Novinár z Népszabadságu: Nehovorili s nami, pretože vedeli, že sa nedáme

Už majú novú stránku na Facebooku, nový instagram, stretávajú sa v provizórnej redakcii. Každý deň sa pokúšajú hovoriť s vydavateľom, ktorý však ich stretnutia ruší. Vyzerá to tak, že denník Népszabadság definitívne stratil aj možnosť prediskutovať situáciu a bude sa musieť vynájsť novou cestou.

Veľa sa o tom už napísalo, ale predsa by ste pre nás mohli zhrnúť, čo presne sa stalo v sobotu ráno.

V piatok sme dopracovali a mali sme sa sťahovať do novej kancelárie. V nedeľu sme už mali pondelňajšie noviny vyrábať na novom mieste. Každý redaktor si krásne zbalil veci do škatúľ, mali nám ich premiestniť na nové miesto. My sme si po práci dali pizzu a všetko bolo v pohode, až kým sa kolega nepokúsil dostať sa v sobotu ráno do systému. Bol to zhodou okolností kolega, ktorý odhalil v poslednom čase najvážnejšie vládne škandály. Zistil, že mu nefunguje vstup, ale všetci sme si mysleli, že je to len nepríjemnosť spôsobená sťahovaním. Informáciu o tom, že končíme, sme vlastne prvýkrát videli v médiách tak ako zvyšok národa, a kým sme sa z toho stihli spamätať, v dome každého jedného zamestnanca, aj u mňa, zazvonil kuriér a priniesol nám list, ktorý pôsobí síce ako právne funkčný, ibaže nie je ani podpísaný. Preto, samozrejme, nie je ani platný, no píše sa v ňom, že nás oslobudzujú spod výkonu práce. Čiže nás vlastne nevyhodili, ale nám pozastavili činnosť. Zatiaľ teda nepracujeme, no na platy nám nesiahli.

Prečo vás rovno nevyhodili?

Je to pre nich výhodná hra pravdepodobne preto, aby na nás v prípade nejakých vyjadrení v médiách mali stále vplyv a mohli napríklad siahnuť na plat a vydierať nás zastavením príjmu.

Takže vás nechali sa dobrovoľne zbaliť a oklamali vás pod rúškom sťahovania.

Áno, využili situáciu, že sme mali veci tak či tak v škatuliach, ale aj všetky právne mikrocestičky, ktoré sa využiť dali. Robia všetko pre to, aby sa dokázalo právne ospravedlniť a vyriešiť, prečo zo dňa na deň zrušili celú redakciu. Nič iné ich nezaujíma. Situáciu, že sme mali všetci veci v škatuliach, využili na to, aby nás takýmto podradným a nečakaným spôsobom dali bokom.

Nečakali ste, že niekto si skôr či neskôr bude želať vaše potknutie, keď ste nielen v poslednom čase odhalili najzávažnejšie korupčné kauzy a kritizovali veľmi prísne napríklad aj referendum?

Pravdaže, čakali sme, že sa niečo stane. V posledných mesiacoch sa aj vo vydavateľstve diali zmeny, ktorých sme sa obávali. Vydavateľ kúpil ďalšie štyri regionálne noviny, ktoré prosperovali, a naše krivky dlhodobo vykazovali premenlivé výsledky. Tušili sme, že tieto kroky môžu nakoniec viesť k oslabeniu nášho denníka vo vydavateľstve. Nikdy sme však nečakali, že skončíme, alebo že skončíme zo dňa na deň. A už vôbec sme nečakali, že sa to stane takýmto zlomyseľným, odporným spôsobom.

Momentálne sa zodpovednosť za zastavenie vychádzania pripisuje vláde. Ak predpokladáme, že je to pravda, je zarážajúce, že sa to stalo z ničoho nič. Orbán predsa musel vedieť, že sa z toho stane medzinárodná kauza a že reakcia nebude preňho lichotivá. Máte teóriu, prečo to neurobil tichšie a nenápadnejšie?

Táto otázka sa naozaj vynára. Problém je, že v Maďarsku už nemôžeme hľadať toľkoto logiky. Hovoríme o vláde, ktorá nemá problém vyhlasovať nedôveru Bruselu a postaviť na nenávisti voči Únii referendum. O vláde, o ktorej sme zistili, že šéf národnej banky vo vládnych kruhoch zamestnáva svoju milenku a iný minister využíva štátne peniaze na prenájom súkromného vrtuľníka. Môžu si dovoliť čokoľvek, a doteraz im aj čokoľvek prešlo. Viem, že máte aj na Slovensku problémy s korupciou, tu sa však dejú podvody v takej miere, že v inej krajine by z nich už vyvádzali aspoň nejakú zodpovednosť. Tu sa to však nedeje, dokonca sú médiá, ktoré na tieto podvody nereflektujú.

Normálne by sme asi povedali, že Orbán stratil kontakt s realitou, lenže realita Fideszu je taká, v ktorej im nič nehrozí. Dokedy toto môže potrvať?

Áno, toto dokonale vystihuje Orbána. Nemajú s realitou kontakt, ibaže čokoľvek sa doteraz stalo, v ich ponímaní dokazuje, že robia veci správne. Prechádza im všetko. Myslím si, že skôr či neskôr im bude toto správanie, ktoré im zatiaľ prechádza, aj osudným. Zamotajú sa a niekedy bude práve táto ich sebaistota znamenať koniec. Už teraz, okrem sebaistoty, v správaní vlády cítiť paranoju zo straty moci, raz sa to splní a pochovajú sa pod mocenskými rozhodnutiami. Kým to nepríde, tak budú robiť čoraz absurdnejšie rozhodnutia. Ja vám nepoviem, ktorá banánová šupka bude tá, na ktorej sa Fidesz pošmykne. Oni sa naučili, že banánové šupky jednoducho neexistujú, ale ja verím, že taká čoskoro príde.

Dobre, ak uznáme, že vláda robí nelogické rozhodnutia z pocitu moci, a neprekáža jej ani medzinárodný škandál, stále je otázne, prečo denník zastavili práve teraz. Veď Népszabadság bol roky kritický, a hoci v poslednom čase viac, to neznamená, že Orbán vás nemal dôvod odstaviť aj predtým.

Ja si myslím, že vládna strana, ktorá si zmyslí, že môže všetko, potrebovala svoju moc zhmotniť aj takýmto činom. To sa stalo teraz, na jednej strane majú pocit, že ich ľudia podporujú, keď si referendum po svojom vysvetlili ako úspešné. Dospelo to k momentu, keď jednoducho ukázali, že môžu. Druhá vec je, že Népszabadság boli vždy noviny, ktoré sa netajili kritickým názorom voči vláde. Netajili sme ani to, že sme sa prikláňali skôr k ľavicovým názorom. Predsa sa však nedá povedať, že sme v každom období prinášali rovnako veľa citlivých informácií ohľadom Fideszu. V posledných mesiacoch sme odhalili kauzy, ktoré Fideszu museli byť veľmi nepríjemné. Okrem kritiky referenda o kvótach sme odhalili informácie o tom, že Matolcsy zamestnáva svoje príbuzenstvo na podivných vládnych postoch a Antal Rogán zase využíva na súkromnú prepravu luxusnú helikoptéru a mercedes, za ktoré pravdepodobne zaplatil zo štátnych. Obe kauzy boli také nepríjemné, že rozzúrili viacerých aj v straníckych kruhoch vo vnútri Fideszu.

Népszabadság bol najpopulárnejším denníkom v krajine – je vôbec možné sa ho len tak zbaviť? Keď čítam reakcie na internete, tak vás ľudia podporujú, aj novinári prejavujú solidaritu.

Áno, prejavujú. Ale je znepokojivé, že ani medzi novinármi to neboli všetci. V Maďarsku je množstvo provládnych periodík, ktoré o nás písali klamstvá. Najmä o finančnom stave denníka, písali, že Népszabadság je už roky umelo udržiavaný pri živote, že si nedokázal na seba zarobiť a skončil preto. Zoberte si príklad redakcie Origo. Stalo sa im pred pár rokmi presne to isté, vláda ich pokorila, finančnými obmedzeniami prinútila zastaviť vychádzanie a obmedziť počet zamestnancov. Napriek tomu dnes o nás napísali najhorší článok práve oni. Tiež sa odvolávali na naše finančné výkazy, pričom tie zverejnil vydavateľ Mediaworks a sú diskutabilné. To však teraz nie je dôležité. My si musíme nájsť cestu, ako robiť novinárčinu ďalej. Keď sa takéto hromadné prepustenie stalo kolegom z Origa, tým, ktorí odišli, nerobilo veľký problém nájsť si prácu, existujúce médiá ich prijali. My nemáme kam ísť, musíme ostať spolu.

Koľko ľudí pracuje v redakcii Népszabadságu?

V poslednom čase sa počty trochu znížili, no je to približne 60 prispievateľov, 30 ľudí, ktorí sú stálou súčasťou redakcie, teda reportéri a fotografi, plus technickí pracovníci. Keďže sme pracovali vo veľkom vydavateľstve, bolo tam množstvo ľudí, s ktorými sme nespolupracovali priamo, napríklad aj ľudia na marketingu, či takí, ktorí pracovali s inzerciou. Mnohých sa vlastne koniec denníka ani priamo nedotkne.

Momentálne je vaša bývalá webová stránka, nol.hu, zrušená. Namiesto nej sa objaví tlačové oznámenie, ktoré detailne opisuje finančné straty denníka. Konkrétne napríklad, že od roku 2007 je v strate 5 miliárd forintov. Práve toto je zdroj, z ktorého čerpajú médiá, ktoré vás hnevajú, a popravde, keď si to človek prečíta, denník z toho nevychádza dobre. Aký je váš postoj k tvrdeniam vydavateľa?

Niečo takéto zverejnili? Ja som si to ani nestihol pozrieť. Nechápem celkom, na čo sa Mediaworks odvoláva s rokom 2007, keďže sú to ešte len dva roky, čo kúpili firmu Panon Lapok. Strata preto ani nevznikala u nich a v posledných dvoch rokoch táto firma nebola stratová. Ani denník Népszabadság, no najmä firma Mediaworks. A toto je pravdepodobne najväčšie klamstvo. Náš vydavateľ Mediaworks ako firma, ktorá vydáva viaceré iné mediálne produkty, bol výnosným podnikom. O strate môžeme hovoriť možno pri tlačovej verzii denníka, ktorá v súčasnosti upadá v prípade akýchkoľvek novín. V poslednom čase však predané čísla aj vďaka kauzám, ktoré sme odhalili, stúpli. V podstate boli zisky denníka Népszabadság posledných 9 rokov otázkou toho, ako účtovníci pristupovali k údajom, ktoré vykazujeme. Keď chceli, aby nám napríklad tlačiarne dali o 20 % nižšie poplatky, nemohli sme byť stratoví a, naopak, sa v účtovníctve javila stratová tlačiareň. Boli aj opačné situácie, podľa toho, ako to komu vyhovovalo. Čísla chodili z vrecka do vrecka, pričom však majiteľ Mediaworks bol neustále v pluse.

Koľko ľudí číta vaše noviny?

Teraz klesol počet predaných tlačených čísel pod 40-tisíc, ale čísla predaných tlačených novín klesajú štandardne. No na web sme práve teraz prijali ôsmich novinárov, ktorí nám mali pomôcť vylepšiť stránku. Teraz, po kauzách s ministrom Rogánom a výsledkoch v referende, stúpol web na 170 000 návštevníkov (unique users) za deň. Vieme však, že toto číslo je podmienené kauzami, ktoré boli posledné mesiace závažnejšie, a bežne sme mali návštevníkov menej. Napriek tomu to však poukazuje na potenciálnu silu nášho denníka ako média a navyše, ak si zadáte do Googlu népszabadság, uvidíte, že väčšina ostatných maďarských spravodajských portálov, počnúc index.hu, nás citovala v závažnom domácom spravodajstve. Teda ak si zadáte do Googlu népszabadság teraz, tak nenájdete nič z našich článkov, lebo všetko zablokovali. Ale predvčerom by ste ešte videli, koľko veľa sme toho tvorili.

A vy ste napriek tomu, že vám zablokovali všetko, ochotní pracovať, dokonca ste vyhlásili, že sa každý deň pokúsite do redakcie dostať. Ako si to predstavujete?

Normálne. V nedeľu sme chodili do práce na druhú, takže sme sa tam na druhú aj vybrali. Budeme sa pokúšať s vydavateľom viesť diskusiu, pokúsime sa dostať do redakcie, kde ešte stále máme osobné veci zbalené v škatuliach. Nevieme sa k nim dostať. Munície ešte máme dosť, keďže noviny boli naplánované dopredu. Napriek veľkému tlaku nemôžeme prestať písať, musíme napísať veľa redakčných článkov o tom, čo sa s nami deje. Dohodli sme sa s novinami, ako sú Népszava či Magyar nemzet, aby naše texty v prípade potreby vydali. Toto všetko je len v procese zvažovania, nevieme presne, čo budeme robiť, zatiaľ len hľadáme možnosti. Zatiaľ je celá redakcia spolu, lenže nemôžeme ovplyvňovať nikoho, aby sa povedzme vzdal platu a vrhol sa do niečoho úplne nového.

Sú ľudia, ktorí sa rozhodli vzdať?

Nie, pokiaľ viem, zatiaľ sa nikomu nechce vzdať. Určite bude táto situácia vyžadovať množstvo rozmýšľania, ale nikto mi ešte nedal najavo, že by zvažoval odísť z kolektívu.

Toto pravdepodobne nebude váš prvý kontakt s vládnou cenzúrou. Pokúšala sa predtým vláda alebo im blízki ľudia nejakými reštrikciami či formami cenzúry vplývať na vašu redakciu?

To, čo sa dialo dlhodobo, sú Orbánove finančné vplyvy na médiá, ktoré veľmi ublížili viacerým nezávislým redakciám v Maďarsku. Hospodársky si dokázali vytvoriť vplyv, nič viac sa nás nedotklo. V redakcii sme najviac hrdí na to, že oni vlastne ani nepovažovali za dôležité pokúšať sa o dohodu s nami. Vedeli, že nás nezlomia, pretože sme vždy boli voči nim nezávislí a nikdy sme na pokusy ovplyvniť obsah príspevkov nereagovali. Preto sa rozhodli rovno nás zničiť.

Je to možno aj jediný optimizmus, ktorý sa vo vašej situácii dá nájsť. S predpokladom, že sa vám podarí pozviechať sa a znovu začnete v nejakej forme fungovať, si zachováte nezávislosť a hrdosť.

Áno, aj my to tak cítime. Všetci z nás sú zlomení, ale takmer okamžite po šoku prišla vlna adrenalínu, ktorá trvá. Vždy sme boli nezávislá redakcia, ktorá sa nedala stiahnuť na stranu vlády, a teraz cítime potrebu dokázať to viac ako kedykoľvek predtým. 

Myslíte si, že vláda ešte má nejaké prostriedky, ktorými vám môže zabrániť znovu vychádzať?

To je jasné. Veď už teraz robia všetko pre to, aby sme zmizli z povrchu. A budú v tom pokračovať. Už to, že nás odrezali od našich vecí v redakcii, ukazuje, že urobia všetko pre to, aby nás odrezali od vlastnej práce. Už teraz sa nedostaneme k našej stránke, k nášmu systému, k redakčným mailom. Tak vidno ich snahu odrezať nás od všetkých prostriedkov, ktorými sa dokážeme ľuďom prihovoriť. Je to problém, pretože sme prišli aj o priestory, ale napríklad aj o zdanlivé maličkosti ako o logo, o písmo, ktoré sme používali, o všetko, podľa čoho nás ľudia mohli spoznať. Všetko, čo robia, smeruje k tomu, aby sme už nemohli ďalej existovať v súčasnej forme, a sme zvedaví, ako nám v tom budú brániť ďalej.

Zahraničná tlač hovorí o finálnom ohrození slobody tlače v Maďarsku, niektorí situáciu prirovnávajú aj k Erdoganovi a Turecku. Čo si myslíte, môže byť na tom Maďarsko až tak zle?

Téma slobody slova sa s našou vládou vždy úzko stretávala. Je to vážne. Hanbíme sa za to, že v celom veľkom svete pre našu krajinu nachádzajú ľudia metafory práve v nedemokratických krajinách, ako je Turecko. Veríme však, že sa nám podarí znovu vychádzať, takže to ešte nie je stratené.