Zomrel filmový režisér Andrzej Wajda
Wajda točil filmy o svojej krajine a duši jej ľudí.
Vo veku 90 rokov zomrel poľský filmový režisér a dramatik Andrzej Wajda. Wajda patril k najvýznamnejším predstaviteľom poľskej filmovej školy. Je držiteľom mnohých ocenení, vrátane Oscara, ktorého získal v roku 2000 za celoživotné dielo.
Wajda zomrel v nedeľu večer v Krakove, spresnili blízki režiséra. Hospitalizovaný bol pred niekoľkými dňami a nachádzal sa v kóme. Podľahol dýchacím ťažkostiam.
Jeho otec zomrel v Katyni
Wajda točil filmy o svojej krajine a duši jej ľudí. Svoje miesto v nich mali veľké dejiny aj zdanlivo bežné a obyčajné osudy.
Andrzej Wajda sa narodil 6. marca 1926 v Suwalkách neďaleko litovských hraníc. Jeho matka učila na ukrajinskej škole. Jeho otec, dôstojník poľskej armády, bol s vyše 3000 ďalšími poľskými vojnovými zajatcami zavraždený v roku 1940 v tábore NKVD v Charkove. Andrzej po vojne študoval od roku 1946 najskôr maliarstvo na Akadémii výtvarných umení v Krakove a v Lodži potom réžiu. Počas štúdií sa spriatelil s Romanom Polanským mladším o sedem rokov.
Príbeh vlastného otca bol pre Wajdu inšpiráciou k natočeniu filmu Katyň (2007). Vojna však bola témou jeho filmov už oveľa skôr – v 50. rokoch premietol svoje skúsenosti z odboja do filmov Nepozvaní hostia, Kanály a Popol a diamant. Jeho filmy vždy výrazne vyčnievali nad súdobú produkciu a komunistickému režimu boli často nepohodlné.
Na festivale v Cannes v roku 1977 premietli jeho film Človek z mramoru, kritický ku komunistickému režimu v Poľsku. O tri roky neskôr nasledovala snímka Človek zo železa o vzostupe poľského protikomunistického odborového zväzu Solidarita.
Aktívny v divadle aj v politike
Od roku 1959 pôsobil Wajda aj ako divadelný režisér, predovšetkým v Krakove, ale aj na zahraničných scénach. V roku 1987 získal prestížnu Kjótsku cenu udeľovanú za zásluhy vo vede a umení. V roku 1989 bol rok riaditeľom divadla Teatr Powszechny vo Varšave.
V roku 1980 po vyhlásení stanného práva odišiel Wajda do Francúzska, kde nakrútil film Danton (1983) z obdobia francúzskej revolúcie v hlavnej úlohe s Gerardom Depardieuom.
Wajda sa angažoval aj v politike. V roku 1989 bol zvolený ako kandidát hnutia Solidarita do poľského Senátu, kde zostal až do roku 1991.
V novembri 2001 otvoril Wajda školu filmovej réžie pre mladých záujemcov o dokumentárnu i hranú tvorbu, nesúcu jeho meno.
V posledných rokoch nakrútil intímnu drámu Puškvorec (2009) a životopisnú drámu Walesa: človek nádeje (2013).
Oscar aj Zlatý medveď
Wajdovu najnovšiu snímku s názvom Powidoki o posledných rokoch života lídra medzivojnovej poľskej avantgardy, maliara, teoretika umenia a pedagóga, konštruktivistu Wladyslawa Strzeminského, známu aj pod anglickým distribučným názvom Afterimage, nedávno vybrali ako poľského kandidáta na Oscara v kategórii najlepší film z neanglofónneho prostredia.
Za celoživotné dielo dostal Wajda v roku 2000 čestného Oscara, o šesť rokov neskôr nasledoval na Berlinale 2006 Zlatý medveď.
Štyri jeho filmy – Zasľúbená krajina (1975), Slečny z Vlčian (1979), Človek zo železa (1981) a Katyň (2007) – boli nominované na Oscara.
Andrzej Wajda bol štyrikrát ženatý. S treťou manželkou, herečkou Beatou Tyszkiewiczovou, mal dcéru Karolinu. Jeho poslednou manželkou bola scénografka a herečka Krystyna Zachwatowiczová, s ktorou žil od januára 1974 až do svojej smrti.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].