Denník N

Hollande: Židia sú vo Francúzsku doma, antisemiti tu miesto nemajú

Policajti strážia synagógu v Bordeaux. FOTO - MONIKA HIMPÁNOVÁ
Policajti strážia synagógu v Bordeaux. FOTO – MONIKA HIMPÁNOVÁ

Napriek tomu, že vo Francúzsku žije najpočetnejšia židovská komunita v Európe, počet útokov voči nej neustále rastie.

Francúzsky prezident Francois Hollande svojím pondelkovým príhovorom na výročnej večeri Rady francúzskych židovských inštitúcií (CRIF) ubezpečil francúzskych Židov, že práve v krajine galského kohúta sú doma. Antisemiti podľa francúzskeho prezidenta v krajine nemajú čo robiť.

„Je čas povedať fanatizmu a antisemitizmu nie,“ povedal vo svojom príhovore Francois Hollande.

Plán boja

To, že sa antisemitizmus stáva vo Francúzsku čoraz väčšou hrozbou, potvrdzuje aj avizovaný zámer francúzskeho premiéra Manuela Vallsa. Ten by mal už o pár dní predstaviť detailný plán boja proti antisemitizmu.

Hollande oznámil, že majú v záujme posilniť opatrenia proti prejavom rasovej či antisemitskej nenávisti. Francúzsko sa chystá prijať rýchlejšie a efektívnejšie sankcie.

Prezident si prial, aby „každý prejav nenávisti, rasizmu, antisemitizmu a homofóbie spadal pod trestný zákon“. Podľa jeho slov by vláda mala posilniť taktiež právne nástroje proti ľuďom, ktorí sú v pokušení pridať sa k džihádu.

Prejav francúzskeho prezidenta i očakávaný krok premiéra sú reakciou na neustále narastajúci počet protižidovských útokov. Z mnohých možno spomenúť januárový útok na kóšer obchod v Paríži či zneuctenie židovského cintorína v Sarre-Union.

Dôkazom narastajúceho nebezpečenstva sú aj tisíce ozbrojených policajtov, ktorí strážia vo Francúzsku židovské školy a synagógy. Policajti v Bordeaux z dôvodu bezpečnosti zakazujú fotiť synagógu.

Za vierovyznanie si vyslúžil nadávky

Zaujímavý prieskum si spravil izraelský novinár Zvika Klein, ktorý sa rozhodol prechádzať po Paríži desať hodín s jarmulkou na hlave. Výsledkom bolo krátke video, ktoré videlo niekoľko miliónov ľudí na svete. Novinár sa stal terčom zvedavých pohľadov, slovných útokov, nadávok i pľuvancov.

„Si Žid? …Žartujem, pes ťa nezje…viva Palestína…homo,“ pokrikovali na neho.

Ako sa udáva na konci videa, vo Francúzsku sa počas roka 2014 zaznamenalo 851 útokov motivovaných antisemitizmom.

 

Antisemitizmus má vo Francúzsku svoju tradíciu

To, že Francúzsko má v antisemitizme historickú tradíciu, potvrdzujú aj slová Gwénaela Lamarquea, historika a riaditeľa organizácie Maison de l´Europe Bordeaux-Aquitaine: ,,V kontexte svetovej hospodárskej krízy starého kontinentu sa možno zamyslieť nad vysvetlením obrody xenofóbie v jej doslovnom preklade „nepriateľstvo, ktoré je cudzie“, v rámci ktorej možno nájsť prvky islamofóbie, homofóbie a samozrejme antisemitizmu. Nemožno poprieť, že už vo francúzskych dejinách badať antisemitské korene.“

„Rovnako ako v mnohých európskych krajinách, francúzsky antisemitizmus má svoje korene v stredoveku, v kresťanskom antijudaizme, ktorý považuje židovský národ za ten, ktorý zradil Krista,“ vysvetľuje historik.

Jeho tvrdenie potvrdzujú aj slová predsedu CRIF Rogera Cukiermana, ktorý uviedol: „Antisemitizmus… sprevádzal francúzsku krajnú pravicu už v minulosti.“

Práve otec kontroverznej pravicovej političky a predsedkyne Národného Frontu Marine Le Penovej sa preslávil okrem iného tým, že popieral existenciu koncentračných táborov.

Hollande: Medzi prvými obeťami sú vždy Židia

Francúzsky prezident vo svojom prejave neobišiel ani problematiku terorizmu, ktorá ožila najmä po osudnom útoku na redakciu týždenníka Charlie Hebdo.

„Tak ako v Paríži, tak aj v Kodani vyslali teroristi rovnakú správu: záujem o vojnu. To sú tí, ktorí strašia, zabíjajú, rozdeľujú a ktorí sa usilujú o zničenie samotných základov spolužitia. A medzi prvými obeťami sú vždy Židia.“

Cukierman zašiel ešte ďalej a pre rozhlasovú stanicu Europe 1 označil za vinníkov všetkého mladých moslimov: ,,Musíme veci pomenovať jasne. Všetko násilie dnes páchajú mladí moslimovia.“

V dôsledku tohto vyjadrenia predstavitelia Francúzskej rady moslimského vyznania bojkotovali výročnú večeru.

Francúzsko po útoku na Charlie Hebdo

Politický analytik Jacques Rupnik v rozhovore pre Denník N hovorí jasne o tom, čo útok na týždenník Charlie Hebdo spôsobil: „Vyvolal, samozrejme, nielen reakciu pohoršenia, ale čo bolo možno dôležitejšie, vyvolal pocit veľmi silnej národnej jednoty. Obhajoba slobody slova – to je niečo, čo veľmi silno zjednocuje Francúzov. To je prosto francúzske DNA. Keď sa jej dotknete, narazíte na veľmi silný odpor, a to je, myslím, to, čo sme videli.“

Francúzsko dnes podľa Rupnika trápi jasná otázka: „Otázka, ktorú si samozrejme dnes kladú Francúzi po nedávnych atentátoch, ktoré sa týkali francúzskych občanov, aj keď tí dvaja bratia boli alžírskeho pôvodu a tretí bol z Mali. Ako tento fakt vysvetliť a ako, a čo to vypovedá o stave imigrácie? […] Prečo mladí ľudia, ktorí už väčšinou vyrástli tu, sa identifikujú s krajne radikálnou a násilnou verziou náboženstva a fanatizmu, a prečo sú ochotní bojovať proti vlastnej krajine?

Odmieta separovanie náboženstva od útoku: „Potom je tu oveľa zložitejšia otázka. Keď (moslimskí predstavitelia) hovoria, to nemá nič spoločné s islamom, no tak tam už úplne presvedčiví nie sú. Môžu povedať, je to zlá interpretácia islamu alebo Koránu. To je úplne v poriadku. Povedať však, že to nemá nič spoločného s islamom, pre väčšinu Francúzov presvedčivé nie je. Pretože len čo sa niekto odvoláva na určité náboženstvo a v mene tohto náboženstva niečo pácha, no tak, samozrejme, vy nemôžete túto jeho argumentáciu úplne ignorovať.“

Rupnik: Právo neveriť

Podľa politického analytika Charlie Hebdo prekračovali hranice každý deň. Nestotožňuje sa s nimi, obhajuje však ich právo na slobodu prejavu: „Tu sa vždy zabúda na to, že je taktiež právo neveriť. A to je právo, ktoré ľudia zo Charlie Hebdo hájili. Veď oni neboli veriaci. Pokiaľ niečo nevnucujete násilím, no tak máte slobodu to povedať, alebo to aspoň obhájiť.“

Jacques Rupnik, francúzsky politológ a historik narodený v Prahe. Študoval na parížskej Sorbonne i na americkom Harvarde. V súčasnosti je riaditeľom Strediska medzinárodných štúdií a výskumu (CERI) v Paríži. Bol poradcom bývalého českého prezidenta Václava Havla.
Jacques Rupnik, francúzsky politológ a historik narodený v Prahe. Študoval na parížskej Sorbonne i na americkom Harvarde. V súčasnosti je riaditeľom Strediska medzinárodných štúdií a výskumu (CERI) v Paríži. Bol poradcom bývalého českého prezidenta Václava Havla.

„Sú to provokatéri a niekedy sú vtipní, niekedy idú až za mieru toho, čo by väčšina z nás považovala za vhodné alebo slušné. Dobre, ale vy ich nemusíte kupovať ani čítať. Ak nakreslím Mohameda, ktorý trúchliaci a smutný hovorí, aké je ťažké a kruté byť zbožňovaný takými kreténmi… no, áno, tak je to určitý typ humoru. Ale ukázal sa celkom trefný, pretože byť zbožňovaný takými fanatikmi, kreténmi, ktorí sú dokonca ochotní vám podrezať krk, pokiaľ sa nestotožňujete s ich vierou, no tak to je smutná vec a ten Mohamed možno má dôvod trúchliť.“

Aká je Rupnikova prognóza do budúcnosti?

„Krátkodobo z útoku ťaží prezident a premiér, ale to zrejme nevydrží. Pokiaľ politické vedenie krajiny nedokáže toto vzbúrenie sa preložiť do širšieho politického rámca, politika sa rýchlo vráti do starých koľají a na nezodpovedanú otázku (prečo sa to stalo, kto za to môže?) bude dávať čím ďalej, tým hlasnejšiu odpoveď Marine Le Penová.

Jej argumenty proti imigrácii, proti Európe, proti otvoreným hraniciam budú rezonovať, pokiaľ vláda krajiny nenájde presvedčivé odpovede na hospodárske a sociálne pozadie krízy a na to, akým spôsobom, s akým dôrazom na spoločne dodržiavané normy a étos republiky hodlá integrovať prisťahovalcov. Pokiaľ pravica a ľavica budú hrať starú riskantnú hru na tému komu uškodí viac Národný Front, môžeme počítať s Marine Le Penovou v druhom kole budúcich prezidentských volieb.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie