Denník N

Rozprávajú vám o nevzdelaných a nevolených bruselských politikoch? Zbystrite pozornosť

Ilustrácia: autorka
Ilustrácia: autorka

Odkiaľ prišli nevolený a od sveta odtrhnutý byrokrat Jean-Claude a nevzdelaný učňovkár Schulz.

Autorka je politická radkyňa Európskych konzervatívcov a reformistov

V týchto dňoch sa v Európskom parlamente kampaňuje. Od volieb prešlo dva a pol roka a chystá sa preto možná zmena vedenia v parlamentných funkciách. Bruselskí politici sa to snažia urobiť tak, aby sa nespokojní upokojili (to sú tí, čo kričia: socialista Schulz musí odísť!) a aby sa pri tom zároveň nenarušila inštitucionálna rovnováha (s jeho odchodom by druhá najsilnejšia politická sila v Európe stratila posledný z troch najsilnejších postov).

Možno je to šanca, aby sme si o bruselských politikoch povedali niečo viac ako to obvyklé – od reality odtrhnutý byrokrat a nevzdelaný kníhkupec. Poďme na dvoch z najsilnejších – šéfa Komisie Jean-Claude Junckera a ešte stále šéfa parlamentu Martina Schulza.

Nevolený, od sveta odtrhnutý byrokrat Jean-Claude

Najprv čisté víno. Je pravda, že dnešný prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo voľbách do europarlamentu v roku 2014 nekandidoval.

Nie je pochýb o tom, že by ako kandidát zvolený bol. Patrí medzi dlhodobo najpopulárnejších politikov svojej krajiny a je členom najsilnejšej a najdôveryhodnejšej strany.

Ak sa však bavíme o tom, kde tkvie jeho demokratická legitimita, budeme ju musieť hľadať o kúsok ďalej ako v Luxembursku. Juncker bol totiž na svoju súčasnú pozíciu zvolený trikrát.

Prvýkrát ho zvolil predvolebný kongres najsilnejšieho zoskupenia európskych strán – európski ľudovci. Títo ľudovci, na Slovensku známi ako „stredopravé“ strany, si ho v straníckych primárkach zvolili za svojho top kandidáta eurovolieb 2014.

Juncker potom obišiel celú Európu, svoj autobus zaparkoval aj v Bratislave a kampaňoval za svoje farby aj v televíznych diskusiách. Ľudovci európske voľby vyhrali.

Druhýkrát ho navrhla krátko po voľbách a krátkom zdráhaní sa Európska rada 26 hlasmi z 28 (nesúhlasili Briti a Maďari). Takže áno, Junckera odhlasovali aj Slováci.

Do tretice ho do funkcie zvolil Európsky parlament 422 hlasmi. Ak vám bude teda niekto hovoriť o Junckerovi ako o nevolenom politikovi, pýtajte sa na jeho legitimitu vášho ľudoveckého politika, nášho premiéra a kohokoľvek, komu sa kedy podarila získať podpora celoeurópskeho straníckeho kongresu a 26 národných štátov.

Nevzdelaný učňovkár Schulz

Menej či viac skryté posmešky ohľadom chýbajúceho formálneho vzdelania patria k tomu najodpudivejšiemu, čoho sa môžeme vo verejnej diskusii dopúšťať.

V Schulzovom prípade v jednej osobe urážate úspešného malého podnikateľa, kníhkupca a dlhoročného starostu, ktorému sa podaril mimoriadny úspech v Európskej politike.

Je to človek, ktorý si v mladosti zažil dlhy a problém s alkoholom. Rovnako však aj človek, ktorý dokázal svoj život radikálne obrátiť, stať sa krátko po tridsiatke starostom a o niekoľko rokov neskôr najmocnejším Nemcom v Bruseli.

Okrem rodnej nemčiny rozpráva piatimi ďalšími jazykmi. Nie, naozaj to nie je to isté, ako keď si na Slovensku píšeme do životopisu, že vieme po česky.

V roku 2014 kandidátku nemeckých socialistov, na ktorej čele Schulz stál, volilo osem miliónov voličov. Napriek tomu sa šéfom Komisie nestal. Celoeurópsky lepší výsledok získali v súčasnom volebnom období Junckerovi ľudovci a Schulz sa stal hlavou europarlamentu. Tieto dni a týždne sa ukáže, dokedy ňou aj ostane.

Krátko mravokárne na záver

Po rokoch pokojného nezáujmu dostáva diskusia o európskej politike na Slovensku opäť zabrať. Obhajovať politikov vie byť nevďačná úloha. Na začiatok preto možno začať jednoducho. Iná perspektíva a iný názor neznamenajú, že jeho nositeľ, či nositeľka, je „nevzdelaný“ a „odtrhnutý od reálneho sveta“.

Existuje aj možnosť, že jeho perspektíva je nepomerne širšia ako v danom momente tá vaša. Čo však vždy pomáha, je, ak sme o ľuďoch a politikách lepšie informovaní. Potom nesúhlasme, podľa možností bez osobných urážok.

Teraz najčítanejšie