Cirkvi môžu mnohých odradiť od účasti v referende

Bude referendum o rodine platné, hoci okrem hlasovania o členstve v Európskej únii referendá na Slovensku nikdy nemali účasť aspoň polovice oprávnených voličov? 

Domnievam sa, že aj šanca iniciátorov najnovšieho referenda pritiahnuť k volebným urnám dostatok ľudí je pomerne nízka. Nielen preto, že toto hlasovanie sa koná ako „sólo“ akt priamej demokracie.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že niektoré okolnosti hovoria v prospech referenda.

Ľudia majú iné problémy

Po prvé, vo výskume agentúry FOCUS zo začiatku jesene 2014 súhlasila s referendovými otázkami výrazná väčšina respondentov. 

Pre väčšinu respondentov bola prijateľná predstava, že manželstvom sa oficiálne bude volať iba to, čo sa ním volalo doteraz (a čo je už aj tak zakotvené do Ústavy); že páry ľudí rovnakej orientácie si nebudú smieť adoptovať deti a rodičia budú rozhodovať o tom, čo obsahuje vyučovanie ich detí v oblasti sexuálneho správania a eutanázie.

Zároveň však iné výskumné zistenia naznačujú, že motivácia občanov k účasti na tomto referende by nemusela byť veľmi vysoká. Napríklad podľa výskumu IVO z októbra 2014 v rebríčku závažných spoločenských problémov, ktorými by sa mala spoločnosť prvorado zaoberať, respondenti spontánne neuviedli ani jednu z tém referenda. 

Na prvých miestach však spomenuli – tak ako v predchádzajúcich rokoch – problémy životnej úrovne sociálnych istôt, nezamestnanosti, zdravotníckej starostlivosti. 

Respondenti hovorili napríklad o odchode otcov či matiek za prácou do zahraničia, o drahých liekoch, o chýbajúcom finančne dostupnom bývaní pre mladé rodiny a o ďalších problémoch, ktoré zaťažujú rodiny. Dá sa z toho usudzovať, že pod prorodinnou politikou si predstavujú predovšetkým čosi iné ako Aliancia za rodinu.

Odporcovia by mali ostať doma

Po druhé, na petičných hárkoch v prospech referenda je vyše 400-tisíc podpisov. To predstavuje desatinu z celku vyše 4 miliónov oprávnených voličov či pätinu z počtu potrebných účastníkov referenda. Aká je však odhodlanosť ďalších občanov? 

Katolícka cirkev síce avizuje aktívnu podporu referendu; možno ju očakávať aj od niektorých politikov „starej školy“ kresťanského konzervativizmu. Takáto mobilizácia má nesporne potenciál osloviť už presvedčených, ale sotva zapôsobí na širší okruh. 

Výskumy opakovane ukazujú, že ľudia na Slovensku majú pomerne zdržanlivý postoj k zasahovaniu cirkvi do politiky. Skutočnosť, že ku katolíckemu vierovyznaniu sa hlási väčšina občanov, zďaleka negarantuje ich účasť na referende.

Priveľký aktivizmus katolíckej cirkvi a jej blízkych politických partnerov môže tak byť kontraproduktívny.

Odporcovia referenda, ktorí referendové otázky aj napriek rozhodnutiu Ústavného súdu naďalej pokladajú za protiústavné, ako aj ľudia, čo sa domnievajú, že kľúč k zlepšeniu situácie našich rodín nie je v zmene ústavy, urobia dobre, keď sa na referende nezúčastnia. Aby svojím aktívnym „Nie“ na volebných lístkoch nezvýšili šancu na platnosť referenda“.

Kampaň iniciátorov referenda obsahovala doteraz značne netolerantný náboj, burcovala najmä proti jednotlivcom inej sexuálnej orientácie. Sotva možno očakávať, že sa atmosféra v najbližších týždňoch zmení a hostility ubudne. 

Odpoveďou na iracionálne strašenie zástancov referenda pred inakosťou by mala byť pokojná diskusia a vecné argumenty o konkrétnych sociálnych a ekonomických opatreniach, ktoré by mohli skutočne pomôcť našim rodinám – a to v celom spektre mnohorakosti rodinných foriem, presahujúcich typ tradičnej manželskej rodiny. 

Ak sa to podarí, nebudú nastávajúce týždne premárnené.

Za predpokladu, že iniciatíva Aliancie nebude vo februári úspešná, by sa mohli v nastávajúcom období zvýšiť šance na to, aby aj Slovensko nasledovalo väčšinu krajín EÚ a konečne pristúpilo k posilneniu postavenia ľudí inej sexuálnej orientácie.