Denník N

Zatvorenie najväčšieho seriózneho a nezávislého denníka v Maďarsku je výstrahou aj pre Slovensko

Zatvorenie Népszabadságu nás upozorňuje, že podobné problémy majú novinári v celom regióne.

Zatvorenie najväčšieho seriózneho a nezávislého denníka v Maďarsku je výstrahou aj pre Slovensko. Nielen preto, že premiér Robert Fico sa rád učí od svojho priateľa Viktora Orbána, ale aj preto, že význam kritických a nezávislých novinárov si spoločnosť často uvedomí až v momente, keď sú v problémoch.

Noviny sú ohrozený druh. Dosť rýchlo klesá počet ľudí, ktorí si kupujú papierové vydanie; podobne je to s firmami, ktoré si do toho papiera kúpia inzerciu.

Toto samo osebe núti noviny po celom svete prepúšťať, šetriť a trápiť sa.

Ak sa k tomu pridá túžba politikov zbaviť sa nepríjemných kritikov, je z toho katastrofa. Jednu takú cez víkend zažilo Maďarsko, keď zo dňa na deň zavreli Népszabadság a zdá sa, že v pozadí boli naozaj ľudia z okolia premiéra Viktora Orbána.

S kolegami v Budapešti cítime spolupatričnosť a radi by sme im pomohli. Ale nejde iba o prejav kolegiálnej slušnosti či strachu, lebo to môže postihnúť aj nás.

Stačí sa pozrieť okolo a hneď je jasné, že kritické a nezávislé médiá to majú v strednej Európe veľmi nahnuté. Mohlo by sa zdať, že na pár tradičných novinách nezáleží, keď sú tu desiatky súkromných televízií a hlavne na internete je neobmedzený priestor pre každého. Lenže aj dnes sa zdá, že iba takéto tradičné redakcie dokážu kontinuálne robiť žurnalistiku, ktorá prináša vlastné témy, otvára kauzy a v konečnom dôsledku najviac prekáža politikom. A vidieť to aj na ich reakciách.

Kedysi najväčšie seriózne noviny v Česku vlastní minister financií a momentálne najpopulárnejší politik v krajine, ktorý práve vyhral krajské voľby, Andrej Babiš. Hovoriť o nezávislosti Mladej fronty Dnes alebo Lidových novín, ktoré vlastní tiež, sa už niekoľko rokov nedá.

V Poľsku sa trápi legendárna Gazeta Wyborcza. Noviny Adama Michnika prichádzajú o čitateľov aj inzerciu a strácajú silu. Ono sa to môže stať každému, kto nedokáže zareagovať na novú situáciu, ale v prípade Gazety sa nedá nevidieť, že okrem krutej doby majú proti sebe aj obmedzenú zostavu vládnych politikov, ktorí ich považujú za nepriateľov.

Na Slovensku je to v porovnaní so susedmi najmenej dramatické. Noviny nezachraňuje žiaden minister a premiér síce nie je schopný normálne odpovedať na otázky a chvíľkami aj celkom otvorene zúri, ale inak môžu novinári relatívne pokojne pracovať. Aj spor o verejnoprávnu televíziu a rozhlas pripomína skôr hryzkanie ako brutálne ovládnutie, ktoré zažili v Poľsku či v Maďarsku.

Napriek tomu ani my nie sme v bezpečí. Sú to presne dva roky, ako sme začali pripravovať tieto nezávislé noviny. Bolo to následkom vstupu Penty aj s gorilou na ramenách na mediálnu scénu.

Tie dva roky sú dobrým dôvodom na zamyslenie a možno aj nádej pre kolegov v Budapešti. To nie je prejav neskromnosti, iba fakt, že v našom prípade sa ukázalo, že tu je stále veľa ľudí, ktorým na slobodných a nezávislých novinároch záleží. Vznikli sme a dodnes žijeme vďaka podpore čitateľov, pre ktorých to všetko robíme. Môže to byť cesta aj pre Népszabadság, a potom môže Orbána od zlosti aj roztrhnúť a nepomôže si.

Teraz najčítanejšie