nedeľa

Niet elity bez komunity, ani globality bez lokality

Aj keď je veda globálny fenomén, všetci vedci a vedecké komunity sú lokálne entity, ktoré najprv musia žiť a štandardne pracovať. Až potom môžu vyrásť na majstrov sveta.

Ilustrácia - Vizár

Nikto si nemyslí, že veda na Slovensku je v dobrej kondícii, spoločenské a humanitné vedy (SHV) nevynímajúc. No stalo sa akýmsi klišé, že pod paľbou generálnej kritiky sú najmä tieto vedy o človeku a spoločnosti, akoby niekto vedel odmerať, nakoľko je fyzika u nás lepšia než filozofia, či chémia lepšia než psychológia.

Hoci mnohí analytici aj kritici si už dávnejšie uvedomili, že porovnávať takto jednotlivé vedy je ešte väčší nezmysel ako miešať hrušky s jablkami, klišé pretrváva. Nevyhol sa mu ani Jozef Bátora, ktorý hneď v úvodnom odseku svojho článku Vráťme naše spoločenské a humanitné vedy do sveta tvrdí, že „naše vedecké inštitúcie... v porovnaní s vedeckými inštitúciami v západnom svete... systematicky a dlhodobo zaostávajú“, čo sa „predovšetkým týka spoločenských a humanitných vied“.

Spochybnená štúdia

Zvykli sme si u nás na veľké zovšeobecnenia typu „veda je v žalostnom stave“ či „slovenská veda chradne a práchnivie“, ktoré sú zrejme mediálne atraktívne. Nemenej dôležité však je, na základe čoho vyslovujeme takéto hodnotiace súdy? Bátora to robí na základe dvoch faktov: 1. štúdie českých autorov o „publikačnej výkonnosti“ slovenskej vedy a 2. počtu medzinárodných ERC grantov.

Česká štúdia (mimochodom zverejnená bez vedeckej oponentúry) už medzitým bola podrobená analýze v SAV a jej metodológia i závery boli značne spochybnené. Podobne iná česká štúdia (IPN Metodika), vypracovaná britskou firmou Technopolis v rámci grantu, ktorý koordinovalo české Ministerstvo školstva v roku 2015, veľmi fundovane navrhuje zrušiť český systém hodnotenia budovaný na báze RIV (smutne známy „kafemlejnek“), na ktorý sa Bátora odvoláva. Problematika ERC grantov je komplexnejšia a manažmenty našich vedeckých inštitúcií vrátane SAV už pristúpili k analýze jej príčin a postupným krokom k náprave.

Neúcta k duševnej práci

Leitmotívom Bátorovho článku je výzva „vrátiť naše spoločenské a humanitné vedy do sveta“ a posunúť ich „k európskym štandardom“, lebo iba v tom môže spočívať budúcnosť týchto vied. Znovu, niet zrejme nikoho, kto by s týmto nesúhlasil, avšak autor píše, akoby sme tu mali len „Biafru ducha“ na úplnej periférii vedeckého sveta. Znovu sa tu objavujú paušálne tvrdenia o „systémovej tragédii“, z ktorej sa dokázali vymaniť len niektorí jednotlivci, a aj to len „na vlastnú päsť“.

Jednoducho, nie je pravda, že by naše vedecké inštitúcie nepracovali v kontakte so zahraničnými pracoviskami alebo nemali svoj medzinárodný profil. Týka sa to napríklad všetkých ústavov 3. oddelenia vied SAV, pochopiteľne, v rôznej miere. Ani jeden z nich nie je izolovaný od sveta, od globálneho diania vo svojom odbore.

Ak si však postavíme otázku, aké je miesto našej vedy vo svete, prečo nie je lepšie a prečo tu nemáme „špičkových“ filozofov, psychológov, historikov, sociológov, politológov „svetového mena“ (žiadneho Simmela, Poppera, Freuda, Husserla, Habermasa, le Goffa, Eca, Rawlsa, ba ani Žižeka), odpoveď nebude taká jednoduchá. V zásade však platí, že „bez komunity niet elity“, a to nielen bez samej vedeckej komunity, jej kvality a praktík, ale aj bez širšej kultúrnej komunity a spoločenského prostredia vôbec. Základnou črtou slovenskej komunity ako takej je totiž neúcta k duševnej práci a nepochopenie jej povahy so všetkými dôsledkami.

Existujú aj slovenské otázky

V pozadí autorových tvrdení v článku sú tieto premisy: 1. Veda je len jedna, svetová a globálna, avšak 2. u nás doma nepracujeme v súlade s jej najlepšími praktikami a nemeriame sa jej štandardami, a preto 3. merajme sa rovnako všetci, lebo spoločenské a humanitné vedy nie sú odlišné.

Pozrime sa na tieto premisy podrobnejšie.

Ad 1. V zásade možno súhlasiť s platformou, že aj SHV vytvárajú globálne poznanie, a preto by mali byť vnútorne prepojené v medzinárodnom meradle. Veda je zaiste globálny fenomén, avšak nie je jednotná, naopak, je pluralitná a veľmi rozmanitá, a to tak pokiaľ ide o metodológiu skúmania, ako aj o jeho predmety. Veda je takisto otvorená. Do seba uzavretá veda je contradictio in subiecto.

Jozef Bátora nedostatočne akcentuje fakt, že na rozdiel od technických a veľkej časti prírodných vied je poznanie SHV primárne regionálne a vytvára regionálny poznatkový kapitál. Nie je importovateľné a navyše tvorí piliere štátu (pokiaľ ešte žijeme v ére národných štátov) v podobe jazyka, kultúry, edukácie a rozvoja spoločnosti. Preto je prirodzené, že je z prevažnej časti publikované regionálne.

Nie je prosto pravda, že „v zásade neexistujú žiadne výskumné otázky, ktoré by boli špecificky slovenské (alebo nemecké či švédske).“ Také otázky existujú, sú to napríklad otázky dejín i súčasnosti našej kultúry a spoločnosti, ktoré nikto za nás riešiť nebude. Je potom na každej jednej oblasti SHV, nakoľko obsiahne aj abstrahujúci, globálne integrujúci prvok, konfrontujúci regionálne s globálnym. Tu autor príliš zjednodušuje, paušalizuje a prehliada, že v mnohých oblastiach SHV sa presne toto deje a prebieha to v renomovaných vedeckých publikáciách monograficky, časopisecky, aj v medzinárodných výskumných projektoch a na konferenciách. Kontext postkoloniálnej spravodlivosti, ktorý autor v tejto súvislosti nesie na scénu, je v tomto prípade neadekvátny.

Zlá systémová prax

Ad. 2. Naše akademické praktiky a štandardy hodnotenia výsledkov nie sú „svetové“. Áno, tu je „pes zakopaný“, pretože ostatných 25 rokov sme išli zlým smerom, a to práve v tom, čo Bátora požaduje. Tu však ide o dve roviny. 1. Čo a ako SHV na Slovensku skúmajú a 2. aké sú ich výstupy. S autorom možno súhlasiť v tom, že pokiaľ by bola bývala po konci komunistickej totality prijatá inštitucionalizovaná platforma na rozvoj SHV, mohli sme byť omnoho ďalej. Lenže autor opäť prehliada, že v mnohých oblastiach sa na individuálnej a tímovej úrovni uskutočnil zásadný obrat, intenzívne prehodnotenie až na rovinu ontológie a epistemológie, energický výskum integrovaný do medzinárodných kooperácií a medzinárodné publikovanie. SHV na Slovensku dnes rozhodne nie sú skanzenom totalitnej doktrinológie!

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102079 z vás dostáva správy e-mailom