Newsfilter dňa: Pád Radičovej vlády ukončil delenie na pravicu a ľavicu

Newsfilter (komentované správy dňa, tipy na čítanie, citát a FB príspevok dňa) pripravuje Radovan Choleva, ktorý radil viacerým slovenským politikom.

Päť rokov od pádu Radičovej vlády

Presne pred piatimi rokmi padla vláda Ivety Radičovej. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky totiž neschválili rozšírenie dočasného eurovalu a kabinetu tak nevyslovili dôveru. Za záchranný mechanizmus zahlasovalo len 55 poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov.

Dôvodom bol tzv. euroval. Ostro proti nemu vystúpila koaličná SaS a najhlasnejším kritikom bol šéf liberálov Richard Sulík. „Sme jediná parlamentná strana, ktorá sa rozhodla nepodľahnúť falošnej solidárnosti. Nezabudli sme na to, že v prvom rade sme tu pre občanov Slovenska a aby sme hájili ich záujmy, nie záujmy zahraničných bánk,“ vyhlásil Sulík už 20. apríla 2011.

Nasledovalo niekoľkomesačné obdobie presviedčania. V auguste Radičová v dôsledku krízy prikročila k rokovaniam s predsedami parlamentných strán, s ktorými sa chcela dohodnúť na presadení eurovalu v parlamente. Keď v septembri predseda KDH Ján Figeľ vyhlásil, že viacerí poslanci SaS sú naklonení dohode, Sulík to rázne poprel.

Predseda Smeru Robert Fico pred hlasovaním zaujal jednoznačný postoj: „Euroval podporíme, ak bude zabezpečených 79 hlasov koaličných strán,“ vyhlásil. Premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Sulík napriek tomu oznámil, že SaS euroval v parlamente odmietne.

Sulík po hlasovaní vyhlásil, že jeho strana zachránila európskym daňovým poplatníkom 350 miliárd eur. Euroval bol prijatý o dva dni po páde vlády, 13. októbra. Hlasovali zaň zvyšky koalície bez SaS a poslanci Smeru. Následne boli vyhlásené predčasné voľby a Smer ich vyhral s vyše 44 % ziskom a zostavil jednofarebnú vládu.

K pádu Radičovej vlády bolo za tých päť rokov už povedané azda všetko, takže nemá veľký význam snažiť sa o ďalšiu interpretáciu toho, čo sa vtedy stalo. Pozrime sa radšej na to, čo táto udalosť znamenala pre budúcnosť slovenskej politiky.

Pád Radičovej vlády ukončil delenie slovenskej politickej scény na pravicu a ľavicu. Anomálne medziobdobie jednofarebnej vlády Smeru by niekoho mohlo pomýliť, no faktom je, že už nikdy nebude možné zostaviť čisto pravicovú (teda konzervatívno-liberálnu), alebo čisto ľavicovú (teda sociálno-nacionalistickú) vládu. Dôvodov je niekoľko, no hlavným je bezprecedentný nárast tzv. neštandardných subjektov.

Prvým z nich bolo Matovičovo OĽaNO, ale v marcových voľbách vstúpili do hry dokonca ešte väčší exoti, ako je Matovič, a prvýkrát aj extrémisti. Tento typ politických zoskupení bude ešte niekoľko rokov na vzostupe (pravdepodobne až kým sa dostanú k moci a ľudia pochopia, aká veľká bola chyba ich k nej púšťať), takže v tom lepšom prípade sa bude politická scéna deliť na štandardné (alebo „normálne“, ak chcete) a neštandardné strany.

Akokoľvek si to niektorí naivne mohli myslieť, šesťkoalícia s Matovičom a Kollárom nebola po ostatných voľbách v hre ani jednu minútu. Preto museli aj dovtedy pravicové subjekty Most-Híd a Sieť akože „zradiť“ svojich voličov (Bugár to dokázal ustáť, Procházka nie). V každých ďalších voľbách však už bude pohoršenie z takýchto, dovtedy nepredstaviteľných kombinácií menšie, až si napokon všetci zvyknú na nové deliace čiary.

Áno, znamená to napríklad aj to, že to bez Smeru nepôjde, hoci verme, že v trochu slušnejšej verzii a s trochu prijateľnejšími lídrami (napr. Pellegrini, Kažimír, či Drucker). Preto je dnešné vymedzovanie sa niektorých opozičných strán voči Smeru síce pochopiteľné, no veľmi krátkozraké. Bez neho to už asi nepôjde. Aj toto spôsobil pád Radičovej vlády spred piatich rokov.

Smer sa vyhráža Kolenčíkovej

Vládny Smer si v agentúrach zaplatil správu, v ktorej sa vyhráža bývalej krajskej tajomníčke strany v Nitre Renáte Kolenčíkovej. Tá ako jedna z mála členov v histórii Smeru prehovorila o korupcii a klientelizme v strane. Kolenčíková v rozhovore pre Denník N povedala, že je z Fica sklamaná.

„Smer nemieni tolerovať opakované krivé obvinenia bez akýchkoľvek dôkazov od ľudí, ktorým sa nenaplnili osobné politické ambície a svoju frustráciu si kompenzujú bezdôvodným kopaním do strany. Z tohto dôvodu Smer podnikne voči pani Renáte Kolenčíkovej všetky potrebné právne kroky podľa trestného a občianskeho práva.“

Kolenčíková pre Denník N povedala, že si za svojimi výrokmi stojí, a hovorí o zastrašovaní. „Všetky informácie, ktoré som poskytla vyšetrovateľom, som získala legálnou cestou a sú dôveryhodné,“ reagovala Kolenčíková. „Z dôvodu osočovania a zastrašovania mojej osoby politickou stranou Smer poskytnem všetky získané doklady médiám a nechám na občanov, aby posúdili takzvané krivé obvinenia bez akýchkoľvek dôkazov, o ktorých sa píše vo vyhlásení strany Smer.“

Iná poslankyňa nitrianskeho mestského zastupiteľstva, Lívia Šumichrastová, sa rozhodla vrátiť do Smeru. S Kolenčíkovou a Ľubošom Moravčíkom najprv vystúpili z poslaneckého klubu, pre návrat sa rozhodla „po zvážení niektorých udalostí, ktoré sú pre mňa neakceptovateľné“.

Smer-SD dnes vyslal jasný signál: ďalšie verejné vzbury už nebude tolerovať. Najmä pre malé ryby, akou je napríklad Kolenčíková. Ťažko odhadnúť pôvodný zámer tejto panej a dôvody jej náhleho precitnutia. No jej mediálne prezentované zistenie, že Smer-SD je plný korupcie, nie je pre pozorovateľov slovenskej politiky nijako objavné, takže ak chce túto hru dohrať do konca, bude musieť prísť aj s nejakými dôkazmi. A po niektorých správach o konaní (resp. nekonaní) NAKA sa zdá, že byť whistleblowerom v Smere-SD môže byť pomerne adrenalínový šport.

Z úplne inej kategórie sú „teasery“ od Moniky Flašíkovej-Beňovej a bude zaujímavé sledovať, ako si Smer-SD poradí s ňou, pretože svoju programovú konferenciu má už na budúcu sobotu. Flašíková sa asi dnešnej noticky nezľakne a určite má aj zaujímavejšie informácie zo smeráckej kuchyne ako Kolenčíková. Zostáva len dúfať, že najdrzejšiu členku Smeru za tých pár dní niekto nepresvedčí, že to nie je také zlé, ako to vidí z Bruselu. Pretože nikto o vás nevie viac ako váš bývalý kamarát. A nikto nie je motivovanejší rozprávať ako váš nahnevaný bývalý kamarát.

IĽP podal trestné oznámenie na Matoviča

Alena Krempaská a Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv (IĽP) do podateľne Generálnej prokuratúry SR v Bratislave odniesli podanie z podozrenia trestného činu daňového charakteru, ktorý podľa nich spáchali práve SaS a OĽaNO.

„Na webe bola totiž zverejnená údajná e-mailová komunikácia poslanca NR SR Mgr. Igora Matoviča zo dňa 16. júla 2016 s bývalým splnomocnencom vlády pre rómske komunity Petrom Pollákom, z ktorej vyplýva, že Peter Pollák mal zabezpečiť rómsku skupinu na protestnú akciu SaS a OĽaNO v Bratislave, a že ju bude vyplácať bez riadnej zmluvy,“ uvádza sa v oznámení Inštitútu ľudských práv.

V oblasti medzinárodných vzťahov existuje pojem „proxy war“ (voľný preklad: zástupná vojna), ktorý vznikol počas studenej vojny, keď jedna zo superveľmocí nechcela viesť vojnu priamo, ale použila na to prostredníka. Tento výraz sa najlepšie hodí na vzťah, ktorý vznikol medzi Matovičom a Inšitútom ľudských práv.

Úlohu zástupcu evidentne plnia z IĽP Krempaská a Weisenbacher, ktorí od protestov pred Bonapartem poľujú na Matoviča ako na lovnú zver. Profesionálnu (rozumej nie „mimovládkarsky“ na kolene pripravenú) kampaň Nie sme ovce špičkujú osobkou na Matoviča. Len na pripomenutie, práve IĽP ako prvý poukázal na Matovičov problém so živnosťou.

Útočiť na Matoviča totiž nie je činnosť, ktorá nosí body. Stačí si spomenúť na predvolebný Ficov výpad na jeho dane a každému je jasné, komu to pomohlo a komu uškodilo. Z hľadiska politickej komunikácie znamená útok na Matoviča dostať sa na jeho úroveň, so všetkými dôsledkami. Preto už na neho nikto nebude útočiť priamo. Teda okrem pokusu zbaviť ho definitívne jeho mandátu.

Jednou vetou

Predražené CT nakupovali aj v Banskej Bystrici, upozornil opozičný poslanec Miroslav Beblavý, súťaž tam prebehla v roku 2013, keď bol riaditeľom Vladimír Baláž zo Smeru, ktorý sa teraz vracia do parlamentu ako poslanec za odchádzajúceho Pavla Pavlisa.

Banskobystrická nemocnica sa bráni voči obvineniam Miroslava Beblavého o predraženom CT, konečná cena prístroja bola podľa nej vyššia ako predpokladaná preto, lebo jedna suma je bez DPH a druhá s DPH.

Šéfom štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne ostáva Miroslav Kočan, ktorý musel po novom prejsť cez výberové konanie, ktoré v auguste vypísalo ministerstvo zdravotníctva vedené Tomášom Druckerom.

Prezident finančnej správy František Imrecze v rádiu Expres zavádzal o tom, prečo nebola podaná sťažnosť v kauze Ladislava Bašternáka.

Fico sa v auguste stretol s Číňanmi, ktorí vlastnia polovicu J&T Finance Group, o rokovaní oficiálne neinformoval, čínska spoločnosť však zverejnila fotografie zo stretnutia.

Ústav pamäti národa dostal súdne rozhodnutie, ktoré môže znamenať zásadný obrat vo všetkých sporoch, ktoré proti nemu vedú, vrátane sporu s Andrejom Babišom.

V centre Bratislavy od štvrtka opäť obnovia premávku električiek cez Mostovú a Jesenského ulicu, v Redute sa totiž končia podujatia v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ.