Péter Hunčík: Odporúčam každému prečítať si knihu Najmladší dospelý od Tomáša Radila

Tomasz je štyridsaťročný historik z Krakova. Nedávno na konferencii hovoril o novom poľskom zákone, v zmysle ktorého je zakázané používať pri označení bývalých koncentračných táborov ich poľský názov. Spomeňme napríklad Osvienčim: tábor založili Nemci a označovali ho Auschwitz. Poľský názov však vyvoláva zdanie, akoby to boli Poliaci, kto masovo vraždil privezených Židov, Rómov a homosexuálov.

Nota bene, príslušníci SS nebrali Führerov rozkaz na ľahkú váhu. V plynových komorách Auschwitzu usmrtili pol druha milióna Židov. Ďalších štyri a pol milióna zabili v iných koncentračných táboroch. A aj tie postavili Nemci.

Hovorím Tomaszovi, že s novým zákonom súhlasím. Túto hroznú etapu histórie musíme skutočne pomenovať jednoznačne a presne.

Pravda, k príbehu patrí aj to, že väčšina Poliakov s nezáujmom sledovala vraždenie Židov, dokonca počas vojny i po nej aj oni sami ich začali zabíjať! Lenže o pogromoch v Kielce, Jedwabnom a Krakove nechce väčšina Poliakov ani len počuť. Podobne ako Maďari neradi hovoria o tom, že v lete 1944 riadili deportácie 430-tisíc maďarských Židov do Auschwitzu Horthyho žandári.

Ani Slováci sa neradi konfrontujú s faktmi: teda s deportáciou 70-tisíc slovenských Židov a činnosťou Hlinkovej gardy. Dokonca aj dnes ešte mnohí tvrdia, že arizácia, teda totálne okradnutie Židov, bol v podstate zákonný postup.

Preto ma potešilo, keď som pred niekoľkými dňami dostal knihu môjho priateľa Tomáša Radila Najmladší dospelý. Tomáš bol zo Štúrova deportovaný do Auschwitzu ako štrnásťročný. Jeho kniha je desivé svedectvo o pekle na Zemi. No jeho príbeh predsa len nie je typický židovský osud. Typické, žiaľ, bolo to, že štrnásťroční pubertiaci končili v plynových komorách. Nad ním sa osud zmiloval a peklo prežil.

Teraz, keď sa v Európe opäť rozmáha nenávisť, každému odporúčam prečítať si knihu Tomáša Radila. Potom si môže sadnúť a porozprávať svojim deťom či vnukom o nezmyselnom plienení Nenávisti.