Naši lekári sú ako z minulého tisícročia – píšu perom, majú kilogramy kariet
Slováci chcú nakupovať aj platiť účty online. Elektronický recept však dostanú len výnimočne a lekárske záznamy sú skôr stále papierové karty, o ktoré sa lekári nedelia. Štátny systém za milióny eur mešká, súkromná poisťovňa tak spustila vlastnú databázu predpísaných liekov.
Naši lekári sú ako z minulého tisícročia. V ich skriniach sú stále stovky kilogramov papierových kariet pacientov.
Všeobecná lekárka Drahoslava Štibrányová z Báhoňa píše stále všetku zdravotnú dokumentáciu rukou do karty, podobne ako väčšinu receptov.
Ak by to písala do počítača, musela by potom aj tak dokument vytlačiť a založiť do karty, čo je nákladnejšie, ako vypísať to ručne. Rovnako je to v prípade, keď laboratóriá pošlú lekárke výsledky. Tiež to musí lekárka vytlačiť a založiť do karty. ,,Oni sa tak zbavili nákladov, ale mám ich ja,“ hovorí Štibrányová.
Aj keď ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že elektronizácia je priorita, v ambulanciách a nemocniciach to nevidno. Slovensko v tomto výrazne zaostáva za väčšinou krajín Európskej únie. Len 7,4 percenta všeobecných lekárov využíva elektronickú výmenu lekárskych údajov. V Únii je to 36 percent lekárov.
Nemajú to veľmi ani ako urobiť. Elektronizáciu zdravotníctva totiž štát pripravuje od roku 2008 a stála takmer 50 miliónov eur, ale systém stále nie je funkčný. Preto vznikajú pokusy súkromníkov, napríklad poisťovňa Dôvera spustila koncom minulého roka projekt Bezpečné lieky. Vďaka nemu lekár vidí lieky, ktoré pacient užíva.
Zlé výsledky Slovensko dosiahlo totiž aj pri elektronickom vypisovaní receptov. ,,Skutočnosť, že iba 3,5 percenta všeobecných lekárov odosiela lekárske predpisy lekárnikom elektronicky, vedie k umiestneniu krajiny v tejto oblasti na 23. mieste,“ napísala vo svojej správe Európska komisia. Tá porovnávala využívanie internetu v 28 krajinách Únie.
Slovensko je pritom už dávno internetová krajina. Až 65 percent ľudí číta na internete správy, 63 percent chodí na sociálne siete a viac ako polovica využíva hlasové alebo videohovory cez internet. Neboja sa už ani nakupovať online, nákupy takto robí takmer 60 percent ľudí a viac ako polovica využíva online bankovníctvo.
Zlepšuje zdravotníctvo
Komisia píše, že práve digitalizácia môže výrazne zlepšiť efektívnosť a úroveň služieb v zdravotníctve.
Elektronizácia zdravotníctva by bola podľa nej dobrá vec, ak by fungovala, lebo dnes medzi sebou lekári či nemocnice nekomunikujú. Ale ak by fungovala, mali by im poisťovne preplácať veci navyše, ktoré pre to budú musieť lekári robiť. Napríklad nahadzovanie starších údajov, dodáva.
Ale kým nie je, tak počítač, ktorý musí mať v ambulancii, využíva najmä na výkazy do poisťovne.
eHealth za 50 miliónov mešká
Zdieľanie údajov medzi lekármi, nemocnicami či elektronické predpisovanie liekov malo byť súčasťou elektronizácie zdravotníctva – takzvaného eHealthu. Aj keď na tomto projekte začali pracovať v roku 2008, ani po siedmich rokoch nie je dokončený a nie je z neho ani žiadny úžitok. Nefungujú zatiaľ ani žiadne časti – napríklad elektronické predpisovanie liekov. Peniaze na eHealth boli z eurofondov, zatiaľ sa minulo takmer 50 miliónov eur.
Ak by projekt fungoval, lekári by videli, aké lieky pacienti užívajú od iných lekárov. Nestávalo by sa tak, že im predpíšu liek s rovnakou látkou. Do nemocnice by nebolo potrebné nosiť si kartu, záznamy by boli uložené na elektronickom preukaze. Tak isto by sa k základným údajom dostali aj záchranári. Obmedziť by to malo aj duplicitné vyšetrenia, lebo výsledky by našli lekári po načítaní karty.
,,Elektronická výmena dát má potenciál ušetriť spoločnosti mnoho peňazí a zvýšiť kvalitu, efektívnosť, dostupnosť a najmä bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ vraví analytik INEKO Dušan Zachar. ,,Samozrejme si to vyžaduje, aby náklady na zavádzanie týchto systémov neboli nafúknuté, čo v prípade nášho verejného sektora s veľkou pravdepodobnosťou nemusí platiť.“
Elektronizácia mala byť realitou v roku 2016, naposledy ju však posunula dnes už bývalá ministerka Zuzana Zvolenská na rok 2017. ,,Posun súvisel najmä s nepredpokladanými komplikáciami v procese verejného obstarávania,“ hovorí ministerstvo.
Nie je to však otázka len na Zvolenskú, ani jeden minister, ktorý bol pred ňou, v oblasti elektronizácie neurobil výrazné kroky.
Ministerstvo ubezpečuje, že od januára 2017 bude elektronizácia fungovať celoplošne všetkými nemocnicami, ambulanciami, lekárňami či laboratóriami. ,,Po otestovaní vyvinutých služieb plánujeme v tomto roku spustiť skúšobnú prevádzku a následne postupné pripájanie jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ sľubuje.
Určite sú v slovenskom zdravotníctve takí, ktorým dnešný stav neporiadku a netransparentnosti vyhovuje, hovorí analytik Zachar. ,,V spojitosti so slabým politickým líderstvom v rezorte zdravotníctva to potom má za následok meškanie zavádzania elektronických verejných služieb v tomto sektore.“
Lekári číslam neveria
Lekári čísla Európskej komisie spochybňujú. ,,Z uvedených údajov z Európskej komisie som prekvapený a vyjadrujem presvedčenie, že to nie sú hodnoverné údaje, pretože poznám situáciu v okolitých krajinách – Maďarsku, Poľsku, v Českej republike,“ povedal šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor. Do asociácie patria špecialisti aj všeobecní lekári, ktorí majú svoje ambulancie.
Na to, aby si lekári medzi sebou zdieľali údaje o pacientoch, musí byť zabezpečené internetové pripojenie, ale aj bezpečnosť prenosu dát. Aby sa k nim nedostal hocikto. ,,A zavedenie ambiciózneho projektu eHealth nám odpoveď nedáva, teda mešká,“ dodáva Pásztor.
Nemocnice aj lekári už dnes majú údaje o svojich pacientoch v počítači. No tie zväčša len vytlačia a iní lekári sa k nim nedostantú. Ministerstvo navyše spochybňuje, či sú tieto údaje zabezpečené.
Súkromník to už s receptami skúša
Kým štátny centrálny systém nefunguje, vlastný elektronický systém na predpisovanie receptov spustila súkromná poisťovňa Dôvera. Volá sa Bezpečné lieky.
Službu Dôvera spustila v októbri minulého roka a do konca januára bola vyše desatina receptov elektronická. Využíva ju 770 ambulancií a nemocníc. Aspoň raz ju vyskúšalo 7500 lekárov či lekárnikov.
,,Projekt je realitou a reálne bude fungovať,“ hovorí Pásztor. Úspech však závisí aj od internetového pripojenia v jednotlivých krajoch.
Projekt je prínosný aj podľa šéfa Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa. Malo by sa však podľa neho zapojiť viac ambulancií. ,,Väčšina lekárov dnes predpisuje predpisy počítačom a tlačí ich,“ hovorí Sukeľ.
Ak lekári vypíšu recept elektronicky, pomáha to aj lekárnikom, ktorí nemusia manuálne vypisovať údaje do počítača. ,,Lekári našim poistencom každý mesiac vydajú asi 800-tisíc receptov, takže tu vzniká priestor na slušnú časovú úsporu v lekárni,“ tvrdí Dôvera.
Ak lekári službu využívajú, Dôvera im platí viac. Okrem toho lekár vidí, aké lieky pacient užíva, a tak sa môže vyhnúť tomu, aby mu predpísal také, ktoré majú rovnakú účinnú látku, alebo tie, ktoré by sa s danými liekmi nezniesli. ,,Počet najzávažnejších liekových interakcií u našich poistencov klesol o 10 percent,“ tvrdí najväčšia súkromná poisťovňa. Služba ich stála milión eur.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
