Denník N

Čierne skládky zakladajú najmä bohatší a vzdelanejší, najviac ich je na západe Slovenska

Čierna skládka v Novom Meste v Bratislave iba kúsok od obývaných domov. Foto N – Matej Dugovič
Čierna skládka v Novom Meste v Bratislave iba kúsok od obývaných domov. Foto N – Matej Dugovič

Najviac nelegálnych skládok je v Bratislavskom kraji. Bohatší a vzdelanejší Slováci produkujú najviac odpadu a najčastejšie ho vyhadzujú tam, kde nemajú, zistil nový štátny inštitút pre životné prostredie.

Staré televízory, kusy záchodov, plasty, papiere, gumy, káble a stavebný odpad je typické zloženie čiernych skládok v Bratislave. Nelegálne smetiská sú často len kúsok od sídlisk.

Za lokálnymi ekologickými katastrofami väčšinou nie sú veľké firmy, ale najčastejšie obyvatelia. Čím sú bohatší a vzdelanejší, tým produkujú viac odpadu a častejšie ho vynášajú aj na čierne skládky, píše v analýze nový Inštitút environmentálnej politiky (IEP), ktorý vznikol pri ministerstve životného prostredia.

Najšpinavší je Senec

Najviac nelegálnych smetí je v Bratislavskom kraji, až 1,5 litra na obyvateľa. V kraji je na tom najhoršie okres Senec, s vyše dvomi litrami odpadu na obyvateľa.

Naopak, najmenej nelegálneho odpadu je v Prešovskom kraji s najnižšou produkciou smetí. IEP vo svojej analýze vychádza z dát mobilnej aplikácie TrashOut, kde ľudia môžu upozorňovať na čierne skládky.

„Bohatší a vzdelanejší ľudia produkujú viac odpadu. Na druhej strane však majú aj viac zdrojov na jeho legálne spracovanie a na základe vzdelania by som predpokladal, že aj vyššie environmentálne povedomie. Bohužiaľ, toto všetko nestačí a nelegálneho odpadu dokonca produkujú viac,“ hovorí riaditeľ inštitútu Martin Haluš.

Odporúča preto, aby sa výchova a vzdelávanie o odpadoch začali už na školách. „Takisto je nutné prijímať opatrenia, ktoré znížia celkovú produkciu odpadu.“ Napríklad dôsledným trestaním vinníkov.

Skládka pri obci Dargov. Foto - TASR
Skládka pri obci Dargov. Foto – TASR

Keď ich prichytia

Zákon o odpadoch síce podľa inštitútu od roku 2016 zvýšil pokuty a posilnil možnosti polície, no otázkou je jeho vymožiteľnosť. Chytiť niekoho pri zakladaní čiernej skládky nie je podľa Haluša jednoduché.

„Z pohľadu prevencie je to však kľúčové. Náš model, ale aj zdravý rozum hovoria, že ak budú previnilci v praxi prichytení a budú musieť zaplatiť pokutu, či znášať verejnú hanbu, človek si nabudúce dobre rozmyslí, čo spraví so svojím odpadom.“

Inštitút tiež radí dostupnejšie skládky, tie legálne sú totiž v priemere o takmer 6 kilometrov ďalej od obcí ako nelegálne.

Skládka stavebného odpadu v strede Kocuran. Foto- TASR
Skládka stavebného odpadu v strede Kocurian. Foto – TASR

Smeti z domácností aj stavieb

Prečo sa niekto rozhodne pre čiernu skládku? Inštitút tvrdí, že porovná, či sa nižšie náklady na zbavenie odpadu oplatia v porovnaní s výškou pokuty, pravdepodobnosťou prichytenia, hanbou v komunite a vzdialenosťou nelegálnej skládky.

Viac ako polovica odpadu je podľa aplikácie TrashOut z domácností a stavieb, zvyšná polovica sú plasty, časti áut, sklo a elektronika.

Voľne pohodené smeti ohrozujú životné prostredie a môžu znečistiť vodu, vzduch aj pôdu. „Dažďová voda vymýva jedovaté látky z odpadu a tieto prenikajú do pôdy. Ťažké kovy vo vode sa cez potravinový reťazec dostávajú až do tela človeka,“ upozorňuje inštitút. Ak skládka začne horieť, môže znečistiť aj vzduch.

Podobne ako na financiách

Inštitút environmentálnej politiky patrí pod ministerstvo životného prostredia podobne ako Inštitút finančnej politiky na rezorte financií. V IEP pracuje okrem Hanuša päť analytikov, dvaja ekonómovia a dvaja environmentalisti spolu s matematikom. „Sme odborne nezávislí, ale stále sme súčasťou ministerstva.“

Čiastočne tak kopíruje model väčšieho a etablovanejšieho Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, ktorý má ovplyvňovať rozhodnutie politikov argumentmi a na základe analýz.

Súčasný tím IEP tvorí okrem riaditeľa päť analytikov. Dvoch ekonómov a dvoch environmentalistov dopĺňa matematik s technickými znalosťami. Pre vládu budú pripravovať analýzy a prognózy, pre verejnosť zasa analyticky spracované zaujímavé témy. Pri príprave zákonov budú iba konzultanti.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie