Denník N

Upozornil na rúbanie pralesov pre palmový olej, bude nakrúcať 360-stupňové videá zo sveta

Archív Michala Gálika.
Archív Michala Gálika.

Z dokumentaristu sa stal profesionálny cestovateľ. Pre slovenského tvorcu navigácií bude nakrúcať videá po celom svete. Slovákov a Čechov Michal Gálik zaujal už dokumentom o biznise s palmovým olejom, na ktorý doplácajú ľudia aj opice.

Venujete sa dokumentaristike – prečo ste sa rozhodli získať pozíciu profesionálneho travelera, cestovateľa?

Už niekoľko rokov cestujem a popritom natáčam, sú to dve moje životné vášne. Chcel som teda získať pre mňa výbornú prácu. Nie je to len o cestovaní a natáčaní, ľuďom cez virtuálnu realitu ukážem svet. Sygic je slovenská firma, ktorá robí úžasný projekt, s cieľom sprevádzať ľudí po celom svete. Chcel som byť toho súčasťou.

Čo bude vašou pracovnou náplňou?

Ide o natáčanie turisticky zaujímavých lokalít na 360-stupňovú kameru. Tie zábery potom použijeme v nedávno predstavenej cestovateľskej aplikácii s virtuálnou realitou. Tento cestovateľský projekt uvidia ľudia po celom svete, môže im to pomôcť pri naplánovaní dovoleniek. Cieľom je inšpirovať ich v ich ďalšej ceste, keďže si vďaka aplikácii budú môcť prezrieť destinácie zo všetkých kútov sveta a pocítiť atmosféru rôznych miest.

Máte pripravený cestovateľský plán do bodky, alebo môžete improvizovať?

Spolu so Sygic tímom sme naplánovali hlavné body cesty. Vychádzali sme zo štatistík priamo z aplikácie o najvyhľadávanejších lokalitách na svete. Takže tam začneme. Mám však do istej miery voľnú ruku, a to je pre mňa dôležité, môžem si vybrať ďalšie miesta, ktoré považujem za atraktívne. A aj počas samotného cestovania sa môžem kreatívne rozhodnúť, kam kameru položím a čo presne nakrútim.

Dokumentarista Michal Gálik sa narodil v roku 1989 v Košiciach. Vyštudoval biológiu a zoológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V roku 2011 natočil svoj prvý dokumentárny film Zelená púšť na ostrove Borneo. Vo filme upozornil na devastovanie prírody pri zakladaní palmových plantáží. V súčasnosti natáča reportáže pre Českú televíziu. Nasledujúci rok strávi ako traveler spoločnosti Sygic cestovaním po celom svete.

Dá sa na videu zachytiť jedinečná kultúra v krajinách?

Mojou víziou je ukázať aj kultúru danej krajiny. Jej špecifiká, nie len pamiatky. Aj keď som nakrúcal skúšobné video, ktoré bolo súčasťou pohovoru, snažil som sa dostať do popredia obraz niečoho špecifického. Bolo to vo Viedni a práve tá je typická sladkosťami, kávami a napríklad Sacherovou tortou. Tak som kameru postavil k mladému páru, ktorý si pochutnával na zmrzlinovom pohári. Napríklad v Japonsku môžem poprosiť niekoho, aby pred kamerou cvičil bojové umenie. Takže sa dajú vystavať rôzne prvky, ktoré by mohli dostať do videa viac energie.

Archív Michala Gálika.
Archív Michala Gálika.

Je hendikep, alebo výhoda, že máte skúsenosti s nakrúcaním?

V tomto projekte je vizuálna stránka úplne primárna. Musím premýšľať nad svetlom, nad tým, kedy počas dňa bude scéna najkrajšia. To sa dá naučiť už pri práci s klasickou kamerou. Natáčať s 360-stupňovou kamerou je však iné, predtým som už videl tento typ videí, ale nikdy som sa s takou kamerou nedostal do kontaktu. Zaberá celé vizuálne pole, musím preto premýšľať nad tým, kam ju umiestniť, aby to pre človeka bolo zaujímavé. Musia tam byť najdôležitejšie pamiatky, ale aj dynamika ulice. Keď si človek nasadí okuliare s virtuálnou realitou, musí mať pocit, že je priamo na tej ulici, aby cítil atmosféru. Musím myslieť aj na to, že som vždy v zábere, takže sa musím schovať.

Celý rok budete cestovať – ako sa dá zbaliť na taký dlhý čas a nič si nezabudnúť?

Keď som cestoval pre dokumenty, chodil som hlavne na tropické, exotické miesta mimo civilizácie. Tam si človek balí hlavne stan, moskytiéru, tablety na dezinfekciu vody či antimalariká. Teraz pôjdem do civilizovaných krajín a tam nájdem všetko, čo budem potrebovať. Zistil som, že je jedno, či človek ide na tri týždne, alebo na rok, balí si aj tak tie isté veci, ktoré bude potrebovať.

Nakrútili ste už štyri dokumentárne filmy – ako ste sa k tomu dostali?

Študoval som biológiu a zoológiu, už počas štúdia som získal vedomosti o tom, čo sa na planéte deje. Vtedy som si uvedomil, že sa nechcem zaoberať vedeckou dráhou. Keďže som veľmi rád natáčal a fotil, pokúsil som sa to spojiť. V roku 2011 som točil problematiku palmového oleja, bola pre mňa osobná výzva natočiť niečo také, čo sa deje na Borneu. Na moje prekvapenie dokument Zelená púšť zaujal u nás veľké množstvo ľudí. Nakoplo ma to a vedel som, že presne to chcem robiť.

Video: Dokument Zelená púšť

Čakali ste veľký ohlas Slovákov na váš dokument?

Počas strihania dokumentu som bol dosť skeptický, strihal som ho deväť mesiacov, ale neveril som, že sa na to niekto bude pozerať. Napokon som bol nadšený, že to ľudia pozerali a šírili ďalej. Predtým som si spravil prieskum a nenašiel som o tejto téme jediný slovenský alebo český článok. Našiel som len zahraničné články, prevažne anglické. Potom sa touto témou začali zaoberať miestni ochranári a odborníci a dnes vie takmer každý, aké pozadie má palmový olej. Obrovský úspech je aj to, že ľudia zmenili svoje správanie pri nakupovaní.

Takže je podľa vás správne, ak je dokumentarista aj aktivistom?

Neexistuje správny a nesprávny typ dokumentaristu, ide o to, čo chce dosiahnuť a koho tým chce osloviť. Dokument nesmie podávať informácie príliš impulzívne. Ani jeden názor nesmie byť extrémny. Mal by mať dve strany a dva názory, ktoré sú v polemike. Mne sa síce v prvom dokumente nepodarilo získať vyjadrenia palmových spoločností, ktoré drancujú primárne dažďové pralesy na Borneu, ale je to jedna z vecí, na ktorú by dokumentarista určite nemal zabúdať.

Teraz najčítanejšie