Nejde len o jednu noc, ide o mesto (+foto)

Pred pár týždňami tu bola debata o tom, či je Bratislava stratené mesto premárnených príležitostí, úžasná oáza mladých šikovných ľudí, alebo je to ešte inak a treba si k nej lásku nájsť a pracovať na nej.

Kto chcel, v sobotu večer si to mohol skúsiť naostro, navyše v extrémnych podmienkach, ktoré zväčša ukážu, ako je to naozaj. Žiadne pohodlie obľúbenej krčmy, kde každý každého pozná, a rokmi vychodená trasa. Vlani vyšlo na prvý ročník festivalu súčasného umenia Biela noc v Bratislave stotisíc ľudí, čo v daždi a hmle prekvapilo aj tie najodvážnejšie predstavy organizátorov. Mohol to byť iba prvotný záujem, zvedavosť, chuť zažiť niečo nové. Tento rok sa stotisíc ľudí do mesta vrátilo.

Mnohí z nich práve píšu na Facebook otrávené komentáre, ako už nikdy, nikdy, nikdy na festival neprídu, lebo sú sklamaní. Nuž ostáva dúfať, že za rok na to opäť zabudnú, tak ako na to zabudli aj vlani, lebo už vtedy nikdy, nikdy, nikdy prísť nechceli, alebo majú ešte aj druhú možnosť: urobiť pre svoje mesto a svojich susedov čosi dobré aj sami.

Nemusia priviesť päťdesiat umeleckých projektov a pokúšať sa prepojiť primátorov, starostov, dopravu, políciu, horolezcov, dobrovoľníkov, malé galérie so štátnymi inštitúciami. Biela noc je festival umenia, v prvom rade je to však festival mesta. A to, ako funguje, nie je iba výsledkom práce organizátorov. Je to aj obraz toho, ako funguje Bratislava v dni, keď po Kapitulskej ulici za deň neprejde ani noha a rozpadá sa zaživa.

Nič sa nezničilo

„Každý rok sa stretávame aj s kritickými komentármi, v Bratislave aj v Košiciach. Ja som však optimista. Rozhodnutie spoplatniť interiéry a uzatvorené dvory bolo pre nás náročné, ale dnes vidíme, že v porovnaní s minulými ročníkmi nedošlo v uzatvorených priestoroch k jedinému poškodeniu diela či vandalizmu a ľudia si dielo mohli užiť, lebo ich tam nebolo priveľa,“ hovorí Zuzana Pacáková, šéfka festivalu. Lístky si kúpilo viac ako šesťtisíc divákov.

Fakt je, že pred inštaláciami v interiéroch, najmä v Klariskách či pred Starou tržnicou, sa tvorili rady, tým sa však pri mase ľudí vyhnúť nedá. „Veríme, že vstupné, ktoré sme zaviedli, by mohlo v budúcnosti viesť k tomu, o čo sa usilujeme – aby sa festival predĺžil a trval, napríklad, celý víkend. Diváci by sa tak rozdelili do viacerých dní a mohli by si festival užiť s vyšším komfortom,“ hovorí Pacáková.

Skvelé by podľa nej bolo i to, ak by sa každý rok jedna z inštalácií mohla stať trvalou súčasťou verejného priestoru. Napríklad osvetlenie Starého mosta, inštalácia schodov medzi Zámockou a Svoradovou ulicou, alebo svietiace Ufo. To by však musela fungovať otvorenosť a spolupráca medzi správou mesta a kreatívnou sférou.

„V našej spolupráci vidím pokrok, hoci to stále nie je ideálne. Biela noc je o spájaní veľmi širokého spektra ľudí a je skvelé, že sa to vôbec deje. Veľmi ústretovo s nami spolupracovali župa aj Staré Mesto, do ulíc prišiel aj primátor a ja verím, že každý rok si budeme vedieť všetci spolu sadnúť a skúsiť to vždy urobiť ešte o čosi lepšie. Bez chuti a vôle spolupracovať to však nejde,“ hovorí Pacáková.

Tento rok už napríklad neskolabovala doprava. Menšie zápchy sa tvorili iba pri Sade Janka Kráľa, ktorý bol najnavštevovanejším, a v okolí Kamenného námestia, s vlaňajškom sa to však nedá porovnať. Na štyroch miestach dopravu koordinovala polícia. Výrazne pomohla posilnená integrovaná doprava aj mestská hromadná doprava – a to napriek tomu, že pre mesto jej posilnenie spočiatku nebolo samozrejmosťou.

Držme jej palce

Na to, čo bolo z inštalácií najlepšie (a najhoršie), už má iste každý svoj názor. Navyše, za jednu noc sa nedá vidieť päťdesiatdva diel, treba si vybrať a veriť, že medzi tými bude aspoň jedno, ktoré vás zasiahne. Prečo inak by tam človek išiel, ak by nechcel niečo zažiť, nie? Ak neznášate kopu ľudí, je veľká pravdepodobnosť, že budete otrávený, ale na druhej strane – kedy ste naposledy v dave otrávený kráčali Kapitulskou ulicou?

A kedy ste mali naposledy pocit, že hrad, na ktorý sa denne dívate, vám na chvíľu môže patriť? Lebo zrazu stačilo dať jeden prst na senzor a na hrade bilo vaše srdce. Intimitu nečakal pri takej veľkej projekcii azda nikto, ale fungovala výborne. Rovnako ako čarovná záhrada za Prezidentským palácom či za Dunajom v Sade Janka Kráľa. Pôjdete tam odteraz s rovnakým pocitom ako predtým? A ako vysvetlíte deťom, že Ufo nepristáva každý deň a že duch mesta nebýva iba v spustnutom hoteli Kyjev, ale aj v mnohých iných spustnutých budovách v centre, ktoré čakajú na zázrak alebo aspoň na pozornosť?

Biela noc je skvelý festival pre Bratislavu, a to nie iba preto, aby na chvíľu potešil a vyhnal všetky vekové generácie od televízorov na čerstvý vzduch a ešte im ponúkol plezír v podobe umenia domácich umelcov aj autorov zo sveta. Na kvalitu umenia, ktoré prináša, bude mať vždy každý vlastný názor a je absolútne v poriadku, ak nespĺňa niekoho očakávania a nabudúce sa rozhodne neprísť. Treba mu však držať palce aspoň z obývačky, lebo v tú jednu noc ide o mesto, v ktorom tú obývačku máte.

To, že má teraz Biela noc za sebou sedem rokov v Košiciach a dva roky v Bratislave, je totiž zatiaľ najmä zásluhou bezbrehého optimizmu, energie a šikovnosti tímu okolo Zuzany Pacákovej meniť veci k lepšiemu a pomaly presviedčať úradníkov a sponzorov, že to stojí za to. Presviedčať, že stačí postupne robiť aj malé veci, prepájať administratívu s kreatívnymi ľuďmi, a toto mesto bude lepšie miesto nielen pre jeden festival, ale aj pre život.

Začať sa dá hocikde. Napríklad dokončením už beztak spackanej Židovskej ulice, ktorá mala byť hotová už pred niekoľkými mesiacmi. A ak ide o tých osem eur, čo stál lístok na polovicu festivalu, bolo by zaujímavejšie vedieť, prečo bola celú noc zatvorená naša nová pýcha mesta – baroková záhrada v hradnom areáli, za ktorú sme zaplatili z daní niekoľkonásobne viac. Asi je lepšie, ak sa na ňu dívame iba spoza plota, vyskakujúc na múrik, lebo jedine tak sa dostaví aspoň aký-taký zážitok.