť bola.

V tom prípade by bola organizácia ako Slovenskí branci zbytočná?

(FR): Určite nie. Napríklad vo Švajčiarsku je to tak, že človek, ktorý absolvuje výcvik v domobrane, dostane domov určitú výzbroj a výstroj. A keď príde k nejakému konfliktu, on sa nehlási do regulárnej armády, on sa hlási tam, kde je doma. Slovo domobrana sa teda opiera o to, že on si ide prioritne brániť svoj domov. Ja si myslím, že niečo ako domobrana – to je to, o čo sa snažia aj Slovenskí branci – by malo existovať v každej dedine. Nech sa tam stane čokoľvek, či už padne strom, muži by sa mali vedieť stretnúť a mali by vedieť, na koho sa obrátiť.

906644_1537686466487306_493179697273498829_o - kópia
Filip Rázga a Peter Švrček v lese pri výcviku. Foto – Slovenské branci

Lenže váš výcvik nesmeruje len k tomu, ako odvaliť spadnutý strom.

(FR): Jasné, to je pravda. Smeruje aj k tomu, aby vedeli narábať so zbraňou, keď to bude nutné.

V akých situáciách to bude nutné?

(FR): To je ťažká otázka. Bude to pravdepodobne nutné vtedy, keď budú ohrozené naše domovy a bude ohrozená sloboda alebo životy slovenských občanov.

Môže taká situácia nastať aj mimo vojny?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie