Bohužiaľ, Beblavý je dôveryhodnejší ako štát

Poslanec Miroslav Beblavý zverejnením informácií o predraženom nákupe CT pre nemocnicu v Liptovskom Mikuláši znova potvrdil rolu najdôveryhodnejšieho kontrolného orgánu slovenského zdravotníctva.

Je to smutné, ale jeden talentovaný, pracovitý a relatívne známy poslanec budí pri tendroch v sektore väčší rešpekt ako polícia, prokuratúra, Úrad pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dokopy.

Za to poslanec Beblavý nemôže, vďačíme za to rokom systematickej práce inštitúcií, ktoré ak aj začnú robiť si prácu poriadne, verejnosť bude ešte roky rezervovaná. (Mimochodom, NKÚ včera zverejnil podrobnú, zaujímavú a dôveryhodnú správu o chaose a porušovaní zákona v štátnych nemocniciach.)

Na druhej strane, zo zistení o nákupoch CT pre nemocnice Žilinskej župy (Smer) nie je dôvod robiť závery, že ani po piešťanskom cétečku sa nič nemení. Ide o 5 rokov starý tender a minimálne v štátnych nemocniciach by sa už taký masaker v najbližšom čase nemal opakovať.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (Smer) už organizuje veľký centrálny tender pre CT a MR prístroje pre všetky podriadené nemocnice.

Centrálne obstarávanie môže byť aj spôsobom, ako centralizovať korupciu, no v tomto prípade vyzerá nastavenie tendra skôr ako pokus urobiť to už konečne raz čestne a bystro.

Predražené nákupy CT by skôr mohli byť začiatkom hlbšej debaty, či je lepšie si nechávať nemocnice u seba, ako to robia najmä Žilinská a Trenčianska župa, alebo je efektívnejšia privatizácia najmä cez dlhodobé prenájmy.

Župan Juraj Blanár bol totiž doteraz príkladom úspešného politika, ktorý odmietol privatizáciu zdravotníctva a ukázal, že aj s verejnými nemocnicami môžu byť ich klienti spokojní.

Prípad, ktorý zverejnil Beblavý, však pripomenul kontrolnú otázku: Čo ak tamojšie úspešné zdravotníctvo v skutočnosti existuje najmä na úkor iných investícií župy?