Denník N

Imunológ: Nekŕmte deti prípravkami, radšej ich nechajte vybehať

Príznaky bežnej virózy a koronavírusu sú rovnaké. Ako ich rozlišujú pediatri? Foto N – Tomáš Benedikovič
Príznaky bežnej virózy a koronavírusu sú rovnaké. Ako ich rozlišujú pediatri? Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj vaše dieťa ochorelo po nástupe do škôlky? Spomeňte si na svoje začiatky v kolektíve. Dieťa často len kopíruje to, čo si zažil v detstve rodič, hovorí pediater, klinický imunológ a alergiológ Peter Čižnár.

Prečo takmer každé dieťa ochorie, keď nastúpi do kolektívu?

Imunitný systém dieťaťa dozrieva, čiže nenarodíme sa s hotovou imunitou. Máme časť imunity, ktorá sa volá adaptívna, teda sa musí adaptovať na vonkajšie prostredie. Najkľúčovejšie je to do tretieho, ale dá sa povedať, že niekedy až do piateho roku. Niektorým deťom to preto robí problémy, keď majú mikróbnu záťaž v kolektíve väčšiu. Súvisí to teda s určitou nezrelosťou imunitných mechanizmov. Je to ale prirodzené.

Dá sa tomu nejako predchádzať?

Najčastejšie majú tieto deti problém s baktériami, ktoré osídľujú horné dýchacie cesty, preto majú nádchy a kašeľ a s tým spojené ťažkosti. Je to problém asi 80 percent detí, ktoré chodia do škôlky. To ale nemusí byť nebezpečné. Dôležité však je vedieť odlíšiť príznaky. Napríklad, keď má dieťa alergie, môže to vyzerať ako infekcia, ale nemusí to byť. Veľa detí môže teda mať len alergické ťažkosti, ktoré sa prejavujú pretrvávajúcou nádchou.

Ak má dieťa len ten sopeľ a trochu kašle, môže ďalej chodiť do škôlky alebo radšej ho treba doma preliečiť?

Už roky existuje hanlivé pomenovanie „sopliak“, čím sa myslí niekto, kto je malý a tečú mu sople. Imunita ako keby bola menej trénovaná a spôsob života, ktorý vedieme, tomu trošku pomáha. Akútne choré dieťa – teploty, kašeľ by nemalo ísť do kolektívu. U detí s „bežnými“ soplíkmi by som tomu nebránil. Ak existuje neistota, treba sa poradiť s detským lekárom.

Ako inak žijeme?

Žijeme vo veľmi čistom prostredí. Ale nie v tom zmysle, že by sa predtým chodilo v špinavom oblečení. Zoberme si 50 rokov späť, od chlórovania vody až po pobyt vonku. Keď sa hrá dieťa vonku, dostáva sa do kontaktu s mikróbnym prostredím. No a práve záťaž s mikróbnym prostredím sa výrazne zmenila. Znížila sa, ale zmenilo sa aj zloženie mikróbov, s ktorými sa dieťa stretáva. Imunitný systém nie je trénovaný tak, ako je z hľadiska vývoja druhu naprogramovaný. Naprogramovaný je tak, aby sa začal stretávať s určitým typom mikróbov a dozrel. Ak toto nefunguje, vzniká iný typ odpovedí, ako by mal, a preto je častejšia alergia, niekedy aj infekcie.

Existuje všeobecná rada pre rodičov, ako zabrániť tomu, aby ich dieťa ochorelo, alebo si tým musí naozaj prejsť každý?

Je tu istá dedičnosť, ale v zmysle, že dedíme určitú náchylnosť. Ak niekto nemá túto genetickú dispozíciu, tak má veľkú výhodu, pretože riziko je malé. Ak ju však má, tak, žiaľ, môžu sa alergie alebo častejšieho ochorenia, vyskytnúť. Ak sa pýtame rodičov, ako to bolo u nich, tak väčšinou si spomenú, že sa vlastne len kopíruje to, čo zažili v detstve.

Všeobecná rada teda neexistuje?

Zatiaľ sa univerzálna odpoveď nenašla. Sú ľudia, ktorí odmietajú všetky výdobytky civilizácie a žijú antropozofickým, teda spôsobom návratu k prírode, a u nich sa ukazuje, že majú o polovicu menej alergií. Samozrejme za cenu iných zdravotných rizík. My sme robili porovnanie medzi deťmi z Bratislavy a zo Starej Ľubovne. Vyšiel nám rozdiel 50 percent viac alergií u bratislavských detí.

Súvisí to len s veľkomestským prostredím?

So spôsobom života. Ten mestský je proalergický. Deti sa zdržiavajú viac vo vnútornom prostredí, či už na krúžkoch, doma, v rôznych centrách. Menej prichádzajú do kontaktu s domácimi zvieratami, ale nemyslím psy a mačky, no kozy, kravy a tak ďalej.

Peter Čižnar

Doc. MUDr. Peter Čižnár (1965)

  • pediater, klinický imunológ a alergológ
  • pôsobí na I. detskej klinike Lekárskej fakulty UK Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave
  • štúdium medicíny ukončil v roku 1989 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave; v roku 2009 habilitoval na docenta v odbore pediatria
  • dlhodobé študijné pobyty absolvoval v Bangladéši, USA aj v Rakúsku
  • je gestorom odborného predmetu alergológia na LF UK
  • je vedúcim pracovnej skupiny Centra pre primárne imunodeficiencie nadácie Jeffrey Modella v Bratislave

Môžu pomôcť prípravky na podporu imunity?

V podstate sú to všetko prípravky založené na tom istom princípe. Či už prípravky, ktoré majú, ako ja ľudovo hovorím, sušené a drvené baktérie, ktoré sa dajú zjesť v kapsliach. Alebo glukány, teda extrakty stien húb, ktoré sa bežne nachádzajú v prostredí. Jedny aj druhé vlastne nahrádzajú to, čo kedysi bolo bežne k dispozícii. Stimulujú časť imunitnej odpovede, ktorú trénujú na lepší typ obranyschopnosti. Ale nefungujú tak jednoznačne. Nie všetky hodnoverné štúdie totiž preukázali, že podávanie týchto liekov jednoznačne zmenšilo chorobnosť.

Blíži sa aj chrípkové obdobie, keď sme konfrontovaní s rôznymi vitamínovými doplnkami. Oplatí sa ich kupovať pre deti?

Je pravda, že pred piatimi rokmi sme začali vyšetrovať D vitamín, pretože sa ukázalo, že by medzi ním a alergiami, najmä astmou, mohla byť nejaká súvislosť. Keď sme to začali vyšetrovať, tak sa s prekvapením zistilo, že pomaly tretina, ak nie polovica ľudí má nízky vitamín D. Ak je ho málo, môže to spôsobovať problémy. Keď ho telu dodám, tak to môže čiastočne pomôcť, ale nie je to liek. Ak má niekto pestrú stravu, tak pravdepodobne dostáva to, čo má. I keď je pravda, že neviem úplne odhadnúť, či paradajka kúpená v januári obsahuje to isté množstvo C vitamínu, ako tá kúpená v auguste. Všeobecne sa konštatuje, že populácia má menej vitamínov v strave, preto tá náhrada môže pomôcť, ale nie je to liek, ktorý odstráni všetky ťažkosti.

Na ihriskách sa bežne stáva, že niektorí rodičia hneď pri prvom kontakte so špinou vyťahujú dezinfekčné gély. Neškodia tak vlastne deťom?

Samozrejme, keď sa niekto poreže a má ranu, tak ju musíme vydezinfikovať. Ale je prirodzené, že dieťa chytá do ruky, spoznáva prostredie a stretáva sa s mikróbmi. V našej kultúre je samozrejmé, že pred jedením si umývame ruky. Sú kultúry, kde to samozrejmé nie je. Tieto kultúry majú menej alergie, ale viacej črevných infekcií. Prílišná úzkostlivosť u inak zdravých detí nie je namieste.

Deti treba poslať na ihrisko. Foto – Denník N

Nie je to dôkazom toho, ako sú súčasní rodičia precitlivelí?

Určite áno. Blahobyt, ktorý všeobecne existuje, spôsobuje, že sa zaoberáme vecami, s ktorými by sme sa kedysi vôbec nezaoberali. V minulosti sa riešili ďaleko elementárnejšie problémy, ako je otázka prežitia, a nie otázka kvality života.

Nestretávate sa s tým, že rodič na vás takmer až nalieha, aby ste dieťaťu predpísali liek, pretože je to nevyhnutné?

Požiadavka na „posilnenie“ imunity je veľmi častá. Pri preventívnych opatreniach som však veľmi skeptický. Hovorím rodičom, dovoľte radšej hodinu deťom behať po vonku a urobíte pre neho viac, ako keď ho budete kŕmiť nejakými prípravkami. Samozrejme, sú deti, ktorým treba pomôcť. Všeobecne platí, že dieťa, ktoré má pestrú stravu, nemusí dostávať nič navyše. V zime je náhrada vitamínu D, a C, prípadne malé množstvo zinku vhodné. Ale pokiaľ ide o preventívne podávanie prípravkov s imunostimulačným účinkom, patrím do skupiny skeptických lekárov.

Rastie počet detí s alergiami?

Myslím si, že ten najväčší nárast bol zhruba v 90. rokoch minulého storočia. Vtedy to bolo najdramatickejšie. Po roku 1970 začali alergie pomaly stúpať. Teraz sa to už stabilizovalo. Existuje súvis medzi ekonomickými ukazovateľmi, ako je hrubý domáci produkt, a výskytom alergických ochorení v krajine.

Aké to má vysvetlenie?

Máme kvalitnejší život. Takže potenciál na nárast tu ešte stále máme. Ak si porovnáme čísla z krajín Beneluxu, tak majú väčší podiel alergických detí ako my. Čiže aj u nás to pôjde ešte zrejme hore.

 Aký je podiel u nás?

Odhadujem, že tretina trpí na nejaké alergické ochorenie. Pokiaľ ide o alergickú nádchu, tak je to asi 15 percent. Ekzém sa pohybuje okolo 10 percent, astma päť percent.

A nesúvisí ten nárast aj s tým, že sa zlepšila diagnostika ochorení?

Aj takéto podozrenie existovalo. Vyvracajú to však krajiny ako Švajčiarsko a Švédsko, ktoré majú dobrú štatistiku a sú so stabilným vývojom. Švajčiari majú dobrú zdravotnú štatistiku od 20. rokov minulého storočia. Rovnakými metodikami potvrdzujú niekoľkonásobný nárast. Do určitej miery prospela aj lepšia diagnostika, ale nie je to natoľko významný faktor.

Dá sa povedať, na čo sú deti najčastejšie alergické?

Typický vývoj je taký, že v prvých dvoch rokoch začína potravinová alergia, a to je vajíčko, mlieko a pšeničné alergény. Od dvoch rokov sú to väčšinou alergény vdychované, teda roztoče, plesne a peľové alergény.

A u starších detí?

Jednoznačne prevažujú inhalačné. Väčšiu mieru tvoria pele, najviac trávy. Ide o klasickú sennú nádchu.

V akom veku deti trápi alergia najviac?

Najväčšou skupinou sú školopovinné deti.

Môžu deti z alergie vyrásť?

Ak už raz má niekto alergickú precitlivelosť, môže mať obdobie, najmä v čase puberty, keď sú reakcie akoby bezpríznakové. Niekedy dokonca povedia, že im alergia zmizla. Potom sa však znovu objaví, napríklad v dôsledku hormonálnych zmien.

Čo sa môže stať, keď alergiu včas nepodchytíme?

V malom percente môže byť alergia sprevádzaná aj životu ohrozujúcimi stavmi. Napríklad, ak má niekto potravinovú alergiu na oriešky, tak môže až zomrieť.

To sú však zrejme skôr ojedinelé prípady. Bavme sa napríklad o typickej sennej nádche.

Nádcha sa týka skôr kvality života. Ide však o to, že sliznica je pri nádche stále zapálená a s tým vzniká riziko prechodu do chronického zápalu, ktorý sa môže skombinovať s bakteriálnou infekciou a ten môže spôsobiť komplikácie. Napríklad chronické zápaly prínosových dutín alebo chronické zápaly stredného ucha u detí, prípadne astmatické ťažkosti pri neliečených infekciách horných dýchacích ciest. Dnes už nevidíme pacientov, ktorí sú zadýchaní pri bežnej činnosti, ale to je vďaka tomu, lebo ich liečime. No máme starších pacientov, ktorí v detstve neboli liečení, a sú ťažkými astmatikmi.

Aký môže mať vplyv strava na alergie?

Dnes sú síce diéty veľmi módne, ale nemám vedomosť o tom, že by existovala nejaká s preventívnym účinkom na alergiu. Skôr mám skúsenosť, že mnohí rodičia, ktorí aj svoje deti držia na alternatívnej diéte, zameranej na prijímanie len rastlinnej stravy s vylúčením živočíšnych bielkovín, často prídu s alergiami veľkého rozsahu práve na rastlinné zdroje. Ale platí, že ak je dieťa dojčené, tak má riziko alergických a astmatických ťažkostí menšie ako dieťa nedojčené. Ale to sa týka najmä prvých štyroch mesiacov.

Vo všeobecnosti sa hovorí, že u nás sa predpisuje veľa liekov, najmä antibiotík. Aký vplyv to môže mať  na imunitný systém detí?

Antibiotiká by sa mali predpisovať len vtedy, keď je na to dôvod. Tým, že deti očkujeme, aby sme ich chránili pred závažnými ochoreniami, a vďaka tomu, že dnes už majú aj obvodní lekári možnosť merať zápalové ukazovatele priamo v ambulancii pomocou CRP, tak to pomáha znížiť množstvo antibiotík. Ak ale príde dieťa, ktoré nie je zaočkované, tak možno antibiotikum predpíšem. Ak bude mať horúčku a vysoké CRP, nebudem váhať s antibiotikami, pretože to riziko je veľké. U zaočkovaného dieťaťa, kde CRP nie je až také vysoké, budem čakať.

Očkovanie je veľká téma . foto - TASR/AP
Očkovanie je veľká téma. Foto – TASR/AP

Ako vplýva časté užívanie antibiotík na imunitu?

Uvádza sa, že dospelý človek má na sebe jeden kilogram mikroorganizmov, ktoré s ním žijú. To sú, paradoxne, pre nás veľmi cenné baktérie, ktoré nás okrem iného aj chránia pred tými zlými. Ak začneme užívať antibiotiká, tak ako keby sme medzi ne hodili atómovú bombu. Vyvolajú určitý nerovnovážny stav. Na slizniciach prebieha určitá interakcia a ak ju narušíme, tak vzniká predpoklad pre zápalovú reakciu.

Spomenuli ste očkovanie. Ako sa pozeráte na trend, že pribúdajú rodičia, ktorí odmietajú svoje deti dať zaočkovať?

Nikto nepovedal, že očkovanie nemôže mať nežiaduce účinky. Ale ich frekvencia je veľmi nízka. Všeobecne je očkovanie v populácii chápané ako jednoznačné pozitívum. Dnes už nepoznáme niektoré ochorenia a musíme ich študentom ukazovať len na fotografiách.

Ktoré napríklad?

Klasický záškrt. Čierny kašeľ je veľmi zriedkavý. Keď ho vidíme, tak lekárov prekvapí, lebo už sa s ním takmer nepočíta. Nevidíme hrtanové zápaly s ťažkými stavmi. Na začiatku svojej praxe som osobne videl umierať dieťa na epiglotitídu. Za posledných desať rokov som ani nepočul o takomto prípade úmrtia. Jednoznačne teda očkovania sú pre spoločnosť potrebné a vítané. Samozrejme efekt funguje tak, že ak máme zaočkovaných viac ako 70 percent, tak tým chránime aj tých, ktorí zaočkovaní nemôžu byť. No a potom nastáva tá hra, že sa zveziem s tými chránenými, ale sa nezaočkujem.

Nie je to sebecké?

Samozrejme, že je. Pri deťoch, ktoré nemajú žiadne riziko, by verejný tlak na to, aby boli zaočkované, mal fungovať.

A čo prípady, keď dieťa ochorelo po očkovaní, čo mnoho rodičov odrádza?

Niektoré príčiny sú len domnelé. Napríklad podstatu autizmu vôbec nepoznáme, takže je ľahké hovoriť, že ho spôsobilo očkovanie. Autizmus pritom vždy bol, aj keď sme neočkovali. Nehovorím, že skutočné reakcie neexistujú, ale ich výskyt je asi jeden na stotisíc. Do určitej miery je to primeraná daň za to, že všetci žijeme určitý štandard.

Zdravie

Teraz najčítanejšie